¹ Myslím, že to vyjadruje tá pieseň. Ó, láska Božia, aká bohatá a čistá! Aká nezmerateľná a silná! Čo za deň je to pre nás. Skloňme teraz hlavy a spievajte to potichu Pánovi, pred modlitbou. Tak, Teddy, ak môžeš, udaj nám malý akord. A spievajme to len tiež, s našimi sklonenými hlavami a zatvorenými očami, pred modlitbou.

Ó, láska Božia, aká bohatá a čistá!

Aká nezmerateľná a silná!

trvajúca navždy . . . .

(prázdne miesto na páske - tl.)

² Ak atrament, ak by sa všetka voda obrátila na atrament, a celé nebesia by boli pergamenom a každé steblo na zemi perom a každý človek spisovateľom, ešte stále by nemohla byť vyjadrená láska Božia k Adamovej upadnutej rase. Ďakujeme Ti Otče, za tú drahú Krv Pána Ježiša, a za to pamätné ráno vzkriesenia a za Tvoju vykupujúcu lásku, ktorá je doširoka rozliata dnes v našich srdciach, skrze Svätého Ducha. A to nás privádza do spoločenstva s Ním, s Tým Božským, so Stvoriteľom. Privádza nás to do bratstva na zemi, ktoré nikdy nebolo prekonané. Žiadna lóža, žiadny zväzok, by sa nemohli nikdy, nikdy zrovnávať s bratstvom znovuzrodených mužov a žien.

A to bude vždy piesňou svätých a anjelov!

³ Modlíme sa dnes, aby si žehnal všetkých, ktorí sa Ti usilujeme vyjadriť našu vďačnosť, ktorú máme v srdci, za to, čo si Ty pre nás urobil. A vediac, že nie len srdcia učeníkov boli šťastné to ráno, srdcia Márie a Márie Magdalény, ale tiež my, Tvoji učeníci dnes, naše srdcia učinila šťastnými tá hodina, keď sme zistili, že On nie je mŕtvy, ale žije. Nech On vždy zostáva živý v našich srdciach, v našom strede. Prosíme v Mene Ježiša. Amen.

Nikto by nemohol nikdy vyjadriť vzkriesenie!

⁴ No, v toto ráno zmŕtvychvstania, je to veľmi nádherný čas aby sa tie malé udalosti uskutočnili teraz v cirkvi, že matky prinášajú posvätiť svoje nemluvňatá. Je to niečo nové, niečo bolo do ich domu pridané. Nejaké nové požehnanie ku nim prišlo. A oni ich chcú oddať späť Bohu.

⁵ A potom po rannom posolstve, budeme sa modliť za chorých, tak že budete oživení z vašej choroby do nového zdravia. Potom hneď po tom, pre tých, ktorí neboli pokrstení, budeme mať vzkriesenie ohľadne toho, budete ponorený do vody, aby ste vstali k novému životu. To je spolu celé vzkriesenie dnes ráno, vzkriesenie! Naše srdcia sú šťastné a zapálené, ako spievame piesne a počúvame svedectvá iných, tohto nádherného rána zmŕtvychvstania. A my sa dívame von a vidíme, že Boh je z toho šťastný, stromy sú oživené.

⁶ Pred nejakým časom, dole v Kentucky, pán Wood a ja sme boli na love veveričiek a išli sme cez pozemok jedného človeka. Ten človek by mal sedieť teraz tu, pokiaľ viem. A on bol údajne neveriaci. A brat Wood sa ho opýtal, povedal: "Môžem loviť veveričky vo vašom revíre?"

On povedal: "Áno, Wood, ty môžeš loviť veveričky. Len choď.

On povedal: "Priviedol som so sebou môjho pastora."

⁷ A on povedal: "Wood, snáď mi nechceš povedať, že si klesol tak hlboko, že musíš mať stále pri sebe kazateľa!"

⁸ A on ma zavolal von, aby ma predstavil. A ten muž povedal, on bol vcelku tvrdý chlapík. Iný mu hovorili, že ... ale on nemohol vidieť nič, čo by ho urobilo veriacim.

⁹ A stála tam jabloň a ja som zodvihol jedno jablko. Bol august. A povedal som tomu pánovi, opýtal som sa: "Aký starý je ten strom?"

¹⁰ A on povedal: "Asi tridsať rokov," alebo tak nejako. On sám ho zasadil.

¹¹ A ja som povedal: "Tak vy jete tie jablká, odkedy ten strom rodí?"

"Áno, pane."

¹² Povedal som: "Čo sa stane s tým stromom? Ak sa na neho pozriete, teraz je august, bolo horúco po celý čas, ale teraz listy zo stromu opadávajú a tá miazga opúšťa vetve a ide dolu do koreňov. Ak by mala zostať tu hore cez zimu, bolo by poňom, ale ona ide dolu do zeme, ukryť sa pred studenými vetrami. Ak by zostala hore, zomrel by, už by viac nerodil jablká. Ale ona ide dole, aby sa ukryla do koreňov, aby znova prišla v ďalšom roku a priniesla vám od niekiaľ nejaké jablká a nejaké listy."

¹³ A povedal som: "Tak, pane, povedzte mi prosím, aká Inteligencia robí to, že tá miazga opúšťa ten strom predtým, ako príde vôbec nejaké studené počasie, a ide sa skryť dolu do koreňov? Ak mi môžete povedať, ako sa to deje a vysvetliť mi to, čo to robí, potom vám dovolím dotknúť sa Boha. Povedal som: "Dajte vodu na to miesto a uvidíte, či to ona bude robiť, alebo či to bude robiť zmena ročného obdobia. Je nejaká veľká Inteligencia, ktorá spôsobuje, že tá miazga ide dolu do koreňa stromu a potom ju privádza znovu späť s novým životom. To je Boh."

¹⁴ A on povedal: "Nikdy som veľmi nechodil do cirkvi." Povedal: "Ale bol jeden kazateľ, ktorý sem raz prišiel do Actonu a povedal, že istá žena, ktorá žije tam na kopci, ktorej sestra bola ten večer tam v zhromaždení a povedal jej, že sa modlí za svoju sestru, ktorá má rakovinu." A povedal: "Manželka a ja sme tam boli, aby sme jej pomohli." Povedal: "Bola na tom tak zle, mala rakovinu žalúdka, že ju museli otáčať na posteli s prestieradlom a tak ďalej. Jej sestra priniesla vreckovku," povedala "Po tom, ako jej ten muž povedal o jej pomeroch a všetko, povedal: ´polož na ňu vreckovku.´ A povedal: "Ona je dnes v poriadku."

¹⁵ "A to práve ukazuje." Povedal som: "Tá istá Inteligencia, ktorá povedala tej miazge v strome, rok po roku, priamo pred vašimi očami, aby išla dolu do koreňov a skryla sa, bola tá istá Inteligencia, ktorá mi povedala, že tá žena bude uzdravená, keď položí tú . . ." Povedal som: "To nie je také tajomné. Vy máte ďaleko lepšieho kazateľa stojaceho vo vašom dvore, ten strom, ktorý ku vám hovorí rok po roku."

¹⁶ Ak sa len pozrieme okolo, vidíme Boha všade. On je v každom strome, v každom steble trávy. Nie je nič, čo by to mohlo vyrobiť okrem Boha. My môžeme urobiť niečo, čo vyzerá podobne, ale nie ten život, to je Boh.

¹⁷ Tak, malé steblo trávy bolo pridané do niektorých domovov tu a my chceme zasvätiť tieto malé nemluvňatá Pánovi. Teddy, máme tu krátku pieseň, ktorú spievame, "Prineste ich", mohol by si len hrať, zatiaľ čo matky, ktoré chcú oddať svoje deti a otcovia, kým prinesú svojich maličkých sem hore k oltáru.

¹⁸ A máme veľa malých Veľkonočných kvietkov tu pri oltári dnes ráno, či nie? Oh, oh! Predstavujem si, že tam je malá Mária, Rut, Rebeka, malý Jakub, Pavol a Ján, po celý čas tu, malé Veľkonočné kvietky pre ďalšiu generáciu.

¹⁹ Je to v poriadku. Myslím, že brat Beeler chce urobiť fotografiu tohto malého kamaráta, ktorý tu stojí, to je vnúča brata Wooda, sestry Wood, ktorá je tam. A ďalší prichádzajú teraz so svojimi maličkými. Poďte rovno dopredu, rodičia. Tak je to správne. Brat Neville.

²⁰ Veľké je to zjednotenie svätého manželského zväzku, je to ustanovené od Boha. A skrze to sväté manželstvo sa rodia tieto milé malé deti.

²¹ Musíte mi teraz povedať ich mená. Brenda Sue. Vyzeráš úplne inak, dieťa, ako keď som ťa videl prvý krát. Tak, tu je malá Brenda Sue Wood, skutočne drahý malý poklad pre srdcia všetkých nás a hlavne pre túto mladú matku a otca.

²² A v Biblických časoch . . . Veľa ľudí pokropuje tieto malé deti, ale my sa snažíme nasledovať príklad Biblie tak, ako len môžeme. My sme nikdy nevideli v Biblii, že by ich oni niekedy pofŕkali, ale prinášali ich Pánovi Ježišovi a On ich žehnal. A my ich berieme, ako Jeho služobníci a pozdvihujeme ich ku Nemu.

²³ Verím, že viete, aký hrdý je starý otec. Tak skloňme naše hlavy na chvíľu.

²⁴ Pane Ježišu, Dieťa Božie, Ktorý si bol vydaný za naše prestúpenia. A je to tak vzácna vec vidieť deti, ako sú prinášané Tebe v upomienke na to, čo sa stalo pred mnohými rokmi, keď matky a otcovia prinášali svojich maličkých Tebe. Držíme pred Tebou dnes, na rukách viery malú Brendu Sue Wood, ktorá bola poslaná do rodiny nášho brata Dávida a jeho drahej manželky. Otče, Bože, požehnaj toto dieťa.

²⁵ Oni vyznávajú svoju vieru v Teba, prinášajúc potomka ich zväzku. A my sa modlíme, aby si ich požehnal. A nech ich srdcia horia skrze Svätého Ducha, aby žili pobožným a posväteným životom, aby toto dieťa vyrástlo v kresťanskom dome, bolo vychované v napomenutí Božom a žilo dlhý, šťastný život tu na zemi a slúžilo Ti po všetky dni svojho života. A v Chvále, kde budú zhromaždené rodiny, nech malá Brenda Sue a jej ocko a mama a všetci ich blízki sú zhromaždení okolo trónu Božieho, vykúpení skrze milosť Krista. Pozdvihujeme ju teraz ku Nemu.

²⁶ Moja malá sestra, dávam ťa teraz Pánovi Ježišovi Kristovi do životnej služby pre Neho, v Mene Ježiša Krista, Syna Božieho. Amen.

²⁷ Nech vás Boh žehná, Marilyn, Dávid, veľa šťastia a úspechov. Nech tá maličká žije pre Kráľovstvo Božie.

²⁸ No, tu je pekné dieťa, s veľkým úsmevom na tvári. Ako sa volá? Sharon Rose Dalton. Toto je dieťa brata Eda? No, niekto, asi pred dvadsia- timi dvoma rokmi Boh zobral z môjho náručia malú Sharon Rose, ktorá je teraz v nebi. A teraz Mu posväcujem túto malú Sharon Rose Dalton. Poznáme brata Eda a sestru Daltonovú, oni sú tu naši ... Aké milé dieťa.

Náš Nebeský Otče, prinášame Ti túto malú Sharon Rose. Na počesť pamiatky veľkého Pána Ježiša, ktorý bol tu na zemi a ľudia mu prinášali malé dievčatá ako je toto, prosím za toto nemluvniatko, Pane. Nech žije a je silné a zdravé. Nech môže žiť na slávu Božiu. Požehnaj jej otca aj matku. Nech môže byť vychovávaná v Božom napomínaní. Oni vyznávajú svoju vieru v Teba, keď Ti dávajú svoje dieťa. A tak Ti dávame malú Sharon Rose Daltonovú, aby si požehnal jej život, Pane. Z rúk otca a matky ju predkladám Tebe, môj Pán a Spasiteľ, Ježiš Kristus, na Jeho slávu. Amen.

Nech ťa Boh žehná sestra aj teba brat.

Ó, joj, malý chorý chlapec. Čo mu je? /prázdne miesto na páske/ ... niečo iné. Ja Mu verím. Pane, Bože, držím pre Teba malého Masona. Prosím, Pane Ježišu aby si Ty zobral toto nemluvňa, keď ho tu držím vo svojich rukách aby som ho posvätil pre Teba. Preklínam toto utrpenie, ktoré je na ňom. V mene Ježiša Krista, nech malý Mason môže byť položený do Tvojich rúk, Pane a nech to dieťa môže žiť na chválu a slávu Božiu. Rodičia vyjadrujú svoju vieru, keď ho prinášajú a modlia sa, že Ty uzdravíš to dieťa ... Pane Bože, dávam Ti malého Masona, v mene Ježiša Krista, za jeho život a za jeho uzdravenie. Amen. /Prázdne miesto na páske/ Toto malé ...

Ó, tiež malé dievčatko? Dobre, to je dobre. Poďte sem hore. Ty sa nazývaš ...? Summer, myslím že z Georgie. Myslím, že si pamätám ten zbor, je tam veľa ľudí. Toto je Latraya. Dwinght a Dávid. Počuli ste ich meno. Nech Boh zapíše ich mená do Baránkovej Knihy Života.

Náš nebeský Otče, prinášame dnes ráno týchto drahých maličkých ku Tebe, keď kladiem svoju ruku na ich hlavu, na tie jemné brčkavé vlasy týchto chlapcov. Ó Pane, žehnaj ich. Ich rodičia vyjadrili svoju lásku a vieru v Teba, tým že priniesli svoje deti. A my ich posväcujeme pre Teba, Pane, keď sú zobrané z náručia rodičov aby sa postavili dnes ráno na tomto oltári, aby posvätili životy Bohu. Žehnaj ich, Otče. Prosíme aby si im dal žiť, aby boli šťastní po všetky dni svojho života ... Večný život vo svete, ktorý príde. Nech môžu byť vychovaní v Božom napomínaní v kresťanskom dome.

A teraz, z poverenia Ježiša Krista, príklad, ktorý je daný Jeho sluhom, aby tak robili, ako to On robil, odovzdávam ich Tebe v mene Ježiša Krista. Amen. /Prázdne miesto na páske./

Tam dole v slnečnom štáte, v Georgii, milujúca matka a milujúci otec priniesli sem toto dieťatko, aby ho posvätili Tebe v toto pamätné ráno. Ono je trofejou Tvojej milosti v ich rodine. Prosím, aby si požehnal malú René, jej matku a otca, keď vyjadrujú svoju vieru v Teba, tým že prinášajú svoje dieťa, chcú aby Tvoje požehnania spočinuli na ňom. A nech môže žiť a byť silnou, šťastnou kresťankou po všetky dni svojho života a mať večný život vo dňoch, ktoré majú prísť a vo svete, ktorý má prísť. Udeľ to, Otče. Keď si bral na ruky takéto nežné, milé vecičky ako tieto deti dnes ráno, tie rodiny vyjadrili svoju vieru v Teba, že ich priniesli tvojmu sluhovi. A my žehnáme malú René a dávame ju Tebe, z náručia jej rodičov Tebe. V mene Ježiša Krista, nech by si ju požehnal. Amen. Nech ťa Boh žehná, sestra.

Spievajme len krátky slohu tej piesni.

Prineste ich, prineste ich

prineste ich z poľa hriechu,

prineste ich, prineste ich

prineste maličkých Ježišovi.

²⁹ Ó, ako rád by som stál tu v tej rade a hovoril o každom jednom z tých maličkých, ale som tak pomalý a ľudia tu stoja. Brat Wood mi povedal dnes ráno, že ho bolí chrbát z toho státia. Vy neviete, ako si to cením, že tu stojíte a čakáte! Poponáhľam sa s posolstvom, ako to len bude možné. A vy počúvajte skutočne pozorne.

³⁰ Nemal som čas pripraviť sa na dnešnú rannú službu alebo na toto posolstvo dnes ráno, len chvíľu. Zobral som text a niečo, čo bolo iné.

³¹ Poslednú Veľkú noc som kázal na tému: Keď žil, miloval ma, keď zomrel, spasil ma, keď bol pochovaný, odniesol preč moje hriechy, keď zmŕtvychvstal, zadarmo ma navždy ospravedlnil. Jedného dňa On príde, ó, slávny deň!

A potom dnes ráno som kázal na tému: Ja viem.

³² A teraz, ak Pán dovolí, chcem čítať kapitolu z Ev. Sv. Marka. A modlite sa teraz so mnou.

³³ A hneď potom bude služba s uzdravovaním. A potom po službe uzdravovania bude služba krstu. A po tých službách bude zhromaždenie dnes večer o sedem tridsať.

³⁴ Teraz Marek 16:

A keď pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakobova a Salóme nakúpili voňavých vecí, aby prišli a pomazali ho.

A v prvý deň týždňa včasne ráno, veľmi skoro, prišli k hrobu, keď vyšlo slnko.

A hovorili jedna druhej: Kto nám odvalí kameň odo dverí hrobu?!

A keď pozreli, videli, že je kameň odvalený; lebo bol veľmi veliký.

A keď vošli do hrobu, videli mládenca, sediaceho na pravej strane, odiateho dlhým bielym rúchom a preľakli sa.

Ale on im povedal: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného. Vstal, niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho boli položili.

Ale iďte, povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, že ide pred vami do Galilee, tam ho uvidíte, ako vám predpovedal.

A vyšli rýchle a utiekli od hrobu, lebo sa triasli od strachu a boli celé predesené a nepovedali nikomu ničoho, lebo sa báli.

A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno, ukázal sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej bol vyhnal sedem démonov.

Tá išla a zvestovala to tým, ktorí bývali s ním, žalostiacim a plačúcim.

³⁵ Vidíte, oni boli tiež na kope popola.

Ale oni, keď počuli, že žije, a že ho videla, neverili.

³⁶ Aké tajomné sú Slová Božie!

Potom z nich dvom, kráčajúcim cestou, zjavil sa v inej podobe, ako išli na venkov.

Aj tí odišli a zvestovali to ostatným, ale ani tým neverili.

Naposledy sa ukázal tým jedenástim, keď sedeli za stolom a karhal ich neveru a tvrdosť ich srdca, že neverili tým, ktorí ho videli vstalého z mŕtvych.

A povedal im: Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu!

Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený, a kto neuverí, bude odsúdený.

A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi,

hadov budú brať a keby niečo smrtonosného pili, neuškodí im, na chorých budú vzkladať ruky a budú sa mať dobre.

A tak Pán Ježiš, keď dohovoril s nimi, vzatý bol hore do neba a sadol si po pravici Božej.

A oni vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, že ho sprevádzali divy. Amen.

³⁷ Rád by som zobral text z dvoch slov: Choď a Povedz.

³⁸ Viete, ak idete a nemáte čo povedať, z toho nie je veľa úžitku. Myslím, že dnes je množstvo problémov. My ideme povedať; ideme, ale nemáme nič, čo by sme povedali, nič užitočné, nič čo by mohlo pomôcť ľuďom.

³⁹ Ale ak budeme nasledovať pokyny ako títo učeníci, ktorí mali poverenie, máme to isté poverenie: "Choď a povedz Mojim učeníkom, že som vstal z mŕtvych." Choď a povedz to!

⁴⁰ Potom On povedal: "Choďte a kážte to, ukážte tieto znamenia, že Ja som živý, že som vstal z mŕtvych." Čo za posolstvo! Choďte povedať a choďte ukázať Mojim učeníkom tieto veci, ktoré ste videli, že nie som mŕtvy, ale že som vstal z mŕtvych."

⁴¹ V dnešnom rannom Posolstve sme zistili, že každý z nás má malú kopu popola problémov a skúšok, na ktorej niekedy sedíme a čakáme na útechu. Zistili sme, že veľký patriarcha Job mal videnie, oni ešte nemali Veľkú noc, ale on videl štyri tisíc rokov vzdialené toto ráno. On videl štyri tisíc rokov vzdialenú Veľkú noc a vykríkol, vo svojej úzkosti: "Ja viem, že môj Vykupiteľ žije! A v poslednom dni sa postaví na zemi. A hoci moje telo zožerú červy, predsa vo svojom tele uvidím Boha!"

⁴² Teraz, po Veľkej noci, nachádzame, že Boh dal ľuďom poverenie: "Choďte a povedzte. A ak to hovoríte, toto vás bude nasledovať. Choďte a povedzte."

⁴³ Tak, ako som povedal, to nie je nič dobré, ísť, ak nemáte čo povedať. A ak máte nesprávne posolstvo, ktoré chcete povedať, potom to neurobí nič dobré. Vy máte povedať to, čo je tajomstvo.

⁴⁴ Pred nejakým časom som čítal v jednej knihe, o malom chlapcovi, ktorý bol . . . ktorý sa zúčastnil súťaže. A v tejto súťaži si mal urobiť slávne meno. Každý malý chlapec, ktorý mohol vo svojej mysli udržať heslo, až kým sa nedostane na isté miesto. A toto heslo mal povedať a strážca pri bráne mu dovolí prejsť. To bolo testovanie IQ u detí. A keď sa dostane na to miesto a povie heslo, ktoré mu bolo dané, brána sa otvorí a on dostane odmenu veľkého uznania.

⁴⁵ Jeden malý chlapec bol veľmi rýchly a dobre vedel, že by mohol predbehnúť v súťaži všetkých ostatných chlapcov, alebo myslel si, že by mohol. On každý deň trénoval beh, ako sa má naberať dych do svojich malých pľúc, aby si udržal fyzické telo v kondícii, aby sa neunavil keď bude bežať. Nacvičoval si, ako vyštartovať s nohami, aby dosiahol prevahu nad ostatnými chlapcami. A ako musí dýchať počas behania, aby udržal kyslík, ktorý prichádza do jeho tela, aby sa nezadýchal. On to študoval z každého uhlu, z ktorého mohol.

⁴⁶ A v to ráno, keď preteky začali, bolo tam zoradených viac ako stopäťdesiat chlapcov v určitom veku. Tento malý chlapec bol pomerne veľký na svoj vek. A on pamätal na všetko svoje trénovanie. A bol pripravený. Postavili sa do radu, priložili svoje tváre ku tomu povrazu, ktorý bol natiahnutý pozdĺž, dotýkajúc sa ho svojimi nosmi. On študoval všetky tie pravidlá o tom, keď sa pripravoval.

⁴⁷ A potom, keď zaznel výstrel a povraz bol roztrhnutý, tí malí chlapci vyskočili vpred. A tento malý chlapec v takej fyzickej forme, že až vyskočil dopredu a tí ostatní ... Bežal po tej trati veľkou rýchlosťou, dobre vytrénovaný, že dokázal predbehnúť každého chlapca na pretekoch. A on tam bol, ó, dosť dlhý čas, možno minútu alebo viac predtým, ako sa tí najlepší z ostatných bežcov dostali na to miesto.

⁴⁸ Ale, pri všetkom svojom fyzickom trénovaní zabudol heslo. Zabudol práve tú vec, ktorú mal povedať, aby mu dovolili vojsť cez tú bránu. Prešľapoval sem a tam, premýšľal, pátral vo svojej mysli. Príliš sa zaujímal o prirodzenú, fyzickú kondíciu svojho tela, až zabudol na tú základnú vec. Tam na konci boli niektorí chlapci, ktorí neutekali tak rýchlo, ale si pamätali heslo a vošli dnu.

⁴⁹ Tak je to dnes! My sme tak zaujatí budovaním veľkých svätýň, cirkví a budov a tak ďalej, tak zaujatí udržiavaním našich cirkví v dobrej forme, s peknými budovami, peknými plyšovými sedeniami a dobrými orgánmi. Naši kazatelia tak dobre školení od. . . Oni získali hodnosti doktora teológie, filozofie, humanistických vied, ale zabudli sme, kvôli čomu bežíme. To je ten problém. "Choď a povedz mojim učeníkom, že som vstal z mŕtvych a stretnem sa s nimi v Galilei." My sme zabudli kľúčové heslo. Boli sme tak zaneprázdnení inými vecami, robením veľkých cirkví, budovaním veľkých denominácií, až sme zabudli kľúčové heslo.

⁵⁰ Mnoho životov bolo zachránených, pretože ľudia sa pripravili na blížiace udalosti. Pred nejakým časom som počul, že na Floride, meteorologická kancelária vyslala správu, že prichádza veľká víchrica. A jeden muž, ktorý bol chovateľom hydiny, išiel ku svojmu susedovi a povedal mu, že prichádza víchrica. On si to nevšímal a povedal: "Nezmysel!" A ďalej pokračoval v tom, čo robil. Vôbec nezabezpečil svoje kurence, neišiel do úkrytu, neurobil vôbec žiadne opatrenia. A jeho sused urobil opatrenia. Ale, oh, ten, ktorý neprijal to varovanie, všetky jeho kurence odvialo preč a zahubilo, jeho sklad bol zničený a on bol poslaný do nemocnice. Všetko preto, že nebral ohľad na varovanie! On vedel, že bolo dané oznámenie, ale nebral naň ohľad.

⁵¹ To je spôsob, ako sa to deje dnes, s mnohými našimi ľuďmi, s mnohými našimi cirkvami. My vieme, že Biblia učí, že Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. My vieme, že Biblia učí, že Ježiš povedal, v Ev. sv. Jána 14,12: "Ten, kto verí vo Mňa, skutky, ktoré Ja činím, bude aj on činiť a ešte väčšie ako tie bude činiť, lebo Ja idem k Otcovi." Boli sme zaujatí inými vecami, neprijímajúc varovanie a nebrali sme na to ohľad. Bežali sme, ale nedbali sme na to Posolstvo. Išli sme, ale nevedeli sme, čo treba povedať, keď sa tam dostaneme.

⁵² Pred niekoľkými dňami cirkvi tohto sveta, kresťanské cirkvi, boli vystavené hanbe a potupe, keď ten ctihodný, významný a bohabojný služobník Billy Graham bol postavený tvárou v tvár s Bibliou. On bežal, ale zabudol to Posolstvo. Keď sa ten Mohamedán postavil pred neho a povedal mu: "Ak je toto Slovo Božie, nech ťa vidíme zamanifestovať Ho." On bežal dobre, veľké prebudenia, veľké veci. Ale keď to prišlo na to miesto, on nemal to Posolstvo.

⁵³ "Ja som vstal z mŕtvych. Ja som ten istý včera, dnes i naveky." Fyzické bežanie, dobré cirkvi, veľa členov, veľké denominácie, ale to nie je tá hlavná myšlienka. Pozorujte, čo nasledovalo: "A tieto znamenia budú nasledovať tých, ktorí veria." Išli, ale nevedeli, čo majú povedať.

⁵⁴ Boh nikdy neposiela človeka bez toho, že by mu dal niečo, čo má povedať. Boh vždy potvrdzuje Svoje Slovo.

⁵⁵ Idete, ale nie ste schopní povedať, keď tam prídete. Nezáleží na tom, aké veľké sú vaše prebudenia, aká veľká je vaša cirkev, alebo ako veľmi vaša denominácia presahuje tie ostatné, ak im nemáte čo povedať, okrem toho, že máte skupinu ľudí, zhromaždenú ako nejaká lóža?

⁵⁶ My sme obdržali Posolstvo, ktoré máme povedať svetu: "Ježiš žije! On nie je mŕtvy!" Berte ohľad na to Posolstvo!

⁵⁷ V tomto veľkom národe, za ktorý sme teraz vďační, za Spojené Štáty Americké, napriek všetkému jeho chaosu a vulgárnostiam a všetkých jeho zlých stránok, stále je to najväčší národ na svete, a na začiatku, pretože vyrazil správne. On neniesol to posolstvo.

⁵⁸ Pred mnohými rokmi, keď bol vo svojom rannom detstve, prichádza mi na myseľ udalosť, keď Briti išli dobyť spoločenstvo tohto národa. A bola tam skupina ľudí, ktorí sa zhromaždili spolu a boli na stráži, pozorovali. A stál tam priviazaný kôň a jazdec pripravený vysadnúť v každej chvíli. Akonáhle dostal znamenie, že Briti prichádzajú, vysadol na svojho koňa. Načo by mu to bolo dobré, aby hnal svojho koňa. Na čo by mu to bolo dobré, aby bil toho koňa a meral takú cestu z tej cirkvi do Bostonu, na čo by mu to bolo dobré robiť, ak by nemal posolstvo, ktoré by povedal ľuďom? Ako by vedeli, že sa majú pripraviť?

⁵⁹ Naši moderní Paul Reveresovia bežali dobre, ale oni len bežia, tam nie je žiadne Posolstvo. Tá hodina je tu, začala kríza! Svet je u konca! Cirkvi došli do svojho vrcholu. Národy došli do svojho vrcholu. Ľudský život došiel do svojho vrcholu. Veda došla do svojho vrcholu. Zorganizovali sme sa a urobili sme veľké cirkvi, vyhladili sme našich kazateľov a postavili sme ich fyzicky spolu, aby vedeli, ako používať slovesá a príslovky a svoj hlas a všetky samohlásky, aby všetko bolo správne a psychológiu, aby vedeli nadväzovať kontakt s ľuďmi.

Ale to nie je to, čo povedal Ježiš!

⁶⁰ "V Mojom Mene budú vyháňať démonov. Budú hovoriť novými jazykmi. Ak ich uštipne jedovatý had, neuškodí im to. Ak budú skladať svoje ruky na chorých, budú uzdravení." Svet potrebuje posla s Posolstvom, ktorý má čo povedať a vie, odkiaľ to Posolstvo prichádza a od Koho prichádza.

⁶¹ Paul Revere, na svojom koni, statočný muž, muž, ktorý vošiel do histórie, dokiaľ len bude trvať ten národ so svojou históriou. On vykonal tú pozoruhodnú jazdu od schodov cirkvi, s posolstvom, ktoré alarmovalo každého, od najchudobnejšieho po najbohatšieho, od roľníka po businessmana: "Briti prichádzajú!" Dobrovoľníci sa pripravili na útok. A tento veľký národ bol zachránený.

⁶² Ak toto dedičstvo Božie, ak tí ľudia, za ktorých Boh zomrel, ak táto Cirkev, ktorá je nazvaná Jeho Menom má byť niekedy spasená, musíme mať posla s Posolstvom od Trónu, stretnúť sa s výzvou tohoto dňa. Je Goliáš, ale Boh bude mať istotne niekde Dávida. Musíme sa s tým stretnúť. Musíme mať . . . Musíme mať Posolstvo.

⁶³ My ideme, ale nemáme nič, čo by sme povedali. Preukazuje sa to, keď prichádzame na miesto, kde národ alebo ľudia, ktorí zapierajú Ježiša Krista ako Syna Božieho, stoja tvárou nášmu najžiadanejšiemu kazateľovi dneška.

A potom v našej veľkej lige cirkví nachádzame nejakých tridsiatich komunistov, ktorí majú preukazy, že sú členmi Komunistickej strany dvadsať alebo tridsať rokov a patria do našich zjednotených cirkví. Čo môžeme robiť? To ukazuje, že bežia bez posolstva, predávajú skutočné práva prvorodenstva tohoto národa, predávajú vyložené práva prvorodenstva patriace cirkvi.

⁶⁴ Všetko to prišlo do rozhodujúcej skúšky. Prišlo to na miesto, kde malá Cirkev, ktorá uverila Posolstvu a postavila sa na obe nohy, so svojimi očami sústredenými na Kríž, v ich srdcia horí zmŕtvychvstanie Ježiša Krista! Prišlo to na miesto, kde sú národy povinné uznať To. Je to v rozhodujúcej skúške. Nie div, že cirkvi . . . Keď Rada Cirkví je tak prešpikovaná komunizmom, nie div, že nemôžu veriť tým nadprirodzeným veciam. Nie div, že nemôžu veriť v Božie uzdravenie. Oni nemajú žiadne Posolstvo vo svojom srdci, nezáleží na tom, ako usilovne bežia.

⁶⁵ Ak Duch Svätý vstúpi do srdca človeka, on bude veriť, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a žije v ňom, aby vykonal, aby vykonával vôľu, ktorú prišiel vyplniť, vôľu Božiu skrze život toho človeka.

⁶⁶ Ale problém je, že bežíme, ideme bez Posolstva. Ideme s teológiou. Ideme s nejakým druhom cirkevného výkladu Písma.

⁶⁷ My máme ísť so vzkriesením! "Choď a povedz Mojim učeníkom, že idem zorganizovať novú cirkev"? Oh, nie! "Choď a povedz Mojim učeníkom, že som vstal z mŕtvych, ako som povedal, že vstanem." To je to Posolstvo pre Cirkev dnes ráno, že Ježiš nie je mŕtvy. On žije a je práve tak veľký a mocný dnes ako vždy bol.

⁶⁸ Mali sme veľa posolstiev, ktoré varovali, aby sme boli pripravení, Paul Revere a ďalší veľkí muži, veľké vojny a vojenské útoky a také veci.

⁶⁹ Potom, Boh poslal aj Posolstvo útechy. Toto bolo Posolstvo útechy.

⁷⁰ Pred nejakým časom, na Juhu, kde mali otroctvo, priviedli Búri (juhoamerickí obyvatelia) z Južnej Afriky domorodcov, ako im dnes hovoríme, farebných mužov. A oni ich priviedli odtiaľ a predali ich Američanom na Juhu, aby si z nich robili otrokov.

⁷¹ Dnes je v Afrike veľké povstanie kvôli tomu, úkladné vraždenie a tak ďalej. Oni bojujú za svoju slobodu. Oni majú právo bojovať za to. Boh učinil ľudí, ľudia učinili otrokov. To nikdy nebolo Božím plánom.

⁷² Pred pár rokmi som bol v koloseu, alebo lepšie povedané vo veľkom múzeu. Prechádzal som sa okolo, pozeral som sa na tie rôzne obrazy a tie veci, lebo obdivujem umenie. Myslím si, že Boh je v umení. Išiel som hore a všimol som si, že tam bol nejaký starý Černoch. On bol skutočne starý, jeho ramená boli zhrbené, mal len malý lem vlasov vzadu na svojej hlave. Na hlave mal klobúk. A chodil okolo a hľadel okolo tak, akoby niečo pozoroval alebo hľadal niečo v tom múzeu. Stál som zozadu a pozoroval ho na chvíľu.

⁷³ A po chvíli prišiel k istej malej krabici. Pozrel sa do nej, prekvapil sa a jeho oči sa rozjasnili. Odskočil na chvíľu od tej škatuli, sňal si svoj malý klobúk a držal ho v ruke. Díval som sa na neho. A ako ten starý černoch sklonil hlavu, slzy mu začali stekať po lícach. A ja som ho za chvíľu pozoroval s úžasom.

⁷⁴ Pomyslel som si: "Zistím, kvôli čomu bol ten starý chlapík taký rozrušený." Prešiel som okolo na túto stranu, zdalo sa mi, že to vyzerá, ako nejaký odev, ktorý tam ležal.

⁷⁵ Pozrel som sa na neho, ako tam stojí. Podišiel som a povedal: "Dobrý deň, strýko?"

A on povedal: "Dobrý deň, pane."

⁷⁶ Povedal som: "Som kazateľ. Prekvapilo ma, keď som ťa videl, ako sa modlíš na tomto mieste." Povedal som: "Veril by som, že si kresťan."

Povedal: "Tak je, pane."

A ja som povedal: "Čo ťa tak veľmi rozrušilo?"

⁷⁷ Povedal: "Poď sem." A podišiel som s tým starým chlapíkom ku tomu. Povedal: "Vidíš tie šaty?"

Povedal som: "Áno, pane."

Povedal: "Vidíš tú škvrnu tam?"

"Áno, pane."

Povedal: "Polož svoju ruku na môj bok."

Povedal som: "Aké je to drsné miesto?"

⁷⁸ Povedal: "Kedysi som tam okolo mal otrocký pás. A tam to je krv Abraháma Lincolna. Jeho krv zložila zo mňa ten otrocký pás." Povedal: "Nerozrušilo by ťa to tiež?"

⁷⁹ Stál som tam v úžase. Pomyslel som si: "Ak krv Abraháma Lincolna tak vzrušila nejakého otroka, za to, že sňala z neho ten otrocký pás, čo má urobiť Krv Ježiša Krista ľuďom tu ako Rosella, ktorá bola otrokom alkoholu, mne, zomierajúcemu, biednemu chudákovi? On sňal otrocký pás hriechu z môjho srdca. Či to nemá vzrušiť človeka? Či to nemá spôsobiť to, že sa bude cítiť inak? Či to nemá vzbudiť v ňom úctu, keď o tom premýšľa? Ty nemôžeš vidieť kríž, ak neskloníš hlavu, sotva. Alebo ak nevieš, že Ježiš vykúpil tvoj život na tom Kríži.

⁸⁰ Ešte na chvíľu zostaneme vo svojich myšlienkach s tými otrokmi.

Bolo vyhlásenie, deklarácia rovnoprávnosti, ktorá bola podpísaná a otroci mali byť slobodní od určitého dňa. Neviete, oh, ak ste nestretli Krista, vôbec neviete, čo to znamenalo pre tých otrokov. Keď to išlo ako posolstvo cez celú krajinu, že: "Budete voľní v ten a ten deň, na svitaní. Budete slobodní. Nebudete musieť viac nosiť otrocké remene, nedostanete viac žiadne bitky. Ale ste slobodní a ste občanmi týchto veľkých Spojených Štátov. Nie si viac otrok, po svitaní istého - určitého rána." Ó, s veľkým očakávaním, oni čakali.

⁸¹ Ak by to len hriešnik mohol vidieť! Ak by len hriešnik mohol počuť to pravdivé Evanjelium! Nie pripojenie sa do cirkvi; ale kázanie Evanjelia, ktoré ťa môže učiniť slobodného od hriechu, ktoré ťa môže oslobodiť od tvojich nemocí. "V istom - určitom čase." To je čas, kedy uveríš.

⁸² Viete, títo otroci boli tak vzrušení a v takom očakávaní, čakali na tú hodinu, kedy budú slobodní, že až, ako som počul, že sa zhromaždili na úpätí vrchu, matky a malé deti, všetci sa zhromaždili a niektorí z tých starších. A okolo polnoci sa šplhali hore na vrchol toho kopca. Oni vedeli, že keď nastane deň a vyjde slnko, že budú voľní. To nebude trvať ani pol minúty, kým to slnko zasvieti z vrchu toho kopca, ale niektorí z nich boli hore na vrchu toho kopca, vyhliadali a pozorovali. "Ó, keď vyjde slnko, sme slobodní." To bol s-y-n alebo s-l-n-k-o (angl. "son"= syn, "sun" = slnko)

⁸³ Ale keď Syn povstane v jednom z týchto dní! A keď Syn vstal pred nejakými tisíc deväťsto rokmi, On zlomil každý otrocký opasok, vyslobodil každého zajatca, uzdravil každú nemoc, dal slobodu tým, ktorí sú v nevoľníctve. Ako sa máme šplhať a vyhliadať!

⁸⁴ A keď slnko vykuklo po prvý krát, človek, ktorý bol najvyššie to videl a zakričal dolu tomu ďalšiemu: "Sme slobodní!" A ten to zakričal inému, ktorý bol nižšie: "Sme slobodní!" Až kým to neprišlo do tábora: "Sme slobodní!" Lebo, slnko vyšlo, oni čakali, pozorovali, očakávali na tú hodinu.

⁸⁵ O koľko viac máme my očakávať dnes, na Syna Božieho. My sme slobodní od hriechu. Sme slobodní od pút. Sme slobodní od zvykov. Sme slobodní od fajčenia, pitia, hýrenia, pretože Syn Boží vstal z hrobu a zlomil každé puto. Všetko odsúdenie je preč! Dlh bol zaplatený. Trest bol splatený. Hriechy sú zmyté a my sme slobodní. Ó, sme slobodní, ľudia! Otroctvo? Sloboda, keď Syn Boží povstal s uzdravením na svojich krídlach!

⁸⁶ Jedného dňa On povstane z Trónu, príde späť na zem. A potom my budeme slobodní od všetkých bolestí, všetkých pokušení, slobodní od všetkých smrteľných bolestí a všetkého, čo ide so smrteľným životom, aby sme žili s Ním naveky. Budeme slobodní. "Choď a povedz," to je to, čo treba robiť.

⁸⁷ V biblickom čase bol daný jubilejný rok. Ľudia, ktorí boli predaní za svoje dlhy, ktoré mali. Oni boli zadĺžení a nemohli to zaplatiť, tak išli a predali sa tým ľuďom za otrokov. A museli byť ich otrokmi, záväznými otrokmi, celý svoj život. Ale tak často, ako prichádzal deň milosti, ktorý bol známy ako jubilejný rok ... A keď nastal jubilejný rok, potom vyšiel kňaz a zatrúbil na trúbu. A tá trúba oznamovala každému otrokovi, nezáležalo na tom, ako dlho slúžil a ako dlho ešte mal slúžiť, keď tá trúba zaznela, to vyslobodilo každého otroka. On mohol odložiť svoju motyku a ísť domov ku svojim deťom. On už nemusel dlhšie pracovať, pretože bol slobodný akonáhle zaznel zvuk jubilea. Tá trúba nevydávala neistý zvuk, ale ona vydávala istý zvuk. A ten človek mohol položiť svoj nástroj a ísť domov slobodný od otroctva.

⁸⁸ Dnes ráno, Biblia povedala: "A ak trúba vydá neistý zvuk, kto bude vedieť, čo robiť?" Ak Biblia hovorí, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, že On je ten istý včera, dnes a naveky a trúby, ktoré dnes počujeme trúbiť hovoria: "dni zázrakov pominuli, nie je nič také ako Božské uzdravovanie", kto z nich bude vedieť, ako sa pripraviť?

⁸⁹ To, čo dnes potrebujeme, sú pomazaní poslovia od Boha! "On vstal z mŕtvych! On je Ten istý včera, dnes a naveky!" To je Posolstvo tohoto dňa.

⁹⁰ Ó, boli veľké posolstvá, ale to Veľkonočné ich všetky prevýšilo! Veľké posolstvá; Veľká noc zahŕňala všetko z toho! Keď smrť, to je posledný nepriateľ ... Bola urobená príprava ... V Starom Zákone sme videli uzdravenie z chorôb. V Starom Zákone sme videli diať sa divy. V Starom Zákone prichádzali videnia. Ale každý človek išiel rovno do hrobu, s neistotou nad tým, či kedy znova vstane. Ale vo Veľkonočné ráno, keď títo učeníci obdržali to najväčšie Posolstvo, aké kedy mohol človek dostať, čo obdržali? "Choď a povedz mojim učeníkom, že som vstal z mŕtvych!" Smrť bola premožená!

⁹¹ Nikdy nebol na zemi nikto, žiadny prorok, žiadny veľký muž, žiadna svätá osoba, kto by ju mohol premôcť. Oni mohli premôcť chorobu, skrze Ducha Božieho. Mohli premôcť čas, skrze Ducha Božieho a predpovedať veci, ktoré sa stanú. To mohli premôcť. Ale nikdy nebol človek pomazaný s takým pomazaním od Boha, že by mohol urobiť takéto vyhlásenie: "Ja môžem položiť Svoj život a znovu ho vzbudím. Zborte toto telo, Ja ho postavím na tretí deň." Nikdy nebol človek, ktorý by mohol urobiť také prehlásenie ako toto. A oni boli udivení vo svojich srdciach, či by to mohla byť pravda alebo nie.

⁹² Ale vo Veľkonočné ráno, oni dostali Posolstvo: "Choďte do celého sveta a kážte Evanjelium každému stvoreniu. Ja som vstal z mŕtvych. Hľaďte, Ja som s vami, až do konca sveta. Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude zachránený, kto neuverí, bude zatratený. A tieto znamenia budú nasledovať tých, ktorí veria: v Mojom Mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi, keď budú brať hadov alebo keby niečo smrtonosného pili, neuškodí im to, ak budú skladať ruky na chorých a budú uzdravení." Veľkonočné Posolstvo, to je jedno z najvýznamnejších posolstiev. Smrť je premožená!

⁹³ Uvažujeme o premožiteľovi. Napoleon, v tridsiatich troch rokoch premohol svet. On premohol svet, porazil každý národ, ktorý len mohol poraziť. A bol tak znechutený, lebo nebolo už nikoho, s kým by bojoval, tak sa posadil a plakal. Nebol už nikto s kým by bojoval, ale hral pravidlá nečestnej hry. Desiatky tisícok prostitútok nasledovalo jeho armádu. Išiel so zbraňou a s mečom. Vo veku tridsať tri rokov si podrobil svet. Raz bol stúpencom prohibície (zákaz alkoholu), ale zomrel v najvyššom stupni alkoholizmu, pretože hral nepoctivú hru. Zabudol to posolstvo. Zvíťazil, ale zabudol to posolstvo. Išiel, ale zabudol prečo išiel.

⁹⁴ Ako malý chlapec, ktorý bežal o preteky, ako cirkev beží dnes, ako ľudia, ktorí bežia, ako národ, ktorý beží! Naše útočište - záchrana nie sú atómové bomby, našim útočišťom je Ježiš Kristus a Jeho vzkriesenie.

⁹⁵ Napoleon zabudol tú hlavnú vec. Čo sa s ním stalo? Zomrel úplne porazený, prepitý. Prečo? Nehral tú hru správne i keď premohol svet fyzicky. Pripravil armádu. Bol vojenský génius, zmocnil sa každého národa a urobil veci, ktoré žiadny iný človek nemohol nikdy urobiť, alebo neurobil, ako on, ale zabudol, aké bolo to skutočné posolstvo. On to zabral a mal svoju vojenskú silu, ale zabudol na silu od Pána.

⁹⁶ Sila Pánova je našou útechou. My nemáme žiadnu inú silu. Nemám žiadne iné útočište, žiadne! Bože, buď milosrdný! Zober môj život, ale nikdy mi nedaj zabudnúť, odkiaľ prichádza moja sila. Ona prichádza od Pána! Ja nechcem tie pekné veci toho sveta. Ja chcem Ježiša, chcem Jeho vzkriesenie, ktoré horí v mojom živote.

⁹⁷ Aké odlišné to bolo od Ježiša Krista v tridsiatich troch rokoch! Vo veku tridsať tri rokov, Ježiš vlastnil všetko. On učinil svet. On bol na svete a svet Ho nepoznal. On si nikdy nerobil veľké meno. Nikdy nezhromažďoval vojakov. Nikdy neorganizoval žiadne cirkvi. On si nikdy nerobil žiadne veľké mená pre Seba. Nikdy nevystúpil so žiadnym vychvaľovaním sa doktrinálnymi, teologickými titulmi ani inými, nikdy nebola žiadna zmienka o tom, že by On chodil do nejakej teologickej školy. Ale mal Boha. On mal Boha. A vo veku tridsať tri rokov premohol každého diabla, ktorý vystrčil svoju hlavu z pekla. On premohol nemoc. Premohol poveru. Premohol démonov. Premohol smrť. A keď zomrel na Kríži, zostúpil do bezodnej jamy pekla a premohol peklo.

⁹⁸ A vo Veľkonočné ráno On premohol hrob. Prečo? On hral správne pravidlá tej hry, bežiac s Posolstvom. On išiel! "Choď." Boh Ho poslal a On mal Posolstvo, aby im ho povedal. A s Posolstvom, ktoré Mu Boh dal On premohol mocnosti Satana. On premohol nemoc. On premohol smrť. On premohol peklo. On premohol hrob. Prečo? On išiel! "Choď a povedz!" "Ja vždy robím to, čo mi Môj Otec ukáže, aby som robil. Nerobím nič, len to, čo mi On povie, aby som robil."

⁹⁹ Potom predtým ako On zomrel, povedal toto: "Tak ako Mňa poslal Otec, tak Ja posielam vás." Nie budovať ľudí skrze vojenskú moc, nie aby ste všetok svoj čas venovali tomu, že kto bude Prezidentom. To by mohlo byť dôležité, ale to nie je dôležité v Tomto. Svet je stratený. My máme jedno Posolstvo, to je, Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a On je ten istý včera, dnes a naveky.

¹⁰⁰ Včera, v istej malej súdnej sieni sa pokúšali, aby som povedal niečo, čo nie je pravdivé. Povedal som: "Ja nie som podvodník." Povedal som: "Som čestný. A nemôžete povedať nič viac ako to, čo je pravda."

¹⁰¹ A istý muž, ktorý bol so mnou povedal: "Ak by nejaký človek so mnou takto hovoril, mal by som chuť hodiť po ňom knihu."

¹⁰² Povedal som: "Nie, pane. Nie, to nie je správne. To nie je spôsob, ako ku tomu pristupovať. To nie je správne."

¹⁰³ On povedal: "Nuž, ako to že nevieš, že tieto veci sa dejú? Prečo nejdeš tam von toto robiť?"

Povedal som: "Ja vynakladám svoj čas na službu Ježišovi Kristovi."

¹⁰⁴ Ó, Bože, ó, ľudia sú slepí a nemôžu to vidieť! "Ako Mňa poslal Otec", Otec Ho poslal a On išiel. On mal Posolstvo, ktoré mal povedať ľuďom. A v hodine smrti, On premohol smrť, On premohol peklo a On premohol hrob. "Ako Mňa poslal Otec s Posolstvom, tak Ja posielam vás s tým Posolstvom, nie budovať cirkvi, organizácie, ale choďte do celého sveta a demonštrujte Moc Svätého Ducha. Tieto znamenia budú nasledovať tých, ktorí veria: v Mojom Mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi, hadov budú brať." A ako naše telá idú do hrobu, ako Jeho išlo, On premohol oboje, smrť, peklo aj hrob. On je mocný Premožiteľ.

¹⁰⁵ On nás posiela s Jeho Posolstvom. Poďme s Posolstvom, choďme s niečím, čo máme povedať. Choď a povedz! Nie utekať a potom nebyť schopní to povedať; najprv to dostaňme so svojho vlastného srdca.

¹⁰⁶ Keď budete prichádzať dnes ráno, aby sme sa za vás modlili, neprichádzajte čakajúc na náhodu. Prichádzajte s Posolstvom vo svojom srdci. "Ja som Ten, ktorý bol mŕtvy a znovu ožil. Ja som Jediný, ktorý má to Posolstvo: ´tieto znamenia budú nasledovať tých, ktorí veria.´" Ak Všemohúci Boh mohol vziať malé škúliace dieťa a vrátiť jeho zrak do normálneho stavu; Boh mohol zobrať dieťa, šestnásťročného chlapca, ktorý od svojho narodenia nikdy vo svojom živote nevidel, navrátiť mu späť jeho zrak; Boh môže zobrať biedneho úbožiaka zožraného rakovinou, rakovinu, ktorá je v osobe.

¹⁰⁷ A pretože to Posolstvo je pravé, pretože Boh poslal to Posolstvo, pretože Boh poslal posla, niet pochýb, že každá zbraň z pekla bude strieľať na neho. Tak je to, on sa potkne a spadne, povstane, zatrasie hlavou a ide ďalej. My máme Posolstvo, nič Ho nemôže zastaviť! Halelujah! "Na tejto Skale Ja postavím Svoju Cirkev a brány pekla Ju nikdy nepremôžu." Oni môžu hovoriť čo chcú, robiť čo chcú, diabol môže zúriť a zavýjať. Ale Ježiš vstal z mŕtvych, On žije dnes v nás!

¹⁰⁸ Pred pár dňami som sa rozprával s veľkým doktorom Lamsom, ktorý preložil Bibliu z aramejčiny do angličtiny. A videl som tam to malé znamenie, Božie znamenie, s tromi malými bodmi. Povedal som: "Doktor Lamsa, čo je to?"

On povedal: "To je Boh, v troch atribútoch."

¹⁰⁹ A ja som povedal: "Máš na mysli Boha, žijúceho v troch úradoch, ako Otec, Syn a Duch Svätý?"

¹¹⁰ On sa zodvihol a pozrel sa na mňa, slzy prišli do očí toho Žida, povedal: "Veríš tomu, brat Branham?"

Povedal som: "So všetkým, čo je v mojom srdci."

¹¹¹ Objal ma a povedal: "Čudoval som sa, keď som videl že sa dejú veľké veci a znamenia, ktoré si robil." Povedal: "Hovorili mi, že si prorok. Neveril som tomu, až doteraz. Teraz viem, že si." Povedal: "To je to! To je to Posolstvo. To je tá vec, ktorá otrasie Kráľovstvo Božie." Áno. Povedal: "Jedného dňa zomrieš za tú vec, chlapče. Spečatíš svoje svedectvo s tou istou vecou."

¹¹² Jeden z najväčších mužov, akého máme, keď Eisenhower a iní veľkí muži sveta, Hollywood, všetky rôzne filmové hviezdy a iní ho volali, ale práve tam na tom zhromaždení sa zavesil. On povedal: "Okolo tridsať rokov pracujem na tomto preklade, nie z vatikánskej gréčtiny, ale z aramejčiny, priamo z toho, z aramejčiny do angličtiny." A povedal: "Strávil som všetok ten čas" - povedal: "práve teraz som prišiel na miesto, kde vidím pohybovať sa Boha Biblie."

Povedal: "Vieš, brat Branham, my môžeme vidieť znamenia a zázraky, ale my sa dívame aký Hlas má ten znak. My Židia vidíme znak, ale my pozorujeme Hlas toho znaku."

¹¹³ Ó, haleluja, Hlas znamenia! Boh hovoril Mojžišovi: "Ak nebudú počúvať na Hlas, na Hlas prvého znamenia, potom budú počúvať na Hlas druhého znamenia." Nie to znamenie, ale Hlas, ktorý ide s tým.

¹¹⁴ Vidíte, ten Žid, on vedel, o čom hovorí. On povedal: "Videl som rozoznávania, znamenia, zázraky, slepí boli uzdravení a všetky druhy rôznych znamení, čudoval som sa, ale teraz vidím ten Hlas za tým. Nie sekať Boha na tri kusy a povedať, že On je jeden, Boh Otec a ďalší Syn, . . ." Povedal: "Boh je Boh; tri atribúty Boha, tri úrady Boha. To to potvrdzuje.

¹¹⁵ Ó, brat, dostali sme Posolstvo! "Choď a povedz Mojim učeníkom! Nie som ten, ktorý zomrel a ďalší, ktorý je blízko smrti a iný, ktorý žije. Ja som Ten, Ktorý Bol, Ktorý Je a Ktorý Príde; Koreň a Rod Dávidov, Jasná Hviezda Ranná." Áno!

¹¹⁶ Čo prospeje ísť, ak nemáš čo povedať? Treba mať čo povedať! To je správne. Ježiš Kristus Syn Boží vás všetkých miluje. On, Ktorý zomrel za vás všetkých, bol Ježiš Kristus Syn Boží.

¹¹⁷ Koľkí z vás boli niekedy na tých zhromaždeniach a videli veľké znamenia a zázraky Jeho zjavenia sa, ako On rozpoznával a ukazoval a tak ďalej? To je Boh Nebies, Ktorý vstal z mŕtvych.

¹¹⁸ Mali by ste vidieť ten znak Židovského znamenia Boha. To je Svetlo ako Stĺp Ohňa a v tom sú tri malé značky, Otec, Syn a Duch Svätý, čo neboli tri osoby. To bol jeden Boh žijúci v troch úradoch. Ten istý Boh! Halelujah! Boh nad vami, Boh s vami, Boh vo vás. Ten Istý znižujúci sa, obmývajúc Svoju Cirkev, aby v nej mohol žiť. Keď Ho krájate na kusy a dávate jedného sem, jedného sem a jedného tam, to je tak pohanské, ako len môže byť.

¹¹⁹ Ja verím vo vzkriesenie Ježiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych. A On bol jediný Človek, ktorý mohol povedať: "Každá moc na Nebi a na zemi je daná do Mojej ruky. Všetka moc Neba a zeme je daná do Mojej ruky. Choďte do celého sveta a kážte Evanjelium každému stvoreniu."

Evanjelium neprichádza len v slove, ale v moci a manifestácii Ducha Svätého. Nech vám Boh pomôže veriť tomu, nech mne Boh pomôže veriť tomu a budeme raz vidieť Ježiša.

Keď skončia osídla života,

Uvidíme konečne Ježiša,

Na Jeho nádhernom Tróne,

On ma privíta Doma,

Potom keď skončí deň (Tak je to.)

Šľapaje Toho cudzinca na piesku

Galilejského pobrežia sú zmyté.

¹²⁰ Oni Ho zabili, lebo sa robil Bohom a On bol Boh. Oni Ho povesili, lebo, . . . On zomrel pod trestom smrti. To je dôvod, že neverím v trest smrti. Ježiš zomrel pod trestom trestu smrti od federálnej vlády Ríma. Trest smrti bol, povesenie na kríži. On zomrel pod trestom smrti, vyzliekli z Neho Jeho šaty a povesili Ho tam, potupili Ho a On zomrel v tomto stave. Ale Boh Ho vzkriesil na tretí deň!

¹²¹ A my sme Jeho svedkami. A ak sa my nepostavíme za Neho, kto sa za Neho postaví?

¹²² Nedávno ma stretol jeden človek, povedal: "Ó, brat Branham, nehovor. Prestaň hovoriť. Ty zraňuješ cítenie žien, keď hovoríš o nich, že nosia krátke vlasy a o tom, že robia toto a tamto a také veci ako to."

¹²³ Povedal som: "Ak im to nepoviem, kto im to povie? Kto to potom povie?"

Povedal: "Ale ty spôsobuješ, že ony sa hnevajú na kazateľov."

¹²⁴ Budem radšej, keď sa budú hnevať na mňa ako na Neho. To je Pravda. Tak je to! Potom kto to povie? Niekto to musí povedať.

¹²⁵ Ježiš povedal: "Choď a povedz. Choď a povedz, povedz Mojim učení- kom, že som vstal z mŕtvych. Ja som s vami vždy, až do konca sveta."

¹²⁶ Veríte tomu, priatelia? (Zhromaždenie hovorí: "Amen."- prekl.)

Modlime sa, keď skloníme naše hlavy teraz k modlitbe.

¹²⁷ Ó, Otče Bože! Skutočne, "Choď a povedz, choď a povedz Mojim učeníkom, že som vstal z mŕtvych." A Otče, Bože, nie len, že si povedal Tvojim učeníkom, ale Ty si im dokázal, že Ty si vstal z mŕtvych. Ukazoval si sa medzi nimi, presne tak isto ako pred Svojou smrťou. Pominulo tisíc deväťsto rokov, Pane a to Posolstvo stále horí. Je práve tak jasné a horí v našich srdciach dnes ako bolo pre tých učeníkv, keď vidíme vzkrieseného Pána priamo v našom strede, robiac tie isté veci, ktoré On robil predtým. My vieme, že On vstal z mŕtvych.

¹²⁸ Veľká noc znamená pre nás veľa, pretože sme sa spojili a tešíme sa zo spoločenstva Jeho vzkriesenia. Lebo sme boli kedysi mŕtvi v hriechu a prestúpeniach ako márnotratný syn, ale teraz sme našli milosť a Boh nám odpustil naše hriechy. On nám dal tiež Pečať, ako dal otcovi Abrahámovi, ako potvrdenie, že On nás prijal. Otec Abrahám povedal, že uveril Bohu, ale On mu dal pečať obriezky ako potvrdenie toho, že Mu uveril. A teraz, Otče, dnes my sme obrezaní skrze Svätého Ducha, všetky veci toho sveta pominuli. My máme jeden cieľ: slúžiť Tebe. Máme jednu túžbu: milovať Ťa, byť Tvojimi učeníkmi.

¹²⁹ A teraz, Pane, modlím sa, aby si potvrdil toto malé útržkové posolstvo v každom srdci. Nedaj aby to prehliadli. Daj im vidieť, že Ty si Ten istý včera, dnes a naveky, že Ty si tu, vstalý z mŕtvych, a budeš, až kým sa Duch a telo znovu zjednotia spolu k Druhému Príchodu.

¹³⁰ Modlím sa za chorých, ktorí sú tu, Otče, toto ráno. Mám teraz, toto Veľkonočné ráno, odložiť na bok (alebo nie odložiť na bok, ale len odložiť na krátky čas) dary, ktoré si Mi dal, také ako rozoznávanie. Prešiel som tam a späť cez svet, cez národy, Pane, oni všetci o tom vedia.

Teraz sa modlím, aby Posolstvo, ktoré si mi dal tu hore v lesoch, pred niekoľkými dňami o tej stvoriteľskej moci, dnes ráno sedia v tejto cirkvi ľudia, keď to bolo stvorené ... Modlím sa, Bože, ako prichádzam, aby som kládol svoje ruky na chorých dnes ráno, s mojimi bratmi tu, aby Ty si prišiel na túto cirkev s milosťou, a aby si uzdravil ľudí, a aby tu nezostala ani jedna slabá osoba v našom strede, keď služba skončí. Daj, aby každý z nich bol požehnaný a uzdravený.

¹³¹ Uvedomujeme si, Pane, že to nie je nič, čo by sme my sami mohli na tom urobiť. Je to prostá detská viera, veriť. Môžeme vidieť učeníkov po tom, keď im bola daná moc uzdravovať nemoc, oni vyšli a boli porazení pri tom prípade tej epilepsie, kričali a plakali, možno, a skákali hore dole a pokúšali sa vyhnať toho diabla. Ale keď on stretol Ježiša, ó, aký to bol rozdiel. On povedal, "Ty zlý duch, vyjdi z neho." Aký rozdiel. Ó, on vedel, že to nebol apoštol. To bol Sám Pán. A ten duch trhol toho chlapca a hodil ho o zem. Ale Ježiš povedal, "Nie je mŕtvy. Ale vezmite ho a dajte mu nejaké jedlo." Zlý duch ho opustil.

¹³² Ó, Ježišu, Ty Syn Boží, príď znovu, pomaž bohate svoju Cirkev úplne, mocne. Nech Duch živého vzkrieseného Ježiša vzkriesi túto malú cirkev dnes ráno do novej viery, do moci, do moci viery, aby mohol byť každý protivník potupený. Udeľ to, Pane. Odovzdávam Ti všetkých týchto ľudí, a prosím, aby si ich žehnal a dal im spasenie pre ich duše, uzdravenie pre ich telá, skrze Ježiša Krista nášho Pána.

¹³³ A keď máme sklonené hlavy, chcem sa opýtať. Je tu niekto, kto nie je Kresťan, chcel by byť teraz spomenutý, a povedať, "Modli sa za mňa, Brat Branham"? Nech ťa Boh žehná. Niekto ďalší, "Nie som Kresťan. Počul som, že Ježiš vstal z mŕtvych, ale naozaj to neviem. On nikdy nevstúpil do môjho srdca. Nemám uspokojenie. Som tiež chorý. Pôjdem cez modlitebnú radu, vrátim sa a pôjdem cez ňu znovu, vrátim sa a pôjdem ešte raz. Pôjdem od cirkvi do cirkvi a z miesta na miesto.

To nie je to. To je veriť Jemu. On vstal z mŕtvych. To je vybavené. Niekto ďalší zodvihne ruku, povie . . . Nech ťa Boh žehná. Nech ťa Boh žehná. Niekto ďalší, "Ja chcem veriť. Chcem veriť"?

¹³⁴ Koľko chorých je tu, zodvihnite svoje ruky, povedz, "Ja chcem veriť. Chcem poznať to Posolstvo dnes ráno." Nech ťa Boh žehná. To je dobre. Áno, nech ťa Boh žehná, syn. Dobre. V poriadku.

¹³⁵ Teraz, Teddy, chcem, aby si zahral "Veľký Lekár", len na chvíľu, keď budeš, "teraz je blízko." A zatiaľ čo tak budeš robiť . . . . .

¹³⁶ Je to teraz ťažké. Všade po celej sále sa ukazujú videnia. Vidíte? Áno, pokúšam sa, skúšal som aby toto bolo vzkriesenie trochu vyššie, trochu vyššie z tej kopy popola, kde som sedel. Chcem trochu viac zjavenia. Viem jednu vec. Tak dlho, ako dlho sa držím prvej služby, druhá nemôže prísť, neprišla. Teraz tak dlho, ako dlho sa držím druhej, tretia nemôže prísť. Vidíte? Musím rovno vykročiť, vykročiť a veriť tomu, "Boh tak povedal!" Pred niekoľkými dňami . . .

¹³⁷ Teraz môžete zodvihnúť svoje hlavy, teraz ak chcete. Videl som vaše ruky. Boh ich videl.

¹³⁸ Chcem vám trochu niečo povedať. Brat Ed Daulton, verím, že práve prišiel do dverí, fajn baptistický brat, on a jeho žena. Brat Jeffries je tu niekde. Othel Jeffries. A on je tu, viem, že je niekde tu. Avšak, tí bratia usporiadali dole v Kentucky zhromaždenie na ktoré som mal ísť.

Bratia, vzácni bratia, milujú svoje okolie a svojich ľudí. Oni majú auditóriá a zbrojnice a také veci, tak oni prenajali zbrojnicu, len na jedno večerné zhromaždenie. Malý J. T. Hoover, akokoľvek keď ... L. G. Hoover usporiadal jedno zhromaždenie dole v Elizabethtown. A brat Ed Daulton tam na Willow Shade alebo - alebo Somerset, Somerset. A brat, ďalší brat bol dole okolo Glasgow, kde som sa narodil. To sú ľudia tam, kde som sa narodil a vyrástol, kde sa mi prvý krát zjavil Anjel Pánov.

¹³⁹ A ja som sa chcel vrátiť. Ale cítil som malé postrčenie. A povedal som, "Dobre, kvôli záujmu bratov, pôjdem na to zhromaždenie." Skôr ako som pricestoval do tejto doliny, moje hrdlo zachríplo a ja som nemohol hovoriť deväť dní, dokiaľ tie zhromaždenia neprebehli.

¹⁴⁰ Brat Ruddell, on je možno tiež tu dnes ráno, jeden z bratov z tejto modlitebne, on a Junie Jackson a oni, domnieval som sa, že budem mať zhromaždenie pre neho a v tej chvíli sa mi zavrelo hrdlo. A ako viete, dostal som z toho horúčku okolo štyridsať stupňov.

A chcel som ísť prv na to zhromaždenie a Doc Schoen mi povedal.... Povedal som, "Som zachrípnutý."

¹⁴¹ On povedal, "dám ti niečo na uvoľnenie hrdla a môžeš ísť a kázať." A vzal som niečo ďalšie, čo mi dal, a čo to bolo, to mi stiahlo dutinu a zablokovalo to. Potom som sa položil do postele na deväť dní, s vysokými horúčkami.

¹⁴² Mnohí z mojich bratov tu prišli ku mne, mnohí známi bratia sa prišli za mňa modliť. Tu prišiel Brat Graham Snelling, prišiel Brat Ruddell, všetci títo bratia tu, všetci sa zhromaždili, modlili sa a tak ďalej. Aj ja som sa modlil, skúšal som čo som mohol, nemohol som dokonca ani šepkať.

Čudoval som sa, "Čo to všetko je?" Moja drahá manželka tam sedela, ona sa s nimi modlila za mňa, ale všetko ostávalo stále také isté. Nemohli rozumieť.

¹⁴³ No, on mi dal nejaký liek, aby som ho užil, ale ja som to nezobral, lebo to bola droga. A potom som to nechal tak. A len som myslel, "Pane, predsa..."

¹⁴⁴ A potom, keď všetky tie zhromaždenia skončili, to bolo v pondelok ... posledné zhromaždenie malo byť údajne v Sobotu a potom, verím. A tak v pondelok som sa pokúšal vstať. Bol som tak slabý, nemohol som prejsť cez izbu. Sadol som si.

¹⁴⁵ Viete, ja som tak vďačný za manželku danú od Boha. Či vy nie, bratia? Skutočnú manželku, skutočného spoločníka!

¹⁴⁶ Sadol som si. Pokynul som jej a pritiahol som ju ku sebe. Povedal som, "Méda, niekedy sa čudujem," povedal som, "Divím sa, čo sa deje." Povedal som, "Prečo ma Boh nechá takto ležať, keď sú tam tie zhromaždenia?" Povedal som, "Prečo to bolo?" A povedal som, "Niekedy sa dokonca zamýšľam či ma On vôbec povolal ."

¹⁴⁷ Ona povedala, "Nehanbíš sa?" Vidíte? A ona mi povedala, "Bill, ty nevieš, že Boh vie, čo s tebou robí? Len, len buď pokojný."

¹⁴⁸ A tak som išiel dnu. Viete, to ma trochu napomenulo. A tak som išiel dnu a ľahol som si do postele. Ona vošla, aby vymenila prestieradlá, niesla tie veci na rukách. A keď sa pustila do toho, pozeral som sa a tam bol . . .

¹⁴⁹ Videl som nejakú starú veľkú zbrojnicu, a ako slnko zasvietilo dolu, to vybuchlo na zemi, a rozletelo sa to na kúsky, ako to slnko zasvietilo dolu z Neba. A prichádzali tri ženy a muž, prichádzali. A oni mali také maličké, niečo ako pištolky. On povedal: "To je na zatĺkanie klincov." Povedal: "Ty pozbieraj tie kúsky a my pre teba znovu postavíme túto zbrojnicu."

A ja som povedal, "Dobre, urobím to."

¹⁵⁰ Ale Niečo povedalo, "Nerob to." Tak, ja som sa načiahol, aby som zobral takýto kúsok a takto ho postavil. Ale práve vtedy prehovoril ku mne Hlas a povedal, "Teraz, sú na ceste, aby ťa nahovorili, aby si sa vrátil. Never tomu." Povedal, "Oni sú veľmi úprimní a prichádzajú k tebe s TAK HOVORÍ PÁN, ale sú na omyle." Vidíte?

¹⁵¹ Fred Sothmann, mnohí z nich tu, boli práve tam keď som im o tom hovoril. Za menej ako za hodinu tí ľudia prišli priamo k mojim dverám. Povedal som, "Sú tam tri ženy a muž."

"To je presne tak."

"Oni prichádzajú s TAK HOVORÍ PÁN?"

"Presne tak."

¹⁵² Povedal som: "Samozrejme, vy viete, čo im máte povedať." Úprimne v blude. Vidíte? Dobrí ľudia, ale úprimne v blude. Vidíte?

¹⁵³ Potom som premýšľal: "Dobre, čo môžem robiť? Čo mám robiť?" A potom vošla Méda a išla naspäť. A brat Freddie išiel a rozprával sa s tými ľuďmi. Potom po chvíli, bol som tam v posteli a premýšľal som: "Prečo sa to takto stalo? Prečo nemôžem hovoriť? Prečo nemôžem s niekým hovoriť, alebo niečo robiť?" A tak som tam ležal. A Méda vošla a vychádzala von.

¹⁵⁴ Pozrel som sa a videl som niečo blikajúce na bočnej stene. A pozrel som sa a tam bola otvorená stena a ja som videl Ježiša. Koľkí z vás ma niekedy počuli povedať, že som videl Ježiša dva krát vo svojom živote, vo videní? A veril som, že Ho znovu uvidím pred časom konca, vidíte, že Ho znovu uvidím.

No, pozrel som sa a rovno tam boli nebesia, vyzeralo to akoby som sa pozeral cez stenu. A tam presne takto stála Biblia, veľká hrubá Biblia stála na nebesiach. Niečo okolo tej Biblie vydávalo svetlo a z tej Biblie vychádzal veľmi pekný zlatý kríž. A to takto stálo a okolo toho všetkého vychádzali svetlá, a z toho kríža kráčal On. Biblia odrážala ten kríž, kríž odrážal Jeho. A On išiel kráčajúc von a išiel priamo dole, tam, kde som bol. Tak jasne to môžem vidieť, môžem vidieť ten kríž, ako odzrkadľuje Jeho vlasy, ako tam stál, ako Mu viseli dole cez tvár.

¹⁵⁵ On sa pozrel takto dole na mňa a povedal mi: "Ty čakáš na svoju novú službu, aby ti bola potvrdená." Povedal: "Ja som ti to už potvrdil. Je to už potvrdené. Ty to musíš prijať." Vidíte? A ja som stál a počúval Ho chvíľu. A to prišlo do mojej mysli. Ja som to nepočul, to prišlo len do mojej mysle.

¹⁵⁶ Ako človek, ktorý bol hriešnik celý svoj život a on vie, že je Biblia, vie, že je Boh, ale zrazu počuje kázeň, potom mu Niečo hovorí, "to si ty." Potom, to isté Slovo tam bolo po celý čas, ešte je mu to potvrdené, potom on hovorí, "Pane, odpusť mi." Ale to mu nič nepomôže, až kým neprijme svoje spasenie, potom odchádza a je Kresťanom. Nezáleží na tom, koľko plače, koľko prosí, on To musí prijať.

¹⁵⁷ A On mi potom povedal, "Ty to musíš prijať takým istým spôsobom. Musíš tomu veriť."

¹⁵⁸ Bojím sa porážky. Čokoľvek,. . . Bojím sa, že prinesiem hanbu. Vždy som v obavách o to, aby som neurobil zlú vec. Lebo, zobral som varovanie z Biblie, ako keď Mojžiš dostal veľkú silu, on udrel skalu, miesto toho, aby ku nej hovoril. Spomínam si na Elizeusa, lebo bol plešivý; tie malé deti si uťahovali z neho, za to, že bol plešivý a on preklial tie deti a štyridsať dva z nich zabili medvedice, vidíte. A to nebol Duch Svätý, ale to bol prorok, ktorý sa nahneval. A ja som prechádzal cez všetky tie veci, prichádzajúc do toho.

¹⁵⁹ A tam On stál, hovoril ku mne a povedal, "Ale ty ideš s príliš mnohými." Povedal, "Chodiť so Mnou znamená, že pôjdeš sám."

¹⁶⁰ Videl som to. Ja som sa príliš veľa zaoberal denomináciami a všetkým, vidíte, niekto sa vám pokúša povedať, čo máte robiť a čo nemáte robiť. Musíte nasledovať Jeho. No, spomínate si na videnie, ktoré mi On dal o rybách, viete a ako nemôžete učiť nadprirodzené znamenia letničné deti. Pamätáte si. A tam to bolo. A ja som priamo na prahu tohoto nového posolstva.

¹⁶¹ Hneď ako ma to videnie opustilo, povedal som, "Amen, Pane!" A moja žena tam stála, takmer omdlela. Vyskočil som zo svojej postele a mohol som hovoriť tak dobre ako predtým. V sekunde, všetka horúčka ma opustila.

¹⁶² Zavolal som Doc Schoenovi, povedal som, "Rád by som, aby si ma videl."

Povedal, "Čo?"

¹⁶³ Išiel som tam, on sa pozrel na mňa, pozrel sa cez tie dutiny, povedal, "Povedz mi, čo sa stalo, Brat Branham."

A ja som povedal, "Veril by si môjmu príbehu?"

Povedal, "Ako by som mohol pochybovať? To sa stalo."

¹⁶⁴ To je to. Vidíte? To je to, priateľ. Boh vie, ako ťa udržať na kope popola. Boh vie, ako urobiť niečo pre teba, až kým ti môže dať to Posolstvo, vidíte, doviesť ťa do toho aby si niečo urobil.

¹⁶⁵ Dnes, ja neviem veľa o porážke. Išiel som nedávno, počúval som rádiové vysielanie. A tam kázal nejaký kazateľ na tému vzkriesenia, z Prvej Korinťanom 15. A kázal vzkriesenie. A zastavil sa priamo v strede svojej kázne a povedal, "Viete, mnoho ľudí sa bojí porážky." Povedal, "Keď Generál Patton stratil skupinu vojakov", povedal, "potom oni mu povedali . . . On poslal správu, že ich chce viac a oni mu poslali viac. Keď boli zabití, on poslal pre ďalších. A keď mu bola poslaná tretia skupina" - povedal: "zakaždým, keď vystrelila guľka, oni utekali pod nejaký plech, alebo pod niečo iné, prestrašení."

¹⁶⁶ Povedal, "Pošli mi mužov, nie deti." Povedal, "Chcem muža, ktorý je pripravený zomrieť. Nechcem niekoho, kto sa bojí zomrieť. Ak dôvod, pre ktorý bojujeme nie je hodný, aby zaň zomrieť, potom mi ich neposielajte. Ja chcem muža.

Oni povedali, "Ale ty si prehral dva alebo tri boje."

¹⁶⁷ On povedal, "Neprehral som vojnu. Prehral som len boj."

Niečo hovorilo do môjho srdca.

¹⁶⁸ Spomínam si, keď Eisenhower povedal: "Keď som strieľal z dela, vydal som rozkaz, oni zasunuli náboj do dela, potiahli a to zlyhalo, nefungovalo to. Povedal: "Ja som neprestal, nevzdal som sa. Vybral som ten náboj a dal som ďalší, skúšal som to. Ak to nešlo, dal som ďalší, až kým to išlo.

¹⁶⁹ To je spôsob, ako sa to musí robiť. Ja neviem, ako to bude. Ale Boh ako môj Sudca spoza tejto kazateľne, ja neviem, koľko neúspechov a koľko - koľko bojov prehrám, ale neprehrám vojnu. On mi povedal, že On bude so mnou. Budem stáť, až kým uvidím tú službu potvrdenú a uvidím ju v činnosti. Začínam dnes ráno skrze milosť Božiu. Neviem či to bude práca tu, či to bude práce niekde inde, ako to bude fungovať, alebo čo sa prihodí. Ale pôjdem dolu do modlitebnej rady modliť sa za chorých, až kým budem vedieť, čo sa deje. Videl som ako sa to stalo dva alebo tri krát.

¹⁷⁰ Videl som ako sa to stalo v dome Hettie. Koľkí ste počuli tú príhodu o veveričkách, a o tom dievčati, o tej malej žene? Prvá osoba, ktorá je známa odo dní apoštolov, ktorej bola kedy daná tá výsada povedať, "Pros si čo chceš". Počuli ste niekedy tú príhodu? Videli ste niekedy tú ženu? Koľkí ju nikdy nevideli, a chcú, radi by videli tú ženu, ktorej sa to stalo?

Hettie, mohla by si povstať? Tam je tá dáma.

¹⁷¹ Zastavili sme sa v jej dome. Po tom, ako som videl osem veveričiek, keď neboli vôbec žiadne nikde okolo, a len som vypovedal slovo, a oni tam boli. To je pravda. To je, tam oni boli. A ja som povedal, sediac tam za jej stolom: "Čo urobilo, že tie veveričky prišli?". A jej matka, Sestra Wright, tu je Brat Wright, on tam sedel. Koľkí boli pri tom stole, koľkí sú tu dnes ráno? Zodvihnite svoje ruky. Dobre, tam oni sú, všade dookola v sále. Vidíte? V poriadku, oni tam boli. A ja som povedal, "Raz ..." Ich malá chromá sestra tam sedela.

¹⁷² Povedal som, "Muselo to prísť skrze videnie a tak ďalej, ale raz to príde inak." A takto som to rozprával a náhle, niečo to pomazalo. Hovoril som to týmto ľuďom ... Nikdy som necítil také pomazanie.

Prečo? Pretože Hettie povedala správnu vec.

¹⁷³ Povedal som, "Odkiaľ prišli tie veveričky? Tam neboli žiadne, nebolo tam dokonca miesto pre ne, práve tak ako tam na telefónnom stĺpe. A videl som, ako sa to stalo rovných osem krát." Povedal som, "neviem, odkiaľ to prišlo." Povedal som, "Jediné, čo viem, že Boh sa raz snažil potvrdiť Abrahámovi posolstvo a on vypovedal slovom barana do existencie, lebo potreboval barana, aby to potvrdil. Muselo tak byť, že ja som potreboval nejakú veveričku, aby som vypovedal svoje. A On to urobil rovno osem krát, alebo sedem krát, radšej, rovno sedem krát." A povedal som. . . . . .

¹⁷⁴ A, Hettie, možno tá žena nevedela, čo povedala. Pozrite ako To obišlo tých bohatých a pyšných. Pozrite ako To obišlo všetko a prišlo tam ku chudobnej, malej, starej, vidieckej žene.

¹⁷⁵ A ja som mal vo vrecku dvadsať dolárov, aby som ich vrátil tej žene. Ona sa zaviazala obetovať päťdesiat dolárov na túto novú cirkev. Nehovorím to, aby som ju uviedol do rozpakov. Ona by si skutočne nemohla dovoliť päťdesiat centov dať na to. Ale jej srdce v tom Posolstve,... ona to chcela urobiť. Brat Neville, verím, že to prijal, on by nezobral zbytok toho, dovolil jej dať z toho len dvadsať dolárov. A ja som mal vo vrecku dve desaťdolárové bankovky, ktoré mi dala Méda na nákupy a povedal som: "Pôjdem dnes a dám jej to."

¹⁷⁶ Potom som uvažoval a Niečo ku mne prehovorilo: "Ježiš videl vdovu, ktorá vložila svoje tri penny a On jej nikdy nekázal zobrať to späť. Nechal ju ísť, lebo On mal pre ňu niečo väčšie na jej ceste.

¹⁷⁷ Nevedel som veľa o tom, že On ku mne hovorí tým istým spôsobom, o žene vdove, bez muža. Jej muž bol zabitý. Tiež som nevedel, že to bol Ten istý, keď som povedal: "Tak si nechám tých dvadsať dolárov, Ty máš pre ňu niečo iné."

¹⁷⁸ Povedal som: "Jediné čo viem, že Jehovah je stále Jehova-Jireh. On je schopný obstarať si obeť."

¹⁷⁹ A Hattie, nevediac, čo hovorí, vstala a povedala: "To nie je nič iné ako pravda, brat Branham." Ó ! To bolo to pravé, čo malo byť povedané. To bola povedaná tá správna vec.

¹⁸⁰ V tom čase, Moc Božia zasiahla to miesto. Nikdy som necítil také pomazanie. Keď sa To stalo, povedal som: "Hattie, TAK HOVORÍ PÁN, pýtaj si čo chceš! Nezáleží na tom, čo to je, Boh mi dal autoritu, aby som ti dal to, po čom túži tvoje srdce práve teraz. Ak si budeš pýtať milión dolárov, môžeš ich mať. Popros za to malé postihnuté dievča, aby vstala a chodila, môže to mať. Žiadaj si čokoľvek."

Povedala: "Čo si mám pýtať, brat Branham?"

¹⁸¹ Povedal som: "Čokoľvek, čo si želáš. TAK HOVORÍ PÁN." Ó, čo za pocit!

¹⁸² Pozrela sa okolo. Tam sedel jej starý šedivý otec, ktorý bol takmer prinesený od brány smrti. Tam sedela jej stará matka, chorá. Tam sedela jej malá postihnutá sestra.

¹⁸³ Ale ona si vybrala práve to, čo bolo správne. Ona mala dvoch dospievajúcich chlapcov práve v tom beznádejnom veku. Jej drahý manžel odišiel do Chvály. Ona bola kresťanka, v očakávaní. Ale tí chlapci neboli kresťania. Povedala: "Duše mojich dvoch chlapcov." Boh žehnaj jej srdce.

¹⁸⁴ Povedal som: "TAK HOVORÍ PÁN, máš ich mať.

¹⁸⁵ A tu oni sú, pokrstení vo viere. Bolo mi to povedal nasledujúcu noc. Jeden ten malý chlapec pri umývaní nôh položil svoje ruky na hlavu brata Neville a modlil sa za neho, keď si umývali nohy.

¹⁸⁶ Tí dvaja malí chlapci pravdepodobne sedia niekde tu v zhromaždení dnes ráno. Je to tak, Hattie, sú tu s tebou? (sestra Hattie hovorí: "Sú tam vzadu." - prekl.) Vzadu. Kde ste chlapci? Zodvihnite svoje ruky. Kde sú tí dvaja chlapci? Tam sú, stoja vzadu. Nech vás Boh žehná. V poriadku. Tu to máte.

¹⁸⁷ Tak, čo sa stalo? Tá istá vec, čokoľvek si žiadala, stalo sa. Čo si žiadala, mohla to mať. Mohla to dostať.

¹⁸⁸ Túžim to vidieť, ako sa to deje. Ide o postoj ľudí voči Posolstvu. Vidíte, ako to ona povedala? Povedala tú správnu vec. Tá vec, ktorá to spôsobuje to je to čo vy poviete. Čo vy poviete ...

¹⁸⁹ Pozrite sa na tú ženu Sýroféničanku, keď prišla k Ježišovi. Ona povedala: "Pane, moja dcéra je strašne trápená od diabla. Synu Dávidov, príď a uzdrav ju."

¹⁹⁰ On povedal: "Nepatrí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho psom."

¹⁹¹ Och! Čo ak by to On povedal niekomu z nás? My by sme povedali: "Nazývaš ma psom? Och, On aj tak nie je ničím! Tá veľká cirkev má pravdu. On nie je nič iné ako fanatik. On nie je nič iné ako Belzebub." My by sme mali taký postoj. Ale ona nie.

¹⁹² Ona povedala: "To je pravda, Pane. Máš úplnú pravdu. Ale psy ochotne jedia odrobinky zo stola detí."

¹⁹³ To Ho dostalo. Povedal: "Pre toto slovo, diabol opustil tvoju dcéru. Pre toto slovo!"

¹⁹⁴ To je váš postoj, priatelia. Či to On nepovedal? Vy musíte tomu veriť, priatelia. Vy ... Neverte mne, ja som človek. Ale verte tomu, čo vám hovorím, verte Posolstvu. Ak neveríte poslovi, verte Posolstvu. Ak príde človek s telegramom, bez ohľadu na to, kto, ako ten človek vyzerá alebo kto on bol, veľký alebo malý, vy veríte tomu, čo je v tom telegrame, nie tomu človeku. Boh ma poslal, aby som vám to povedal. Ja mám Posolstvo. Boh ma poslal, aby som vám povedal, že On vstal z mŕtvych, že On je tu dnes ráno. On to dokázal skrze znamenia a zázraky, že On je tu a že každý jeden z vás môže byť uzdravený zo svojich nemocí, ak len môžete prísť so správnym postojom. Urobte to, zatiaľ čo spievame Len ver.

¹⁹⁵ Teraz nech tí, za ktorých sa budeme modliť, pote sem hore urobte radu tu okolo. No, neprichádzajte, iba ak veríte z celého svojho srdca.

¹⁹⁶ Drahý Pane, toto je tá hodina. Modlím sa, aby si uzdravil týchto ľudí, Pane. A posväť tento olej. Nech sa Tebe dostane slávy, Otče. My Ti ich dávame v Mene Ježiša Krista. Amen.

¹⁹⁷ Mohli by sme poprosiť týchto ľudí, ktorí stoja tu na tejto strane, ak je spôsob, že by mohli urobiť malé miesto tu, tak my môžeme dostať ľudí priamo okolo, ak môžete. Rovno tadiaľto i zvonku tým spôsobom. Potom môžu všetci prichádzať tadeto do radu, urobiť rad a vychádzať tým smerom.

¹⁹⁸ Niečo sa stalo, brat Neville. (Brat Neville hovorí: "Amen. Stalo sa to práve teraz. Chvála Pánovi! Ježiš je tu. Áno. Každý jeden z nich je uzdravený skrze Moc Božiu." - prekl) Amen.

¹⁹⁹ (Brat Branham hovorí s niekým ohľadne stavania sa do radu - prekl.) Čo hovorí? Dobre ... Nie, tam. Brat Neville a ja sa tu budeme postupne za nich modliť. Takto nemôžu ísť okolo, pretože ak ... Počkajte chvíľu.

²⁰⁰ Dovoľte mi teraz hovoriť k očakávajúcemu poslucháčstvu. Toto je Božie Slovo, skrze ktoré som žil a zomriem, skrze Božiu milosť a pomoc. Boh je mojim Sudcom, že som vám povedal Pravdu. Videl som, ako všetky tieto veci prichádzali do toho. Dokonca od tej malej rybky, ktorá tam bola vzkriesená. Počuli ste tú príhodu? Tam vzadu sedia muži, obaja, ktorí tam boli, keď sa to stalo. Bolo o tom povedané, deň predtým, ako sa to stalo. Ako vám môžem povedať o týchto veciach, ktoré sú? Vidíte, chcem kázať, jeden z týchto večerov na tému "Vyváženie". Ľudia vám môžu povedať niečo a stavať na tom, ale ak nie je žiadne Písmo, ktoré by to vyvážilo, to nakoniec sklame. Ak toto rozpoznávanie a tieto videnia a tie veci, o ktorých som vám povedal, ak to nebola Pravda ... V prvom rade je Biblia, ktorá to podopiera a bol tam Svätý Duch, aby dokázal, že som vám povedal Pravdu.

²⁰¹ No, som na poli okolo štrnásť rokov, cez každého kritika, ktorý sa mohol predo mňa dostať. Vzdelaný, chytrý a všetko možné, ani raz nemohli ...

²⁰² Potom vy viete, čo povedali? Počuli ste to tu. Povedali: "Ľudia v sále chodia dookola a hovoria s ľuďmi." Najprv hovorili, že to boli ľudia z mojeho zboru, ktorí tam chodili a robili to. Potom to nemohli pochopiť, je ich tam príliš mnoho.

²⁰³ Ďalšia vec, ktorú povedali: "Vyzerá to tak, že bratia," ktorí chodia so mnou, "oni stoja vzadu a hovoria mu: ´Tento brat nepočuje na svoje uši.´

²⁰⁴ Potom povedali, že: "Billy Paul, on tam príde a číta z tej karty, čo tí ľudia povedali. Ak nie je niečo v poriadku s ich ušami, povie: ´ich uši´ alebo: ´ich brucho´.

²⁰⁵ Ako by to mohli robiť v tom prípade pri ľuďoch, ktorí nemajú modlitebnú kartu? Ako môžu byť predpovedané veci, ktoré sa presne tak stanú? Ako to môže byť tým spôsobom? To nemôže byť. Každý to vie, kto má zdravý rozum.

²⁰⁶ Oni hovorili to isté o Ježišovi, keď Filip prišiel a našiel Natanaela. "On bol priateľ Ježiša." On povedal: "Iste, on povedal Ježišovi všetko o tom. On to za ním opakuje."

²⁰⁷ A potom ich učeníci povedali, učeníci tej veľkej cirkvi: "Tento muž je Belzebub. On je Belzebub. On je veštec."

²⁰⁸ Ježiš povedal: "Ja vám to odpúšťam. Ale jedného dňa, keď príde Duch Svätý a bude robiť to isté, jediné slovo povedané proti Tomu nebude nikdy odpustené." No ak . . .

²⁰⁹ Ľudia, som ku vám úprimný, tak úprimný ako len môžem byť. Ó, možno som protirečil nejakým vašim teologickým názorom, ktoré máte a iným veciam. Ale dôvod, že to robím je ten, že Pavol povedal: "Ak by aj anjel z Neba prišiel a kázal nejakú inú vec ako to, čo povedala Biblia", a čo on vyučoval, "nech je prekliaty."

²¹⁰ Tak, ja musím nasledovať len to, čo povedala Biblia. Ak Biblia povedala: "On je ten istý včera, dnes a naveky," ja tomu verím. Čokoľvek povedala Biblia, to je úplne presne to, čo verím. Hovorím vlastne len to. Nemám žiadne vzdelanie, nemám žiadne vyškolenie. Ja som počúval len na Ducha Svätého a Bibliu. A až doposiaľ, až do dnešného Veľkonočného rána, celých tridsať jeden rokov, On ma nikdy nesklamal.

²¹¹ A hovorím vám, že Duch Svätý mi povedal o tej prichádzajúcej službe, v posledných dvoch alebo troch rokoch a ja som to hovoril všade v zboroch. A Všemohúci Boh je mojim Sudcom, rovno tu na tejto strane Sálema, boli privolané do existencie veveričky, tam kde žiadne veveričky nie sú. Rovno tam, s Charlie, ktorý stojí tam vzadu a mnohí z nich tu v Kentucky. Tie veveričky sa zjavili v miestach, kde žiadne nie sú, povedal som kde to bude. Tam je Tony, Banks a tí, ktorí tam sedeli. A tam to bolo, presne. Vrátili sme sa späť a prvá ľudská bytosť, ktorej bolo o tom povedané bola tá žena, ktorá tam sedí a tak to je. Potom nasledujúce ráno v horách, keď som bol chorý na hrdlo, videl som Ježiša, stál predo mnou a povedal mi, že tá služba mi je už potvrdená.

²¹² No čo sa má stať, ja neviem. Ale viem jednu vec, že musím odložiť tam tú aby som vošiel do tejto. To je jediný spôsob, ktorým poznám ako to urobiť ... Aby sa to stalo teraz známe. Nech je toto vyryté železným perom do skaly, ako povedal Job v dnešnej rannej téme. Ja neviem čo robiť. Jediná viec, ktorú viem, je len kráčať vpred. On mi to povedal. A Boh je mojim Sudcom; On mi to povedal. Povedal som vám Pravdu. A ak vám to Boh potvrdil a povedal a ani raz nemohol nikto poukázať na niečo, čo by bolo nesprávne. Potom, toto je tiež správne. Tiež je to pravda.

²¹³ No, keď idem tu a stojím na konci tej rady, mám tu staršieho, brata Neville, zbožného muža, ktorý je tu našim pastorom, ktorý pomaže tých ľudí. Ja budem klásť ruky na ľudí, pretože Ježišove poverenie, po Veľkej noci bolo: "Choďte a klaďte ruky na chorých a budú uzdravení."

²¹⁴ Ja neviem, čo mi On bude hovoriť počas tej modlitebnej rady. Budem sa snažiť vycítiť to super pomazanie. Neviem, čo sa bude diať. Neviem. Čokoľvek to je, budem robiť len to, čo mi On povie.

²¹⁵ Teraz prichádzajte, prichádzajte s plným srdcom. Bez ohľadu na to, či vás On napomenie, či vám niečo povie, bez ohľadu na to, čo to je, choďte odtiaľto a ďakujte Mu, vidíte. Lebo, dielo je vykonané, je to istý spôsob ako to dostať do vás.

²¹⁶ Teraz, brat s tou nohou, chcem aby si tomu veril. Ak On, cez telefón mohol zobrať od teba preč žalúdočné problémy, On by mohol tak isto zobrať od teba preč chorobu tej nohy dnes ráno. Teraz ver z celého svojho srdca.

²¹⁷ A tá pani s tým malým dieťaťom, ktoré malo srdcové problémy, už viac nepochybuj. Ver! Ver!

²¹⁸ Teraz chcem, aby sa každý v zbore modlil. A ja zídem, aby som sa modlil. Všetci len zotrvávajte teraz v modlitbe, zatiaľ čo budem prechádzať cez túto modlitebnú radu, prosiť, klásť tam svoje ruky a hovoriť požehnanie.

²¹⁹ A pamätajte, ak niekto z vás má nejaký nevyznaný hriech, vedz, že Boh ťa nikdy neuzdraví s tým nevyznaným hriechom. Dajte to do poriadku, predtým ako sem prídete, lebo by sa vám mohlo stať niečo horšie. Vidíte?

²²⁰ No, to nie je v rozoznávaní. Rozpoznávanie, ja sa dozvedám o tých veciach. Ale ... toto nie je rozpoznávanie. Ja pátram po novej službe. Rozumiete všetci dobre? (Zhromaždenie hovorí: "Amen." - prekl.) V poriadku. Teraz verte.

Skloňme teraz naše hlavy k modlitbe.

²²¹ Otče, Bože, otlačky mojich prstov sú stále na tejto kazateľni, hodinu po hodine, doteraz takmer tridsať rokov alebo viac, čo som tu stál a kázal, aj okolo sveta. A Ty si potvrdil Evanjelium, ktoré som kázal, pretože to Posolstvo pochádza od Teba. Nikdy som nechodil do žiadnych škôl, nikdy som sa neradil s nikým okrem Teba, čítajúc Tvoje Slovo a očakávajúc, aby som videl, čo Duch povie, že treba robiť.

²²² A teraz, Pane, Ty vieš o tejto službe Marka 11:23 a vediac, že tá hodina je na dosah, vediac, že som to povedal pravdivo o tých veveričkách, o sestre Hattie a jej chlapcoch. Teraz, Otče, vediac, že to ráno prišlo ku mne to videnie tam na posteli. Videl som tú Bibliu, potom ten kríž a potom Teba. A bolo mi zjavené v mojej mysli, že to musím prijať, lebo je to potvrdené.

²²³ Teraz, Pane, ja idem vpred dnes ráno vo svojom zbore, stojím tu toto Veľkonočné ráno, modlím sa, aby si ma pozdvihol do nového daru, mocnejšieho, pre tých ľudí. Nie kvôli môjmu spaseniu, pretože Ty si ma už spasil, Pane. Nie pre mňa. Ja som odsunul všetky veľké veci, aby som poznal Teba. Ako si mi nedávno povedal tam pri tej veľkej svätyni: "Ja som tvoj diel." Teraz, Pane, nechaj ma byť Tvojim dielom, aby som mohol nájsť priazeň u Teba, aby Tvoj Duch vstúpil do mňa. A keď budem klásť svoje ruky na týchto vzácnych, trpiacich ľudí, nech Tvoj Duch, Pane, učiní ostatok toho diela. To je všetko, čo viem robiť, Pane.

²²⁴ Spomínam si na moje poverenie. Narodil som sa, aby som sa "modlil za chorých ľudí. Spôsob, aby ti verili a buď úprimný, keď sa modlíš." Ja som len... Ja neviem, ako byť viac úprimný. Ja-ja ... Oni trpia, Pane. Ja som tiež trpel. Prosím, Drahý Bože, daj aby boli uzdravení, každý z nich.

²²⁵ Ja idem teraz vpred, Pane, skrze vieru, ako Mojžiš vykročil smerom k Červenému moru. Ja vykračujem od tejto svätej kazateľne dolu do tejto modlitebnej rady, v Mene Ježiša Krista. Nech ten Boh, Ktorý mi dal tie veveričky, Boh, Ktorý dal sestre Hattie tie slová, Boh, Ktorý mi dal hovoriť ku nim, nech On ide so mnou. Ja idem v Mene Ježiša Krista.

(Niektoré modlitby brata Branhama nepočuť celkom jasne - vyd.)

²²⁶ Satan, odsudzujem ťa v Mene Ježiša Krista, opusť to dieťa. Opusti ho, vyjdi z tohto dieťaťa. Pane, nech to dieťa je zdravé.

²²⁷ Kladiem svoje ruky na svojho brata, v Mene Ježiša Krista, a odsudzujem utrpenie jeho tela. Amen.

V Mene Ježiša Krista, daj jej jej žiadosť.

²²⁸ Pane, v Mene Ježiša Krista, daj sestre Ruth jej uzdravenie. Amen.

²²⁹ Budem sa modliť za to dieťa. Ale ja-ja prichádzam od tej kazateľne ... Kde bývaš? (sestra hovorí: "v Bloomingtone" - vyd.) Bloomington, Indiana? Napíš mi list o tom dieťati. Všetko je tu v tom bruchu teraz vyduté. Budeš veriť, pani, že je to v poriadku? ("Ja verím, že je to v poriadku.")

²³⁰ Potom, Otče, ja kladiem svoje ruky na ... toto dieťa a odsudzujem tohto diabla. Odíď od toho dieťaťa. A nech ho Anjeli obkľúčia. Nech je ono teraz normálne a uzdravené.

Napíš mi list za pár dní.

²³¹ Vidíte to malé škuľavé dieťa, ktoré tam leží? Ak nebudeš viac pochy- bovať, tak prinesieš to dieťa späť a ukážeš ho, ako normálne a zdravé.

²³² Kladiem ruky na toto dievča. Nech má postoj tej ženy Syroféničanky. A nech je uzdravená v Mene Ježiša Krista.

Nech to srdce je v poriadku, v Mene Ježiša Krista.

²³³ Hovorím tieto slová. Ono musí byť zdravé. To nemôže byť nijako inak. Ježiš povedal: "Ja môžem, ak budeš veriť." No, ak On môže spôsobiť, že sa zjavia veveričky presne tak, ako raz učinil toho barana, On môže spraviť, aby to srdce bolo normálne a zdravé. To sa musí stať.

V Mene Ježiša Krista, nech je to srdce v poriadku. Amen.

²³⁴ Tak, nie je to jednoduché? Je to jednoduché. Boh je tak jednoduchý, so všetkou Svojou Mocou. Tak ty len buď tak jednoduchá, nemysli nič viac o tom. To bude v poriadku.

²³⁵ Pane, nech je naša sestra v poriadku, v Mene Ježiša Krista. Amen. Sestra ...?

²³⁶ Pane, ja som teraz povedal tieto slová a úprimne ako môžem vyznať pred ľuďmi. Povedal som im. "Ak povieš tejto hore: ´Pohni sa´ a nebudeš pochybovať, môžeš mať, čo si povedal." V Mene Ježiša Krista, nech sa toto utrpenie vzdiali. Odhoď všetky tvoje problémy, ktoré máš. Nepochybuj teraz. Teraz si práve blízko pri Ňom.

²³⁷ Pane, kladiem svoje ruky na toto dieťa s týmito strašnými bolesťami hlavy. V Mene Ježiša Krista, nech je uzdravené. Amen.

²³⁸ Pane, v Mene Ježiša Krista, nech sa tá hora pohne od neho, nech je uzdravený. Nech náš brat je cele uzdravený! A ...?...Amen.

²³⁹ Hluchonemý. Pane, v Mene Ježiša Krista! Stál som a kázal deň po dni a rok po roku. Nikdy som nevidel, v celom mojom živote, že by sa nič nestalo, keď nejaké dieťa príde do kontaktu s Tebou, ale niečo sa stalo! No, on je hluchý na svoje ucho a má trhlinu v bruchu. Nech je uzdravený, v Mene Ježiša Krista. Amen.

²⁴⁰ Pane, Ty poznáš utrpenia jeho tela. S rukami na ňom, s úprimným srdcom, daj nech je uzdravený, v Mene Ježiša Krista. Amen.

²⁴¹ Smrť leží pri jedných dverách, viera pri ďalších. Bože, odvaľ ten kameň a nech nastúpi viera. Nech ju tá rakovina opustí, v Mene Ježiša Krista.

²⁴² Pane, nech je on uzdravený. Kladiem na neho ruky. Posolstvo stále zneje cez sály. V Mene Ježiša Krista, nech je uzdravený.

²⁴³ Otče, Bože, kladiem ruky na svojho brata. Nechaj, Pane, nech Tvoj Duch a moc mu dá jeho žiadosť. Nech sa to stane, v Mene Ježiša Krista. Amen.

Je to ukončené. Nepochybuj teraz.

²⁴⁴ Pane, túžba nášho brata je prísť do Tvojej Prítomnosti, s týmto jeho stavom. Teraz, v Mene Ježiša Krista, nech má to, o čo prosí. Amen.

²⁴⁵ Čo za veľká vec! Nech Duch Boží príde na toto dieťa dnes večer, na slávu Božiu, dnes. Pozdvihni ho a nech To prijme. Pre Kráľovstvo Božie, nech to prijme. Amen.

²⁴⁶ Otče, v Mene Ježiša Krista, daj to, aby naša sestra bola uzdravená a jej žiadosť naplnená, v Ježišovom Mene. Amen.

²⁴⁷ Nech sa to stane. Obdržíš Svätého Ducha. Nie je spôsob, ako sa môžeš držať od toho, ak veríš. Musíš! Musíš Ho prijať, lebo Boh tak povedal. Stoj pri Tom.

Prines mi len tú malú barlu. Potrebuješ nejakú pomoc, sestra?

²⁴⁸ Nebeský Otče, v Mene Ježiša Krista, udeľ našej sestre to, čo prosí. Amen.

²⁴⁹ Otče, v Mene Ježiša Krista, naplň prosbu našej sestry. Nech je uzdravená. Amen.

²⁵⁰ On priviedol veveričku do existencie, rovno sedem krát. On to urobil na Hattie, keď ona o to prosila!

²⁵¹ Pane, v Mene Ježiša Krista, naplň prosbu našej sestry. Je to Tvoje Slovo. Ďakujem Ti. A nech jej to je darované, Otče, skrze Ježiša Krista. Amen.

²⁵² Tvoji príbuzní? Otče, v Mene Ježiša Krista, udeľ tieto ...? ...

²⁵³ Pane, táto malá Židovka ...Ty si Boh Abrahámov. Udeľ to, v Mene Ježiša Krista, jej želanie. Nech je tak!

²⁵⁴ V Mene Ježiša Krista, Boha Neba, daj jej jej prosbu. Amen.

²⁵⁵ Toto malé dievča. Práve ako prichádzaš na pódium, Boh mi povedal všetko o tvojom živote. On odníme tú nervozitu.

²⁵⁶ Pane, ja toto odsudzujem v tomto dievčati. Nech ju to opustí v tejto hodine a nech odíde odtiaľto šťastná. To sa stane, v Mene Ježiša Krista.

²⁵⁷ Otče, Ktorý si vzkriesil Svojho Syna, Ježiša, vo vzkriesení, ktoré oslavujeme, nech ho ona oslavuje dnes. Amen. V Ježišovom Mene. Amen.

²⁵⁸ V Mene Ježiša Krista, Syna Božieho, ja karhám ... prosím, aby ona teraz mohla byť uzdravená v Mene Ježiša.

²⁵⁹ V Mene Pána Ježiša Krista, Syna Božieho, nech je naša sestra uzdravená. Amen. To tam nemôže zostať. To musí odísť. Istotne, táto vec musí odísť.

²⁶⁰ Otče, v Mene Ježiša Krista, nech naša sestra je uzdravená. Amen. V Mene Ježiša Krista, uzdravujem túto moju sestru. Amen.

V Mene Ježiša Krista, uzdravujem svoju sestru. Amen.

V Mene Ježiša Krista, uzdravujem svoju sestru.

V Mene Ježiša Krista, uzdravujem túto, svoju sestru.

V Mene Ježiša Krista, dávam jej jej prosbu. Amen.

²⁶¹ Pane, v Mene Ježiša Krista, dávam tejto malej matke jej prosbu.

V Mene Ježiša Krista, dávam jej jej žiadosť, Pane.

Pane, v Mene Ježiša Krista, dávam jej jej žiadosť.

²⁶² Satan, vyháňam ťa. V Mene Ježiša Krista, opusti tú ženu.

²⁶³ Ďakuj Mu za zasľúbenia, ktoré On dal. Veríš tomu? (brat hovorí: "Amen." - vyd.) Budeš v poriadku. ("Chvála Pánovi!") Budeš v poriadku teraz, tak. Ver tomu.

²⁶⁴ Bože, v Mene Ježiša Krista, dávam tejto sestre toto, jej uzdravenie. Amen.

²⁶⁵ V Mene Ježiša Krista, dávam tejto sestre jej uzdravenie. Amen.

²⁶⁶ V Mene Ježiša Krista, sestra, dávam ti tvoje uzdravenie. Amen. Tak je to!

²⁶⁷ Dôverujem Bohu, že nerobím chybu ..?.. Daruj toto, skrze vieru. Tak je to!

²⁶⁸ Veríš, že Boh mi dáva moc uzdraviť tvoje srdcové problémy? Veríš tej udalosti, ktorú som povedal? Celým svojim srdcom? Potom ti dávam tvoje uzdravenie. V Mene Ježiša Krista, dávam ti tvoje uzdravenie.

²⁶⁹ Ako sa volá táto žena, ktorá sa tu práve vrátila? Bývaš niekde tu okolo? (sestra hovorí: "Áno." - vyd.) Pamätaj, že si uzdravená! To je práve tak pravda, ako že tu stojím.

²⁷⁰ Otče, udeľ jej túto potrebu. Udeľ toto, prosím. Nech je tak. Amen.

²⁷¹ Otče, v Mene Ježiša Krista, nech má svoje uzdravenie. Amen!

²⁷² Skrze milosť Božiu, skrze Božský dar, dávam ti tvoje uzdravenie!

²⁷³ Ó, Pane, Stvoriteľu Neba a zeme, daj tejto sestre jej žiadosť a jej uzdravenie, Pane, v Mene Ježiša Krista. Amen. V poriadku, sestra, teraz choď a ver.

²⁷⁴ Pane, daj našej sestre jej uzdravenie, v Mene Ježiša Krista. Amen.

²⁷⁵ (Brat Branham s niekým hovorí - vyd.) Veríš tomu? Veríš? Potom ti dávam tvoju prosbu. Boh dá, aby si bola v poriadku.

²⁷⁶ Nech je to tak, Pane, že jej brat bude uzdravený, fyzicky a duchovne, v Mene Ježiša Krista. Amen!

Nech toto je hodina, že keď ....? ....

²⁷⁷ Pane, kladiem na ňu ruky, keď je v úplnej beznádeji, nemôže očakávať nič od doktorov alebo od nejakej liečby lekárskej vedy. Ale nie od stretnutia zmŕtvychvstalého Krista. V Mene Ježiša Krista, buď uzdravená. Amen.

(Brat Branham hovorí so sestrou - vyd.)

²⁷⁸ Pane, daj našej sestre, počúval som jej prosbu, pozorujúc na každé slovo, ktoré povedala. Je to pre Kráľovstvo Božie. Prosím, aby si jej to udelil, v Ježišovom Mene.

(Sestra hovorí s bratom Branhamom - vyd.)

²⁷⁹ Dobre ... veríš Bohu? Ver Bohu. Pane, ako Tvoj služobník počúvajúc túto matku, ktorá plače za svoje dieťa, ja odsudzujem toho diabla, ktorý toto urobil.

²⁸⁰ A na základe vyznania viery tej ženy, zavrhujem tohto diabla. Ty nebudeš mrzačiť toto dieťa. V Mene Ježiša Krista, buď uzdravená v Ježišovom Mene. Amen.

Ona je uzdravená, sestra. Len nepochybuj o tom, ani trochu.

Nech ťa Boh žehná, brat. Veríš?

Nech prijme Svätého Ducha!

²⁸¹ Nechceš zobrať to dieťa niekde a počúvať ho len na chvíľu. Ja verím, že niečo sa stalo tomu dieťaťu. Verím tomu.

²⁸² V Mene Ježiša Krista nech náš brat prijme svoje uzdravenie.

²⁸³ Pane, nech Moc Všemohúceho Boha odsúdi to trápenie jeho tela a naplní ho Duchom Božím. Toto je tá hodina a ten čas. V Mene Ježiša Krista, dávam mu To. Amen.

²⁸⁴ Cukor odstúpil. Ty si obdržíš Ducha Svätého. Odišla od teba choroba, z celého tvojho života. Veríš, že to odišlo od teba, že už nemáš viac toto utrpenie, toto trápenie, že si sa stal normálnym?

²⁸⁵ To je tvoje dieťa? (sestra hovorí: "Áno." - vyd.) Prišla si sama. Ak by som mal v sebe tú moc, vidíš! Ale ja verím, že Boh mi pomôže mať vieru pre to. Budem robiť všetko, čo je v mojej sile. Veríš mi? Veríš tej príhode o tých veveričkách? Veríš? ("Áno.") Veríš, že je to možné, že dnes ráno môže Boh uzdraviť tvoje telo a ty budeš znovu chodiť, tak ako si chodila predtým? Niečo sa stalo pri tvojom narodení, niečo, čo trochu narušilo tvoj správny rast. Je to ako keď nejaký konár rastúc ponad nejaký ďalší, on ho len drží stlačený. Ak ten konár sa odsunie od toho druhého konára, on sa narovná a bude v poriadku. Vidíš? Je to tak? ("Áno. Je to tak.") To je kliatba. To je kliatba. Ak by tá kliatba odišla, potom budeš v poriadku. Rozumieš?

²⁸⁶ Pane, premýšľam o tom, čo ak by toto bolo moje dieťa, lebo je to moja povinnosť. Skrze vieru odstraňujem tú kliatbu, v Mene Ježiša Krista. Amen.

²⁸⁷ Pane, ja kladiem svoje ruky na neho a prosím za jeho uzdravenie, v Mene Ježiša Krista. Amen.

²⁸⁸ Otče, Bože, v Mene Ježiša Krista, kladiem ruky na túto trpiacu ženu, pre jej uzdravenie. Amen.

Sestra Nash, Boh ťa pred niekoľkým rokmi zachránil od rakoviny.

²⁸⁹ Pane, daj sestre Nash to, čo žiada. Prosím o to, ako Tvoj služobník. To sa stane. To je odpoveď.

V Mene Ježiša Krista, daj našej sestre to, o čo prosí. Amen.

²⁹⁰ (Nejaký brat a sestra hovoria s bratom Branhamom - vyd.) Ďakujem vám, brat a sestra. Som rád, že ste sa mohli modliť. Nech vám to Boh udelí. Bol to taký nádherný čas, keď sa ľudia zhromažďovali okolo, keď som tam bol. Boli ste radi, že som tam bol? ("Isteže.") Dobre, potom veríte tým veciam, o ktorých ste počuli?

²⁹¹ Pane, ako sa on vracia ku svojim ľuďom krížom cez more, nech ide naplnený Mocou Božou, uzdravený v každej prosbe, o ktorú prosí. Nech ide a prijme to, v Mene Ježiša Krista. Amen.

²⁹² V Mene Ježiša Krista, Syna Božieho, nech naša sestra obdrží to, čo prosí.

²⁹³ Pane, daruj to, čo prosí, našej sestre. Nech jej problém ustane, nech ustúpi hneď teraz, mocou zmŕtvychvstania skrze Ježiša Krista. Amen.

Sestra, to sa musí stať, jednoducho sa to musí stať!

²⁹⁴ (Nejaká sestra hovorí s bratom Branhamom - vyd.) Chceš, aby sa toto v Evanjeliu opakovalo? ("Áno.")

²⁹⁵ Pane Bože, táto mladá žena tu stojí a ona nemá žiadne sobecké motívy. Ona sa modlí za svojho brata, ktorý má infekciu v krvi. Dávam jej čo žiada. Cez poverenie, ktoré mi bolo daná skrze Anjela a skrze videnie Ježiša Krista pred niekoľkými týždňami v mojej izbe. Dávam tomuto dievčaťu o čo prosí. Amen.

²⁹⁶ Musí sa to stať. Bývaš niekde tu? (sestra hovorí: "Memphis, Tennessee." - vyd.) Memphis, Tennessee. Napíš mi list. Budeš mať to, čo prosíš.

²⁹⁷ Brat Grimsley. (Ten brat hovorí s bratom Branhamom - vyd.) Nech ťa Boh žehná, brat Grimsley.

²⁹⁸ Pane. uvedomujeme si, ako ďaleko prišiel tento brat a z akej jamy bol vysekaný. On chce viac Tvojho Ducha, Pane. Dávam mu To, v Mene Ježiša Krista. Vidiac jeho predošlé skutky, že on sa pokúšal nasledovať Ťa, potom, cez Moc poverenie, ktoré mi bolo dané skrze Ježiša Krista, potvrdené Anjelom a videním, dávam bratovi Grimsley jeho túžbu. Naplň ho plnosťou viery a bude tesnejšie chodiť s Tebou.

²⁹⁹ Čo ak by som ti povedal: choď a buď zdravá, pre Kráľovstvo Božie? Veríš tomu, čo som povedal o tých veveričkách a o tom všetkom, a veríš, že to je pravda? Potom On, On mi dá to, čo poviem tej "hore." ..?.. Veríš, že to bude pravda ..?.. Nebudeš mať ďalší ..?.. nebudeš mať už viacej žiadnu z týchto chorôb a obidvaja budete zdraví.

³⁰⁰ Dávam jej túto žiadosť, ktorú prosila, v Mene Ježiša Krista. Amen. Nech ťa Boh žehná ..?..

³⁰¹ Otče, Bože, daruj toto našej sestre, jej prosbu, v Mene Ježiša Krista. Amen. V poriadku, sestra, choď, ver tomu.

³⁰² Otče, ako tá žena prechádza okolo, modlím sa, aby Si jej dal to, čo prosí, v Mene Ježiša Krista. Amen.

³⁰³ V Mene Ježiša Krista, dávam tejto žene to, čo si žiada. Amen. Nepochybuj v tom.

³⁰⁴ (Sestra hovorí s bratom Branhamom - vyd.) Veríš, že to prijmeš? ("Áno.") Potom ti dávam to, čo žiadaš, skrze Moc danú mi cez poverenie Ježiša Krista, Jeho Syna. Choď, a - a Boh bude s tebou.

³⁰⁵ Brat Fred, čo my môžeme robiť? (Brat Sothmann hovorí s bratom Branhamom - vyd.) Brat Freddie Sothmann, ja karhám ten jed v tvojom tele. Nech ťa to opustí, v Mene Ježiša Krista. Amen.

³⁰⁶ Brat Collins. (Brat Collins hovorí s bratom Branhamom - vyd.)

³⁰⁷ Pane, tento vzácny brat usiluje o krst Ducha Svätého. Pane, so všetkým, čo je vo mne, ja vyslovujem toto Požehnanie na mojom bratovi Collinsovi. Nech Boží Duch príde na neho a nech ho naplní Svätým Duchom! Amen.

³⁰⁸ Brat Collins, musíš To prijať. To jednoducho musí prísť. Boh nás len skúša.

³⁰⁹ Pane, udeľ mu, to čo prosí. Nech Ti slúžia on aj jeho rodina, celým svojim srdcom.

³¹⁰ Bože, daruj našej sestre to čo prosí. Nech obdrží všetko, za čo prosila, skrze Ježiša Krista nášho Pána.

³¹¹ Pane, daj tomuto bratovi silu, aby mohol pomôcť svojmu zboru. Nech sa to stane. Dávam mu tú silu, skrze Ježiša Krista. Amen.

³¹² (Nejaká sestra hovorí s bratom Branhamom - vyd.) Sestra, to je hrozná vec, ktorú máš, nervozita. Veríš, že to, čo som ti povedal je pravda? ("Áno. Verím.") Veríš nie len tomu, ale veríš tomuto? ("Áno.") Potom ti dávam tvoje uzdravenie skrze Meno Ježiša Krista. To sa stane. Tvoja nervozita od teba odišla.

³¹³ (Nejaký brat hovorí s bratom Branhamom - vyd.)

³¹⁴ Pane Bože, prosím za môjho drahého malého brata. Hĺbka a hlbiny jeho ducha volajú tak ako hlbina volá po Hlbine. On chce Ducha Svätého. On má vo vážnosti Tvoju službu, Pane, v každom spôsobe, ako môže. Skrze Moc Božieho Ducha, nech On príde na môjho brata a nech je naplnený Mocou Božou a milosťou, Duchom Svätým. Prijmi ho, ako ho zverujem do ...