Posolstvo Pána Ježiša Krista v čase konca

Ďakujem vám.

¹ Dobre je byť znovu tu dnes večer. Nevedel som ako sa dozvedeli, že sa budem modliť za chorých. Každý prišiel aby sme sa za neho modlili. Viete, verím, že ak nasledujete vedenie Ducha, je to v poriadku. To je to najlepšie, to je posolstvo, ktoré nikdy nesklame.

² No, sedel som dnes v izbe, po ... jeden kazateľ, ktorý je taký drahý môjmu srdcu (traja), traja moji skutočne dobrí priatelia, povedali mi, že prídu a zoberú ma na obed. Pomyslel som si: „Dobre to je celkom dobre." viete.

³ Ráno som jedol len trochu, pretože som si bol istý, že oni to budú platiť, viete, a budem mať poriadny obed. Tak prišla dvanásta hodina a prišla jedna a prišla druhá hodina, nikto tam ešte nebol. Tak bolo tam ... polícia chytala nejakého zločinca tam dole na dvore, tak som išiel dole aby som videl tú epizódu. Vôbec som nemohol nájsť brata Jacka. Tak som išiel aby som to zistil, ten recepčný mu dal zlé číslo, a on po celý čas zvonil na zlé dvere, kde som nebol. Dám mu možnosť, aby za mňa ešte niekedy zaplatil. Jemu a bratovi Tracymu, bol som skutočne rád, že som ich dnes večer videl a brata Browna. To vyzerá celkom ako by sme mali ísť znovu naspäť do Arizony.

⁴ Pamätám sa ako sme raz prechádzali cez púšť. Povedal som vtedy svojej žene, povedal som: „Tu je to miesto, kde brat Jack sedel vzadu vo svojom Chevrolete, a stále sa hádali s bratom Brownom ohľadne prvotného stvorenia, či to bolo dokonané za šesť dní alebo či to bolo za šesť miliónov." To bolo dobré.

⁵ Tak sa začali hádať, že vystúpili a zobrali si za hrsť kameňov a jeden sa schoval za jeden stĺp a ten druhý za druhý a hádzali kamene jeden na druhého ako len vládali. Nemohli to tak vybaviť, jeden povedal: „Môžem ťa predbehnúť." Rozbehli sa po ceste; Brat Jack, trochu nízky, bežal ako len vládal a brat Young s tými dlhými nohami, viete. V živote som sa tak nezasmial!

⁶ Brat Jack potom išiel naspäť do auta a vyzul si topánky. Brat Sharitt nám dal veľký sáčok pomarančov a on z nich polovicu zjedol prv ako sme prišli do Shreveportu.

⁷ Viete, predsa sú to zlaté dni. Áno, to sú zlaté dni. Viem že to znie ako žart, smiešne, ale je to pravda. Ale my ... Niečo na tom je, keď starnete a začínate spomínať. Myslíte o tých dňoch a prajete si aby ste v nich znovu mohli žiť, je to tak, v našich mladých dňoch. A keď starneme z toho všetkého sa stávajú obrazy. Som tak rád, že to bolo čisté a sväté a bratské obecenstvo, v láske. Vieme, že ideme do zeme, kde nebudeme nikdy starnúť, kde ... do tej veľkej Zeme, tam, kde nikdy, nikdy nebudeme starnúť ani zomierať.

⁸ Jeden z našich vzácnych bratov, taký drahý pre nás všetkých, on práve prešiel do tej Zeme. A zakaždým, keď prichádzam na toto pódium, hádam budem myslieť na brata Lyleho. Pozrel som sa minulý večer a videl som tam sedieť malú Judy, srdce mi búšilo, rozmýšľal som ako sa cíti. A viem keď otec zomrel, ako ... Ale my len musíme ísť cez tieto školy utrpení, aby sme vedeli ako sa cíti ten druhý.

⁹ Myslím, že sa dívam na starého kazateľa, priateľa, ktorý tu sedí. Len si nemôžem spomenúť jeho meno. Je to tak? Ty si sa tu modlieval za chorých, po celý čas, pred rokmi? Gerholtzer, to nemecké meno, nikdy som to nevedel správne povedať. Brat Tracy ho tam stretol. A ja ho poznám asi desať rokov a povedal som: „Za tých desať rokov si nezostarel ani šesť mesiacov." Žijeme vo svete, ktorý jedného dňa musí skončiť.

¹⁰ No, dnes večer ... Včera večer som vás tu držal príliš dlho, budem sa snažiť aby som to dnes neurobil. Končím môj príbeh; myslel som, že dnes večer budem kázať cirkvi na tému vytrhnutie. O tom aké budú okolnosti, ako to vidím v Písme, v akých okolnostiach cirkev bude musieť byť, aby bola vytrhnutá a čo sa stane tesne pred tým, ako nastane vytrhnutie a ako sa to stane. A my všetci veríme vo vytrhnutie, či nie? Veríme v to. A potom, zrazu, Niečo povedalo: „Modli sa dnes večer za chorých." A ja som práve jedol večeru tu s jedným bratom z Mexika. Stretol som ho na ulici. Myslím, že je tu dnes večer, on a jeho žena.

¹¹ A potom niekto prišiel a povedal mi svedectvo. Povedala, že keby ... že medzi zhromaždenými v cirkvi je človek, ktorý asi pred rokom, prišiel do radu pri rozpoznávaní. A ja som myslel, dnes večer, že by sme mali starodávne modlitebné zhromaždenie a volali ľudí aby sa stavali do radu, ako brat Jack a brat ...

¹² Brat Young Brown mi zvykol pomáhať a rozdával modlitebné lístky. A presvedčil som sa, že je skutočne čestný a nikdy som ho nepristihol, že by predával lístky, alebo že by robil niečo zlé, on je skutočne poctivý. A prichytili sme takých, ktorí sa to snažili robiť, viete. Tak my ... Brat Young, on to stále robil poriadne a verne. A pamätám sa, on tu zvykol stávať a odoberať tie lístky a privádzal tam tých ľudí. Ja som sa za nich modlil a oni išli ďalej, proste tá čistá viera, ktorú mali tí ľudia, keď sa len priblížili boli uzdravení. A myslím, že bolo dvadsať uzdravení do jedného, čo máme teraz.

¹³ Potom, tento príbeh prišiel dnes popoludní o mužovi, on je teraz pravdepodobne tu. On bol v modlitebnom rade, pred rokom niekde a on mal ... povedal, pri rozpoznaní bolo povedané, že mal mums. A doktor mu povedal, potom keď ten mums skončil, že nikdy nebude môcť mať dieťa dievčatko, a on stále chcel mať. Myslím, že mal chlapca. Ale vo videní od Pána mu bolo povedané: „Ale budeš mať to dievčatko."

¹⁴ A on povedal, že má tu dnes večer to dievčatko. Neviem ten muž, možno ... je tu v publiku, tá osoba o ktorej hovorím? Niekde? Neviem, niekto vonku mi to povedal. Aha, tu je to dieťa, rovno tu, sedí rovno tam. To je milé. To je veľmi milé. Aký milý človiečik. Keby to nebolo to tak ďaleko aby vystúpila sem, aby každý mohol ... Skutočne milé, malé dieťa, poprosil by som ju aby sem prišla a povedala svedectvo. Možno zajtra, alebo niekedy na zhromaždení.

¹⁵ No, zajtra ráno sú raňajky Obchodníkov. Už ste to oznámili? To je dobre.

¹⁶ A teraz majme malú - malú lekciu na tému Božského uzdravovania. Koľkí v to veríte? Ó, to bude veľký večer, keď máte takú vieru. Ľudia ktorý tomu veria, to je to čo treba. To je pre veriacich.

¹⁷ No, potom, zobral som si pero a začal som si zapisovať nejaký text a tak ďalej a ... a potom zaklepal Billy a povedal: „Ocko?"

¹⁸ Povedal som: „Počkaj za chvíľu, ešte som neskončil."

¹⁹ On povedal: „Ale brat Jack čaká na teba." Tak som musel ísť. Prichytil som si to, nemal som sponku na papier, mal som jeden štipec od Médy, či nejakú sponku, to čo nazývajú sponka do vlasov. To je to čo to bolo, sponka do vlasov, proste nejaká sponka. Neviem veľa o tých veciach, viete, a videl som že to tam leží. Tak, aby som si zopol ten papier, aby som si oddelil to čo som ... mal som nejaké poznámky na ráno; aby som si ich oddelil jedné od druhých.

²⁰ A keď starnete ... voľakedy som si ľahko mohol zapamätať tie miesta Písma a všetko. Ale viete, teraz je to trochu ťažko. Stretol si sa už s tým problémom brat Jack? Je to tak. Povedal som tu nedávno bratovi Jackovi: „Vieš, brat Jack, stávam sa taký, že si nedokážem pamätať. Začnem niečo hovoriť a musím čakať."

Opýtal sa: „To si na tom len tak ďaleko?"

Povedal som: „Či to nie je dosť?"

²¹ On povedal: „Nie. Ja niekomu volám a keď sa ozve, tak mu poviem - Čo si prajete?" Myslel som si vtedy, že žartuješ, brat Jack a zistil som, že je to úplná pravda.

²² Tak veru. Ó ako sa zabúda. Ale urobme všetky naše skutky správne, pretože oni sú v knihe, na zázname, ktorý má byť v deň súdu premietnutý.

²³ No, sme ako jedna veľká rodina. Zdá sa mi, že dnes večer nie sme prepojení cez telefón po celej krajine, ako včera večer, keď som kázal. Myslím, že to je možno len tu miestne zhromaždenie. Tak minulý večer, skutočne si cením vašu láskavosť, že stojíte ... Nesnažím sa ... Nesnažil som sa využiť brata Jacka. Ale on mi stále hovoril: „Hovor čo chceš." A tak som proste prišiel sem na pódium a kázal trochu náuku. Ale ... tak len ... To bolo ... Niektorí moji denominační bratia.

²⁴ Mal som sen, raz ráno. Nesníva sa mi veľmi často, nie som snílkom. Ale snívalo sa mi, že som videl človeka, mladého muža v okovách, snažil sa z toho dostať a ja som povedal ... Niekto mi povedal: „To sú strašní ľudia, nemaj s nimi nič spoločného."

²⁵ A videl som tohoto mladého muža ako sa dostáva z tých pút, tak som ho nechal. Pomyslel som si: „Budem vidieť čo urobí." Tak on sa z toho dostal a bol to milý človek. A videl som iných, ktorí sa snažili z toho dostať.

²⁶ No, toto je len sen. A prešiel som okolo toho a videl som brata Roy Bordersa, môjho veľmi dobrého priateľa, ktorý býva v Kalifornii. Vyzeral akoby niečo nebolo v poriadku, oči mal napoly zavrené a veľký ... možno rakovina alebo niečo na jeho očiach. Niekto sa ma snažil odtiahnuť od neho. Zakričal som: „Brat Borders! V mene Pána Ježiša, stras sa toho!"

²⁷ A on sotva mohol hovoriť, povedal: „Brat Branham, na to bude musieť byť niečo viac než toto. Nemôžem to proste uchopiť, brat Branham. Proste to nemôžem uchopiť."

²⁸ Povedal som: „Ó, brat Borders." Milujem ho.

²⁹ A niekto ma odtiahol a pozrel som sa a to bola pani, ktorá tam stála. Keď som bol malý chlapec zvykol som voziť ľuďom z obchodu nákupy potravín. A ona sa nazývala pani Fentonová, býva ešte v Jeffersonville, osobná priateľka mojej ženy a moja.

³⁰ A ona povedala: Brat Branham, vysloboď nás z tohoto." Povedala: „Toto je pekelný dom. Bol si neporozumený a ty si tiež neporozumel týchto ľudí. Toto sú dobrí ľudia, ale ..."A pozrel som sa tam a vyzeralo to ako veľká pivnica, alebo veľké múry, dole pod veľkou jaskyňou; a boli tam veľké želené mreže, hrubé osem až desať cólov. A ľudia, bez zdravých zmyslov, vykrúcali rukami a nohami, búchali takto hlavami. A ona kričala, vravela: „Vysloboď tých ľudí, brat Branham." Povedala: „Pomôž nám, sme v problémoch." Ona sama, poznám ju, patrí do, myslím do Cirkvi Kristovej, alebo do kresťanskej cirkvi, nazvanej Bratská Cirkev. Tak ona ...

³¹ Pozrel som sa dookola a povedal som: „Prajem si aby som to mohol urobiť." Išiel som ďalej a obzeral som sa okolo; A moje malé drobné telo a tie veľké mocné železné mreže; a tí biedni ľudia tam vo vnútri. A nemohli ste sa ku nim dostať, tie železné mreže boli blízko pri sebe. A pozrel som sa a oni takto búchali hlavami, boli bez rozumu.

³² A videl som tam okolo blikať nejaké svetlá. A pozrel som sa hore a tam stál Pán Ježiš a okolo neho boli svetlá dúhy. Díval sa rovno na mňa, povedal: „Vysloboď tých ľudí." A odišiel.

³³ A pomyslel som si: „No dobre, ako by som ich mohol vyslobodiť? Nemám v rukách dosť sily, aby som zlomil tie mreže."

³⁴ Tak som povedal: „Pekelný dom ustúp pred menom Ježiša Krista."

³⁵ A všetko začalo pukať a trieskať a kamene sa kotúľali a mreže padali a ľudia behali, kričali: „Vyslobodení!" a kričali ako len vládali a všetci boli vyslobodení.

³⁶ A ja som potom zakričal: „Brat Roy Borders, kde si? Kde si? Boh vyslobodzuje svoj ľud! Kde si, brat Borders?" Divil som sa tomu.

³⁷ Viete, brat Borders je veľmi vystrašený. Poznáte to proroctvo, všetci ... mnohí z vás, vy ktorí počúvate pásky a tak ďalej, ohľadne západného pobrežia.

³⁸ Práve teraz tu sedia mužovia, dnes večer, ktorí tam boli keď sa to stalo (keď sme tam stáli, na poľovačke) jeden kazateľ, ktorý počúval minulý večer. Mal slepé oko, on tam len prišiel a povedal ... predstavil sa. Mal slnečné okuliare, tam hore v horách. Povedal: „Brat Branham, ja som brat McHughes. Pomáhal som sponsorovať raz jedno z tvojich zhromaždení v Kalifornii."

³⁹ Povedal som: „Som rád, že ťa poznávam, brat McHughes."

⁴⁰ Bolo nás tam okolo dvadsať mužov. Boli sme tam hore a poľovali sme na divé prasatá. A povedal som ... deň predtým, keď sme išli hore, povedal som bratovi Banks Woodovi ... Všetci ho poznáte, to je môj osobný priateľ. Povedal som: „Brat Wood ..." Zodvihol som kameň a vyhodil som ho do vzduchu a on spadol a ja som povedal: „Tak hovorí Pán, Niečo sa má stať."

⁴¹ Tak, on povedal: Čo to je brat Branham?"

⁴² Povedal som: „Neviem, ale za dvadsaťštyri hodín budeš vidieť. Niečo sa má stať. To je veľký znak."

⁴³ A na druhý deň ... to bolo neskoro popoludní. Na druhý deň okolo desiatej, chystali sme sa odísť. Každý mal svoje divé prasa a stáli sme tam. A brat Mac Knelly, viete, a oni všetci, sťahovali z nich kožu a brat Borders a ja a brat Roy Roberson, chromý veterán, môj veľmi drahý, vzácny priateľ a on tam stál. A pozrel som sa hore a brat McHughes povedal: „Brat Branham, zjavuje sa ti niekedy Anjel Pánov keď si na týchto poľovačkách?"

⁴⁴ Povedal som: „Brat McHughes, áno. Je to tak. Ale prišiel som sem, aby som si trochu oddýchol."

⁴⁵ On povedal: „Dobre brat Branham, nechcel som ťa vyrušovať."

⁴⁶ Povedal som: „Nevyrušuješ ma."

⁴⁷ A len čo som sa obzrel a videl som lekára, ako sa mu díva do oka. Nepoznal som ho, mal tmavé okuliare, v Arizone je veľmi jasno a slnečno. A pozrel som sa na to a videl som doktora, ktorý mu hovoril: „Pane, liečim vám to oko dva roky, tak nejako. Tá alergia, ktorú máte v oku, stratíte svoje oko. Prežiera sa to do zraku a nie je spôsob ako to môžem zastaviť."

⁴⁸ Povedal som: „Ty sa ma to pýtaš kvôli tvojmu oku. Tie slnečné okuliare máš len preto lebo máš choré oko."

⁴⁹ Povedal: „To je pravda."

⁵⁰ Povedal som: Tvoj doktor, (opísal som mu ho) ti povedal pred pár dňami, že stratíš oko, pretože alergia sa prežiera do zraku oka. A on ťa lieči niekoľko rokov a nemôže to zastaviť.

⁵¹ On povedal: „Brat Branham, to je pravda."

⁵² A začal som sa obracať a pozrel som sa a videl som ženu oveľa staršiu ako on trochu tmavšej pleti. Oni pochádzajú pôvodne niekde tu z Arkansasu. A tak ona zodvihla sukňu, ukázala synovi nohu a povedala - synu, ak budeš s bratom Branhamom, povedz mu aby sa pomodlil za moju nohu. A medzi prstami mala dlhé nádory.

⁵³ Povedal som: „Tvoja matka je šedivá žena a ona zodvihla sukňu stiahla si ponožku a ukázala ti nohu a povedala ti, že ak ma budeš vidieť aby si mi povedal, aby som sa za ňu pomodlil.

⁵⁴ A on povedal: Ó, milosrdenstvo."

⁵⁵ Pozrel som sa naspäť a videl som ho tam stáť bez okuliarov, vo videní, povedal som „Tak hovorí Pán, Boh uzdravil tvoje oko a tiež uzdravuje tvoju matku."

⁵⁶ Asi v tej chvíli, otočil som sa ... Sú tu mužovia, ktorí tam stáli. Povedal som bratovi Roy Bordersovi ... či bratovi Roy Robersonovi, položil som mu ruku na plece, lebo on je veterán, povedal som: „Brat Roy, schovaj sa za niečo, rýchlo, niečo sa stane."

⁵⁷ On povedal: „Čo máš na mysli, brat Branham?"

⁵⁸ Povedal som: „Nerozprávaj! Schovaj sa pod niečo, rýchlo!" A otočil som sa a zodvihol som lopatu, tam na kraji a odišiel som trochu od nich pretože som vedel, že to príde tam kde budem.

⁵⁹ Hneď vedľa veľkého kaňonu, osem alebo desať krát vyššieho ako táto budova, to je kaňon ohradený stenami; prichádzalo dole niečo ako oheň z neba, ako vír, len niekoľko stôp nad miestom kde som stál. Trhal skaly z tej hory, prešiel stade a zotínal vrcholce stromov, na stovky metrov okolo. Každý utekal a snažil sa skryť pod autami a všade. Zodvihlo sa to znovu hore a udrelo ako veľký hrom. Znovu to odišlo hore do oblakov a znovu prišlo dole. Tri krát to tak urobilo. A keď to všetko skončilo, oni vyšli a opýtali sa: „Čo to znamenalo?"

⁶⁰ Povedal som: „Chcem vám povedať, to bol znak súdu. Za niekoľko dní veľké zemetrasenie narazí na západ. A to sa nezastaví. Kalifornia, Los Angeles sa potopí. Pôjde dole. Zošmykne sa rovno do oceánu." A za dva dni zemetrasenie na Aljaške zatriaslo Aljaškou.

⁶¹ A potom, posledné zhromaždenie, ktoré som mal v Kalifornii, kým som hovoril, a neviem nič čo sa stalo až kým som nevyšiel na ulicu, bolo povedané Kalifornia, povedal som „Kafarnaum, Kafarnaum, mesto, ktoré sa nazývaš menom anjelov," (To je Los Angeles) „vyvýšilo si sa do neba, ale budeš znesené dole do pekla. Lebo keby sa tie mocné skutky boli stali v Sodome, ktoré sa stali v tebe, stála by až do tohoto dňa."

⁶² No, posledných niekoľko dní, veľké hučanie a nadskakovanie. Potom vychádzajú vedecké noviny a tam stojí: „To je všetko podmyté, to sa musí potopiť." Oni to proste vedia.

⁶³ A dávajte pozor, voda príde rovno do jazera Salton. Los Angeles je odsúdené na súd. Hovorím vám to prv, ako sa to stane, aby ste mohli vedieť, keď sa to stane. Nikdy som to nehovoril sám od seba. A On mi nikdy nepovedal niečo, čo by sa nestalo. A vy ste toho svedkovia. Je to tak. Kedy? Neviem.

⁶⁴ Ja som vyšiel von a oni mi povedali, čo som povedal. Počúval som to, vrátil som sa a skúmal som Písma. Viete, Ježiš povedal, takmer tými istými slovami, o Kafarnaume a myslím, že vtedy bola Sodoma a Gomora na dne Mŕtveho mora. A neskoršie asi po sto rokoch, Kafarnaum sa zošmyklo do mora a je v mori. Ten istý Boh, ktorý potopil v mori Sodomu za jej hriechy, ten istý Boh, ktorý potopil v mori Kafarnaum za jeho hriechy, ten istý Boh potopí v mori Los Angeles za jeho hriechy, to mesto skazenosti.

⁶⁵ Brat Roy Borders je vystrašený na smrť. Ja neviem či ... či to znamenalo to, alebo čo. Neviem.

Modlime sa:

⁶⁶ Pane, je to dobre vydávať svedectvo skutočným poslucháčom. Veríme Ti, Pane, pomôž našej nevere. Uvedomujeme si, že ideme teraz rovno dole po ceste ku koncu sveta. Len to kedy sa to stane, to nevieme. Ale v jednom z týchto dní nastane ten tajomný odchod nevesty, Pane, budeme vytrhnutí, zobraní hore ku Nemu. A očakávame na ten deň. Priprav naše srdcia, Pane.

⁶⁷ Sú mnohí, ako vidíme, ktorí tu ležia na týchto lehátkach a nosítkach, mužovia a ženy, ktorých nepriateľ poviazal. A možno že tam sedia ľudia a ak sa ich nedotkneš, zomrú na srdcovú porážku. Možno niektorí z nich sú zožraní rakovinou.

⁶⁸ A Otče, Ty poznáš srdce každého človeka. Ty vieš či je to pravda alebo nie. A my hovoríme tieto veci, pretože vieme, že Ty si ich vykonal, Tvoja veľká moc vyslobodila tak mnohých. Sme toho svedkovia, hoci sa nám ľudia snažia povedať, že tie veci sa nestali. Ale to sa stalo, Pane. Sme svedkovia.

⁶⁹ Prosím dnes večer, Pane, aby si nejako postavil vieru v srdciach týchto ľudí, aby každý jeden z nich bol vyslobodený, všetci títo chorí a postihnutí ľudia. Nech je to tak jednoduché, Pane, daj nám to, keď sa budeme snažiť učiť Slovo. Nech Duch Svätý zoberie moje chyby, pane, a opraví ich v srdciach ľudí. A sprav to skutočne, skutočným večerom, že ... aby sa On mohol uložiť do srdca každého veriaceho, ktorý tu je. Určili sme na to tento večer, Pane. Nech tí, ktorí nie sú spasení, ponad všetko, aby boli pripravení; aby sa teraz pripravili, kým sú ešte otvorené dvere milosti. Prosíme to v mene Ježiša. Amen.

⁷⁰ A teraz si otvoríme Písmo a začnime s tým a v ...

⁷¹ Niekto položil tu na stôl poznámku, že dnes večer urobili pre mňa zbierku. To nebolo treba, nerobte to. Ja to nemôžem zobrať. Pamätám sa raz v Kalgary, v Kanade, vybrali takúto zbierku. Brat Jack sa mi snažil povedať ... Moja žena sedí tam vzadu; mali sme dve staré izby, v ktorých sme bývali s deťmi, ona musela dávať na dvere deku, aby boli zavreté a nefučalo, aby deti nedostali zápal pľúc. On mi povedal: „Brat Branham to nie je dobre tak s ňou zachádzať." Tak pamätáte si to. Vybrali, zabudol som koľko to bolo dolárov.

⁷² A povedal som: „Ó, vráť to brat Jack."

⁷³ On povedal: „No, ako to urobíme?" Tak som kúpil to miesto a je to tam. Tak, na chválu a slávu Božiu. Držali sme to niekoľko rokov, manželka a ja ako dar od zboru pre ľudí.

⁷⁴ A potom som si pomyslel: „To neznie správne. Nič som na tento svet nepriniesol a je isté, že ani nič neodnesiem." Tak som sa otočil a udelil som to, dal som to naspäť do modlitebni. Keď ja tu už nebudem, nejaký ďalší sluha Boží to potom bude používať, ak bude nejaké zajtra. Vidíte? Tak, srdečne vám ďakujem, priatelia. Nech vás Boh za to žehná.

⁷⁵ A teraz, v Jakobovi, v liste Jakoba, v druhej kapitole. Chceme čítať, začneme od 21. verša.

⁷⁶ A teraz, trochu budem vyučovať a potom sa začneme modliť za chorých, tak rýchlo ako len budeme môcť a zoberieme ľudí do radu, koľkých len bude možné. A tiež, pamätajte tiež ... Nechcem zabudnúť na sestru Annu Jeansovú a brata Dona a na nich, myslím že sú niekde v Thailande. Sú? Kde? V Bangkoku na misijných poliach. Je tak veľa vecí, na ktoré cez deň myslím, ktoré chcem ľuďom povedať a potom keď sem prídem, nemôžem myslieť na všetko, hneď začínam rozmýšľať o lekcii.

⁷⁷ A teraz, tu v Jakobovi, 2. kapitola. A začneme od 21. verša 2. kapitoly sv. Jakoba, prečítame časť z toho. 21. verš 2. kapitola.

Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár?

Tak vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov.

A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravodlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím.

⁷⁸ Moja téma dnes večer ... Držte teraz svoje Biblie, pretože tu mám poznačených niekoľko miest Písma. Ak mi to nezaberie príliš veľa času, budem sa na mnohé z nich odvolávať. Moja téma je: Skutky sú vyjadrenou vierou. No pamätajte: Skutky sú vyjadrenou vierou. Skutky ukazujú, že viera sa už chytila a drží. Vidíte? No, vybrali sme toto, pretože ... Verím, že nám to môže pomôcť porozumieť. A teraz dobre počúvajte, budeme to preberať ako lekciu nedeľnej školy.

⁷⁹ Jakob tu vyjadruje vo svojom učení, z Genesis 22/1 - 9, to čo videl na Abrahámovi človek.

⁸⁰ Poďme len naspäť, mám tu poznačené to Písmo, 22. kapitola a 1. až 9. verš:

A stalo sa po týchto udalostiach, že Boh skúšal Abraháma a riekol mu: Abraháme! Ktorý odpovedal: Hľa, tu som.

A riekol: Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem. (vidíte, On mu ani nepovedal, ktorý to bude. Choď len, keď Boh hovorí, choď pokračuj. Vidíte?)

A Abrahám vstal skoro ráno, osedlal svojho osla a pojal so sebou dvoch svojich sluhov a Izáka svojho syna, naštiepal dreva k zápalnej obeti a vstal a išiel na miesto, o ktorom mu povedal Boh.

Potom na tretí deň pozdvihol Abrahám svoje oči a uvidel miesto z ďaleka.

A Abrahám povedal svojim sluhom: Zostaňte tu s oslom, a ja a chlapec pôjdeme až tamto, a keď sa tam pokloníme, navrátime sa k vám.

⁸¹ No, on mal teraz vo svojej mysli, že ide tam hore zabiť svojho syna, pretože mu to Boh povedal. Ale pozrite sa tu na Písmo:

a ja a chlapec pôjdeme až tamto, a keď sa tam pokloníme, navrátime sa k vám. (On a chlapec.)

A Abrahám vzal drevo k zápalnej obeti a položil ho na Izáka, svojho syna, a sám vzal do svojej ruky oheň a nôž. A tak išli obidvaja spolu.

Vtedy povedal Izák Abrahámovi svojmu otcovi, a riekol: Môj otče! A on odpovedal: Čo chceš môj synu? A Izák povedal: Hľa máme oheň i drevo, a kdeže je ovečka na zápalnú obeť?

A Abrahám riekol: Boh si opatrí ovečku na zápalnú obeť, môj synu. A zase len išli obidvaja spolu.

A tak prišli na miesto, o ktorom mu povedal Boh, a Abrahám tam postavil oltár a poukladal drevo. Potom poviazal Izáka, svojho syna, a položil ho na oltár na drevo.

A Abrahám vystrel svoju ruku a vzal nôž, aby zabil svojho syna.

Ale tu zavolal na neho anjel Hospodinov z neba a riekol: Abraháme, Abraháme! Ktorý odpovedal: Tu som, Pane!

A riekol: Nevzťahuj svojej ruky na chlapca a neučiň mu ničoho, lebo teraz už viem, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného. (Čo za skutok!)

⁸² Nachádzame tu, že Jakob ospravedlňuje Abraháma zo skutkov.

⁸³ Ale teraz, v Pavlovi, v Rimanom, v liste Rimanom, štvrtá kapitola; 4/1- 8. Nechcem to všetko čítať, ale prečítam len časť z toho:

Čo tedy povieme o Abrahámovi, o svojom praotcovi, že čo našiel podľa tela?

Lebo ak bol Abrahám ospravedlnený ... (pamätáte sa, včera večer sme preberali slovo ospravedlnený) ... zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie u Boha.

Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravodlivosť.

Tomu však kto robí skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti.

⁸⁴ No, to na čo tu poukazuje Pavel, to je to, čo Boh videl v Abrahámovi.

⁸⁵ No, otvorme si ešte, ak toho nebude na vás príliš veľa, išli by sme naspäť do Genesis, do 15. kapitoly a 6. verš; 15/6. Myslím, že to je ono. Začneme od 5.:

A Hospodin ho vyviedol von a riekol: Nože pozri hore na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich budeš môcť spočítať. A potom mu riekol: Tak bude tvoje semä.

A uveril Hospodinovi, a on mu to počítal za spravodlivosť.

⁸⁶ Títo dvaja mužovia, ktorí hovorili o viere: Pavel ospravedlnil Abraháma podľa toho, čo v Abrahámovi videl Boh; ale Jakob ospravedlnil Abraháma podľa toho, čo v Abrahámovi videl človek.

⁸⁷ Vidíte, Jakob povedal: „On je ospravedlnený zo svojich skutkov."

⁸⁸ Pavel povedal: „On je ospravedlnený z viery."

⁸⁹ Ale vidíte, Abrahám uveril Bohu, to bolo to, čo v ňom videl Boh; on tomu uveril. Ale potom keď išiel a správal sa ako keby sa to už bolo stalo, to bolo to čo videl v ňom človek.

⁹⁰ A tak isto je to s nami, pretože naše skutky vyjadrujú akú máme vieru. Ale keď sa obávame jednať na základe toho čomu veríme, potom tomu neveríme. Vidíte? Musíte tomu veriť.

⁹¹ Abrahámove skutky vyjadrovali jeho vieru, ktorú mal v zasľúbenie Božie. No, Abrahám, pamätajte, on mal deväťdesiat rokov ... sto rokov a Sárah mala deväťdesiat. A teraz boli dosť obťažení vekom, rodenie detí bolo za nimi už veľa, veľa rokov. A oni žili spolu ako manželia od svojej mladosti, a nemali žiadne deti. Ale predsa, Boh mu povedal, keď mal sedemdesiatpäť rokov, a Sárah šesťdesiatpäť - Budeš mať dieťa.- A on uveril Božiemu zasľúbeniu. On tomu uveril. No, vidíte, on pripravil všetko pre toto dieťa. Vidíte? To bolo to čo videl Boh, keď on uveril Bohu; a človek videl to, čo on urobil aby vyjadril to, čomu uveril. A tak isto to funguje dnes, tak isto je to s nami. Bolo mu to zjavené. Vidíte? Bolo mu to zjavené, tak on tomu tak veril a správal sa tak, ako keby sa to už stalo.

⁹² No, zastavme sa tu na chvíľu. Niekedy tomu nerozumieme. Ľudia sa dostávajú do emócie, a snažia sa postupovať na základe emócie. To nebude fungovať.

⁹³ No, ja som ako tu brat Gerholtzer, sme starí ľudia a boli sme ... už dlhý čas a videli sme klady aj zápory a všetko možné. Modlili sme sa za chorých po celom svete a videli sme ľudské sklamanie a videli sme haleluja zo všetkých strán. Potom, skrze toto všetko sa učíme. No, keď sme toto začali kázať ako chlapci, brat Gerholtzer, to bolo ako keď sa učíme plávať. To prvé, ako viete, bývalo to tak, aby som sa z toho dostal, brat Jack, bol so mnou brat Brown a chodili so mnou po ulici, večer za večerom, aby som sa prebral. Stál som tam ako malý chlapec, ktorý špliecha, vidiac videnia, viete. A zostával som tam, až kým brat Brown ...

⁹⁴ Pamätám sa raz večer, nikdy na to nezabudnem, hore v San Jose či niekde. Prišiel ma zobudiť, nespal som niekoľko dní, nevedel som, že som sa s ním rozprával ale povedal mi, že som začal plakať a povedal som: „Idem domov." Vidíte?

⁹⁵ „Prečo," povedal, „nemôžeš ísť domov." Tam boli zhromaždenia.

⁹⁶ Povedal som: „Za pár minút budem hotový ísť domov." Vidíte? Bol som skoro bez seba. Vidíte? Bol som vtedy chlapec.

⁹⁷ Ako keď sa učíte plávať, viete, špliechate a posúvate sa na druhú stranu. „fú, fú, fú preplával som." No, potom, keď sa naučíte plávať, vaše zábery budú zladené a veľmi vás to neunaví. Vidíte? To je ono, učíte sa ako to máte robiť; všetko robíte jednoduchšie a ide vám to lepšie, potom to ide celkom ľahko. Vidíte?

⁹⁸ Malý chlapec, ktorý nikdy nechodil, keby mal prejsť tu touto uličkou, spadol by aj desať krát a bol by unavený, kým by sa sem dostal. Ale každý kto vie ako chodiť, atlét, prešiel by tou uličkou ani by si nevšimol že to robí. No, on s tým musel začať, aby bol tým čím je teraz.

⁹⁹ No, tak isto je to s kázaním Božského uzdravovania alebo čohokoľvek ďalšieho. Keď idete ďalej, začínate sa učiť. Ak sa neučíte, niečo nie je v poriadku. Vidíte? Musíte sa učiť, a musíte sa učiť ako prijať Boha a čo to skutočne znamená.

¹⁰⁰ Pripustíme to, že niekedy hovoríme: „No, tento človek nemá dostatok viery, tento človek neurobil to a to. To je kvôli niečomu, je tam určitá príčina. Niekedy je to nevyznaný hriech. Na niekoho môžete vyliať galóny oleja a kričať až zachripnete, vôbec to tým diablom nepohne. Tak veru! Musíte to vyznať. To je to čo robí rozpoznanie: „Choď a daj to doporiadku, vyznaj to."

¹⁰¹ Ale to sa tak pomaly deje, viete. A potom - potom tí ostatní sú netrpezliví a hovoria: „Ach, nedostal som sa ku tomu aby sa za mňa modlili." Ale teraz chceme nájsť cestu, to ... čo sa deje, skutočný základ Božského uzdravovania.

¹⁰² No, dar, ako som povedal minulý večer. Dar to je niečo ohromné, ale nemôžete zakladať svoje večné určenie na daroch. Nemôžete zakladať väčšie na menšom. A dar je menší. A Satan môže napodobniť každý dar, ktorý Boh má, on môže urobiť niečo, čo vyzerá presne ako to. Vidíte? Presne. Preto musíme dávať na to pozor.

¹⁰³ Ako som raz hovoril o vykrikovaní; videl som vykrikovať démonov. Vidíte? Hovoriť v jazykoch, videl som démonov hovoriť v jazykoch. Skutočne, on to napodobňuje. To nie je pravé, ale to je napodobenina. Vidíte? Robí, že to vyzerá, ako skutočné. A ľudia niekedy, ktorí nepoznajú rozdiel, hovoria, že toto je skutočné, keď to nie je skutočné.

¹⁰⁴ A to isté robia pri Božskom uzdravovaní. Oni si myslia: „No, to je hókus pókus, alebo niečo také." Nie je. To je skutočná, neskazená viera v to, čo Boh povedal, že je pravda. A to drží! A keď to drží, nič s tým nemôže pohnúť. To tam obstojí. A tak, brať na ľahko tieto veci ...

¹⁰⁵ No, viera je zjavenie od Boha. No, viera je zjavenie. Tu sa chcem na chvíľu zastaviť. To je zjavenie. On vám to zjavil skrze svoju milosť. To nie je nič, čo ste vy urobili. Vy ste sa nevypracovali do viery. Vy ste nikdy nemali vieru, bolo vám to dané z milosti Božej. A Boh vám to zjavuje, a tak viera je zjavenie. A celá cirkev Božia je postavená na zjavení!

¹⁰⁶ Jeden baptistický kazateľ mi nedávno povedal: „Ja jednoducho nemôžem akceptovať zjavenie."

¹⁰⁷ Povedal som: „Potom nemôžeš akceptovať Bibliu. Nemôžeš akceptovať Krista, pretože On je zjavením Boha. On je Boh zjavený v tele." A tak, celá cirkev je postavená na Božskom zjavení.

¹⁰⁸ Ježiš povedal (Myslím, že Petrovi) ... povedal: „Čo hovoria ľudia, že kto som Ja, Syn človeka?"

¹⁰⁹ On sa rozprával so svojimi učeníkmi. „Niektorí hovoria, že si Eliáš a Mojžiš, alebo jeden z prorokov a Jeremiáš."

¹¹⁰ On povedal: „Ale čo vy hovoríte?"

¹¹¹ On povedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha."

¹¹² Rímsko katolícka cirkev hovorí: „On hovoril Petrovi, na tejto skale postavím svoju cirkev."

¹¹³ Protestanti hovoria: „On ju stavia na sebe samom."

¹¹⁴ No, mohli by mať pravdu. Ale čo sa mňa týka, obaja sa mýlia. To bolo na duchovnom zjavení toho, kto On je. „Peter, telo a krv ti toto nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach ti toto zjavil. A na tejto skale," (Na zjavení toho, kto On je. Na zjavení: On je Slovo a celé) ... „Na tejto skale postavím svoju cirkev a brány pekelné ju nepremôžu." To ukazuje, že brány pekelné budú proti tomu.

¹¹⁵ Ábel, skrze vieru, skrze zjavenie, (v tých dňoch nebola žiadna napísaná Biblia) ... Ábel, skrze vieru obetoval Bohu lepšiu obeť než Kain. Pri čom svedčil Boh, že je spravodlivý. Ako? Skrze vieru. Ako? Skrze zjavenie! Skrze zjavenie! Skrze zjavenie Ábel obetoval Bohu lepšiu obeť, pretože mu to bolo zjavené, že to nebolo ovocie z poľa, že to bola krv.

¹¹⁶ Preto niektorí ľudia tomu môžu veriť a niektorí nemôžu tomu veriť, niektorí sa snažia predstierať, že tomu veria.

¹¹⁷ V obecenstve s ľuďmi, kde sa modlíme za chorých, ako zaradom prichádzajú, najdete niektorých ... a povieme, že to sú všetci dobrí ľudia. Sú niektorí, ktorí sa veľmi snažia tomu veriť, snažia sa prepracovať sa do toho. Niektorí to vôbec nemôžu. A iní, to je proste z milosti, im je to proste dané. No, to je rozdiel. Vidíte? To robí to. To je skutočné zjavenie, pretože viera je zjavenie od Boha. To prv musí byť zjavené.

¹¹⁸ Ježiš toto jasne povedal, keď riekol: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho prv nepotiahne Môj Otec, alebo mu prv zjavi Mňa." Môžete si to prečítať. To je ev. sv. Jána 6/44 až 46. Oni nevedeli kto On je. Oni si mysleli, že On bol len obyčajný človek. Oni si mysleli, že On je len nejaký prorok, ako si to ľudia myslia dnes. On bol Prorok, On bol obyčajný človek, ale to bolo viac než to.

¹¹⁹ Tak ako minulý večer, keď som hovoril ... Keď dostanete tú knihu, budete tam možno vidieť trošku zmätok ohľadne toho, čo som povedal: „Dve knihy života." To je tá istá kniha, ale jedna z nich, to je vaše prirodzené narodenie, tá druhá je vaše duchovné narodenie. Jedna prechádza do druhej, práve tak ako steblo pšenice. Vždy keď o mne hovoríte, hovoríte o mne ako o živej osobe. Ale tu je časť zo mňa a to je tá osoba, ktorá musí zahynúť. To je tá kniha, z ktorej to meno vychádza. Ale tá večná, tá predurčená, vyvolená osoba, to meno nikdy nemôže z tade vyjsť, pretože to stále tam bolo. Ono nikdy nemôže byť odstránené. Všimnete si to v tej knihe, tak šetríme vás pred rozčarovaním. Takto to tam nájdete. Pretože, myslím, brat Vayle, ktorý tomu dával správnu gramatiku mi to dnes pripomenul. Povedal som: „To je dobre."

¹²⁰ Baptisti veria, že sú dve samostatné knihy. A v určitom zmysle sú to dve samostatné knihy a z druhej strany to nie sú dve samostatné knihy. Ja tvorím dve oddelené bytosti ... Ja som telo a duša a duch, traja samostatní ľudia, ale ja som ... len jedna robí zo mňa bytosť.

¹²¹ Je len jedna skutočná Kniha Života. Ako bol jeden zárodok pšenice, ktorý prechádza cez steblo a prešiel cez klas a ďalej cez šupku a do pšenice; po celej tej ceste. Hovoríte: „No, to je pšenica, ktorá tam leží." To nie je pšenica, to je steblo, ale spolu je to pšenica. Vidíte? To je pšenica, pretože to je všetko jedna stopka, ale pšenica o ktorej hovoríte, to je to zrno na konci toho. To ostatné boli nositele, to musí zahynúť. A to je to jedno miesto, ktoré hovorí akoby ste mohli mať odstránené svoje meno z Baránkovej knihy života a to druhé miesto hovorí, že nemôžete. Tak, tam to je. To je všetko tam v tom veľkom zjavení, ktoré sa stalo známym od času siedmich pečatí. Preto niektorí ľudia nemôžu tomu veriť.

¹²² Ježiš to povedal: „Nikto nemôže prísť ku Mne, ak ho prv nepotiahne Môj Otec. A všetci, ktorých mi dal Otec, prídu ku Mne." Nikto nemôže rozumieť kto On je, alebo ako to je, ak vám to nie je zjavené skrze zjavenie Božie. A potom tomu veríte a podľa toho jednáte. Vidíte? Tu jasne vidíme, že Boh je zjavený v Ježišovi, a len tí, ktorí boli predurčení aby to videli to budú vidieť. Myslel som, že istotne prečítam toto miesto Písma, ale potom som to vynechal, to je ev. Jána 6/44 až 46. Vynechal som to, pretože som myslel, že možno by sme mali ... možno nie je dosť času preberať to, pretože tam tie hodiny sa stále posúvajú.

¹²³ A tam my ... Všimnite si: „Nikto, nikto nemôže prísť, jedine ten, koho prv potiahne Môj Otec. A všetci, ktorých mi dal Otec, oni prídu." Oni to rozpoznajú. Nikto iný to nedokáže rozpoznať, žiadna iná osoba, bez ohľadu na to akí ste dobrí, kto ste, musí vám to byť zjavené. Potom vidíte kto je Ježiš Kristus.

¹²⁴ No, tu, predurčený plán je daný jasne najavo. Práve tak ako iné semeno, Slovo Božie je semeno a musí mať predom pripravenú pôdu. Ak ste zasiali semeno, že ste ho len hodili tam na zem, nič z toho nebude, vtáci ho pozbierajú. Hodíte ho medzi bodliaky a tŕne, to ho zakrátko zadusí. Ježišove podobenstvo tak hovorí. Tak tá pôda musí byť prv pripravená. Tak, Boh, v suverénnej milosti pripravuje najprv to srdce. On vás pripravil pred založením sveta, aby ste Ho prijali v tomto veku. On vás dopredu poznal skrze svoje predzvedenie a určil vás do večného života. On vás poznal a preto vás pripravil.

¹²⁵ Preto ste sa vymotali z týchto vecí a dotackali ste sa do toho čo máte teraz. To bol Boh, ktorý vás vedie na miesto, ktoré určil pre vás aby ste tam boli. To ... alebo ak - ak táto pôda nie je popredku pripravená, to nemôže riasť. To je dôvod, že semeno viery, keď kážete vieru, vidíte tie rozpoznania Pánove a vidíte čo sa deje a ako všetky tie dary z Biblie fungujú; ľudia reagujú a hovoria: „Ó, haleluja, ja tomu verím." A povstávajú a zostávajú sklamaní. Vidíte? Tá pôda musí byť predurčená. A vy viete keď to na ňu dopadne.

¹²⁶ Tak ako môj malý orol, minulý večer. On vedel, keď počul ten krik tej matky orlice, že medzi tým a kvokaním tej sliepky je veľký rozdiel. Vidíte? Pretože on bol orol z vajca. Nie ... on sa nestal orlom práve vtedy, on bol stále orlom. A kresťan bol stále! Príčinou je to oddelenie, keď ste oddelení, pretože ste boli chytení v tom do pasce. Vidíte? Skrze svojho prvého rodiča, Adama a Evy. Stali ste sa z prirodzenosti hriešnikom. Vy ste tým nechceli byť, ale teraz ste počuli evanjelium a viera prichádza z počutia, zjavenie prichádza z počutia. Tam vo vnútri vás je niečo maličké.

¹²⁷ Iný človek sedí hneď vedľa vás, hovorí: „Och, ja neverím takým veciam. Nezmysel! Ja tomu neverím. Nič na tom nie je!"

¹²⁸ Ako urobili tí v deň letníc, smiali sa a povedali: „Títo ľudia sú naplnení novým vínom." Hoci to bolo ... Pre tých, ktorým sa to stalo to bola veľká vec. Prečo? To bol Boh zjavujúci sa danému jednotlivcovi. Zatiaľ čo ostatní sa smiali, títo sa radovali. To bolo individuálne zjavenie, ktorým je viera; viera ktorá je zjavená. Keby to nebola viera, potom by to ani tam nebolo. To bola viera.

¹²⁹ Proste semená musia mať prv pripravenú pôdu. „Lebo všetkých ktorých predzvedel, On povolal. Všetkých, ktorých povolal ... Všetkých, ktorých predzvedel, On predurčil." Ak si to chcete prečítať, Rimanom 8/28-34, a tiež Efežanom 1/1-5. Vidíte, všetkých ktorých On predzvedel, On povolal. Všetkých, ktorých povolal, On ospravedlnil. A všetkých, ktorých ospravedlnil tých už aj oslávil. Nič nie je mimo poriadku. My si myslíme, že je, ale pozrime sa do Písem. To presne pasuje tak ako Boh povedal, že to bude. Vidíme, že to posolstvo je dnes odmietnuté. Či to nie je presne to, čo povedalo Písmo, že urobia? Skutočne, všetky tieto veci sú určené od Boha.

¹³⁰ Ó, to by malo robiť, že chodíte šťastní. To je dnes ten problém s nami, príliš sa líšime od tých starodávnych kresťanov. Keď to skutočné, pravé zjavenie Ježiša Krista, to je, keď Emanuel prebýval v srdciach tých ľudí, to boli drsní ľudia. Ale dnes, denominácie nás hladkajú, tým že hovoria: „Ó, ja ti poviem, oni nemajú zjavenie. Prídi sem." Vy ste záležní na ich zjavení. Ak ich zjavenie nie je podľa Božieho Slova, potom je zlé; moje alebo kohokoľvek iného, tam prichádza to odhalenie. Slovo Božie hovorí čo je pravé a čo falošné.

¹³¹ Každé semeno musí mať svoju pôdu, samozrejme. „A tak, všetkých, ktorých On predzvedel ..." Vidíte? On už vedel čo sa stane. Všimnite si, Ježiš znovu povedal o tom semene: „Niektoré padlo na skalu, iné na zmiešanú pôdu." Vidíte? Tam kde sú bodliaky, tŕne a všetko ďalšie, ono nemohlo rásť. A iné na dobrú pôdu, na dobrú pôdu, dobrú zem, ktorá bola pripravená, už bola pripravená.

¹³² Každý človek tu je ako kura, obzerá sa dookola a snaží sa niečo nájsť. Narazí na toto a narazí na tamto ale po nejakom čase prichádza zrazu výkrik z neba. On to hneď v tej chvíli rozpoznáva: „To je Slovo Božie!" Vidíte? On to pozná, pretože v jeho srdci je niečo, čo mu to povedalo, čo mu to zjavilo.

¹³³ Všimnite si, prorok Izaiáš povedal: „Panna počne." Čo za divná vec. Ako by to človek pri zdravom rozume mohol povedať? Panna nikdy nepočala. „Panna počne!" No, on sa neznepokojoval nad tým čo povedal, on to proste povedal. Ako ona počne? A to nebola jeho starosť. On mal len povedať, čo Boh povedal, že On vykoná. Boh mu to zjavil, ukázal mu videnie; zjavil to a to bola pravda.

¹³⁴ Presne ten istý Boh, ktorý povedal mne, že sa narodí to malé dieťa, cez človeka, ktorý nemohol mať dieťa - dievčatko. Ako iné veci, ako to znie divne keď doktor hovorí: „To sa nemôže stať."

¹³⁵ Ale keď Boh hovorí, že to sa stane, to záleží na tom aký druh slova tam padá. Pamätajte, prorok sa tam postavil a Jeho Slovo bolo vypovedané.

¹³⁶ Ako Boh v Genesis 1, On povedal: „Nech je svetlo. Nech je toto. Nech je tamto!" Stvoril človeka na svoj vlastný obraz, na obraz Boží ich stvoril, muža a ženu a ešte nebolo nič na zemi. Potom, nachádzame v Genesis 2, tu On stvoril človeka na svoj vlastný obraz. Nebolo človeka, ktorý by obrábal zem, po tom ostatnom stvorení. Čo to bolo? To je Jeho Slovo, On to hovoril. A keď to povedal, riekol: „Nech je svetlo." Tam potom možno osemsto rokov nebolo svetla, možno nebolo žiadneho svetla, ale On to povedal! A keď to povedal: „Nech je palma. Nech je dub. Nech je toto." tie semená sa formovali pod tou vodou. Je to tak. A vo vhodnej dobe, v tom čase, vo svojom vlastnom čase to vyrástlo! To nemôže sklamať, to je Božie Slovo. To proste nemôže sklamať, zostalo To vyjadrené.

¹³⁷ No, jedného dňa, Boh hovoril ku človeku tvárou v tvár. Ale v čase Mojžiša, keď padal ten oheň, oni povedali: „Nech Boh ... Nech hovorí Mojžiš; nie Boh, aby sme nezahynuli."

¹³⁸ A tak On povedal: „Už viac nebudem takto ku ním hovoriť. Vzbudím im proroka." Takýto bol stále Boží systém.

¹³⁹ No, tu stojí prorok; no, on je pod inšpiráciou; on nemyslí o tom svojím intelektuálnym spôsobom: „No, počkaj. Keby som to povedal, no, vieš, ľudia by si mysleli, že som blázon." Vidíte? To je jeho intelekt; tam on počúva Satana, práve tak ako Eva.

¹⁴⁰ A pokiaľ doktor hovorí, že nemôžeš žiť, že nemôžeš vyzdravieť, že nemôžeš toto alebo tamto. Pokiaľ počúvaš na to, to Semeno nikdy nespadne na takú pôdu a nič z toho nie je. Nemôže. Ale keď niečo vytrhá všetko také preč a Ono padá na tú upravenú pôdu, nič To z tade nemôže vytrhnúť.

¹⁴¹ No, nezáleží na tom ako dlho to trvá, to sa stane. No, On povedal: „Panna počne." Vedeli ste, že to bolo osemsto rokov predtým, ako sa to stalo? Boh predzvedel tú ženu, kto ona bude, aké bude jej meno, kde padne to Semeno. Veríte tomu? Skutočne, On to predzvedel. A z doslovného lona vychádza tento veľký zázrak. Boh o tom vedel, On to proste zjavil svojmu prorokovi, ktorý bol verný a hovoril Slovo. Bez toho aby myslel čo to bolo, on to proste povedal. On sa to nikdy nesnažil rozumom vyskúmať.

¹⁴² Ak sa snažíte rozumom vyskúmať ... Čo keby tento človek, táto žena, alebo tento muž, ktorý tu sedí, alebo niekto by sa snažil odôvodniť: „Som chromý po celé roky. Doktor hovorí, že nie je možné aby nastala zmena." Dobre, možno pokiaľ on vie, tak to nie je možné a to je pravda.

¹⁴³ Ale keď niečo môže vytrhať z tade tú burinu, ak Boh skrze svoju milosť; nie kazateľ, ani nikto iný, ale ak Boh mohol umiestniť do tvojho srdca zjavenie, ono potiahne: „Budeš uzdravený." Nič ťa ďalej neudrží, aby si tam sedel. Nič ťa tam nemôže udržať, budeš zdravý. Ale kým sa to nestane, budeš sedieť práve v takom stave, ako povedal doktor; až kým sa to nestane. To musí byť zjavené. To je milosť Božia, ktorá to zjavuje.

¹⁴⁴ No, všimnite si, Boh poznal tú ženu, ku ktorej malo prísť to Slovo. Všimnite si Izaiáša, tam nebola pochybnosť. Izaiáš nepovedal: „Počkaj chvíľu, Pane! Počkaj - počkaj chvíľu! Čo si mi to povedal? Panna počne? Och! Čo? Počkaj teraz, Otče, takéto niečo sa nikdy nestalo."

¹⁴⁵ On neváhal, on proste povedal: „Panna počne!" Tak veru.

¹⁴⁶ Všimnite si Máriu: „No, no Pane, počkaj chvíľu. Vieš, ja som nepoznala muža. Toto je nemožné! Nič takéhoto sa nikdy nestalo! Ó, nie, nič takéhoto sa nikdy nestalo. Ako budem mať toto dieťa? Ja nepoznám muža, tak to sa nemôže stať! Och, anjel, ty sa proste mýliš. Ja mám optický klam. Vieš moja cirkev hovorí, že také veci pominuli." Ach! To by nikdy nepadlo na také miesto. Mária vôbec nepochybovala.

¹⁴⁷ Ona povedala: „Ako sa to môže stať? Ja nepoznám muža."

¹⁴⁸ On povedal: „Duch Svätý ťa zatieni. Tak sa to stane."

¹⁴⁹ Ona povedala: „Hľa, som dievka Pánova!" Žiadna pochybnosť!

¹⁵⁰ Vidíte? Izaiáš, keď Boh priniesol to Slovo skrze myšlienku (zjavenie) do srdca Izaiáša, Ono padlo na správnu pôdu, to bol prorok. Ten prorok sa nestaral o žiadnu ľudskú múdrosť. On sa nestaral o žiadneho ľudského vzdelanca. On sa nestaral o žiadnu osobu. On bol posvätený kanál Boží a Boh hovoril a on hovoril. To je všetko. Či to niekoho ranilo alebo nie; či to znelo ako bláznovstvo alebo nie; to pre neho nehralo žiadnu roľu. To bol Boh, nie človek.

¹⁵¹ A keď Slovo vyšlo, Ono sa stalo Semenom, Ono niekde musí spadnúť. Keď to Boh povedal, niekde na to musí byť lono do ktorého to spadne. Presne ako On povedal: „Všetko je možné tým, ktorí veria. Keď poviete tomuto vrchu - Presuň sa! - a nepochybujete vo svojom srdci, môžete mať čo ste povedali." Vidíte? Musí to niekde byť, je to tak!

¹⁵² Všimnite si! No, zistili sme, že Izaiáš to tu vypovedal.

¹⁵³ Panna Mária, akonáhle ... Tá pôda bola už zoraná. Ona bola panna. Ona nepobehovala okolo. Tá pôda bola už pripravená, alebo predurčená skrze Božie predzvedenie.

¹⁵⁴ Dokonca povedal, „Ona je panna." Hneď vtedy Boh vedel, aké bude jej meno. Jej meno bolo v Knihe Života v nebi.

¹⁵⁵ Potom to bolo potvrdené. Ľudia potom, čo sa týka ľudí, oni to videli vyjadrené skrze skutky, keď sa to už stalo. My sa pozeráme naspäť a hovoríme: „Skutočne, to sa stalo," pretože vidíme tie skutky, ktoré sa stali.

¹⁵⁶ Noeho skutky vyjadrili ľuďom, aká bola jeho viera v Božie zasľúbenie. No, Boh stretol Noeho a povedal: „Noe, bude pršať. Idem zničiť celú zem vodou." No, ešte nikdy nepršalo, to je nemožné. Dobre, no, Noe mal ... Povedal: „Priprav archu podľa rozmerov aké ti dám." A on tesár, pustil sa do práce, začal brať topor a všetko na pílenie dosiek a zaopatril si šitímové drevo a smolu, presne ako On povedal. A predstavujete si čo si ľudia o ňom mysleli?

¹⁵⁷ Oni hovorili: „Ten človek je naozaj blázon, pretože hovorí - z neba sa bude liať voda - a tam nie je žiadna voda." Ale, vidíte, Noe nad tým nerozmýšľal. Jeho skutky vyjadrovali ľuďom, aká bola jeho viera a čo Boh povedal, že sa stane.

¹⁵⁸ To je dôvod, že skutočný kresťan sa oddeľuje od všetkého, len nie od Slova Božieho, nezáleží mu na tom, čo si myslia ľudia, čo ktokoľvek iný hovorí. On je oddelený pretože ... On to nie len hovorí; ak je to tak, nebude dlho trvať a jeho skutky vyjdú najavo. On odpadne naspäť a skĺzne sa touto cestou a pripojí sa ku tomuto, alebo tomuto, začne ... on ukáže čo je. Ale ak je skutočný, ak Slovo Božie sa v ňom zakorenilo, potom ono zrodí svoj druh, budete vidieť, že ten človek sa pripravuje na tú veľkú hodinu. Vidíte? Takto to robil Noe.

¹⁵⁹ Mojžiš, s palicou v ruke prišiel aby vzal ľudí od faraóna. No, mohli by ste si predstaviť ... Mojžiš, Biblia povedala, že on bol vyučený všetkej múdrosti egyptskej. On bol chytrý, on mohol vyučovať ich múdre veci. On bol vyučený všetkej ich múdrosti. On nepotreboval tápať vo svojej múdrosti. No, predstavte si človeka tam vonku na púšti so všetkým tým vzdelaním a potom sa mu Boh zjavuje a hovorí: „Mojžiš, zober si do ruky túto palicu a choď tam do Egyptu a vyveď môj ľud s tým prútom, ktorý máš v ruke. Vyšľahaj to všetko týmto prútom."

¹⁶⁰ No, čo keby Mojžiš povedal: „Počkaj chvíľu, myslel som, že sa rozprávam s inteligentnou bytosťou, s týmto veľkým JA SOM, čo si povedal, že si. No, ako budem môcť zobrať túto starú hrčavú palicu, ktorú tu mám v ruke a premôcť armádu, v ktorej je milión mužov ozbrojených kopijami, bojovníkov? A ja nie som bojovník, ja som pastier. Ako to vôbec dokážem?"

¹⁶¹ Tam neboli žiadne pochybnosti! Prečo? Prečo? Lebo v jeho srdci bola pôda! On bol predurčenou osobou. „Dary a povolania sú bez pokánia." Boh povedal Abrahámovi, že On to dokoná a tam bola pripravená pôda.

¹⁶² A Mojžiš zobral tú palicu a odišiel tam a zobral ten národ z národa. Keď prišiel s palicou v ruke a povedal Faraónovi: „Nechaj ich odísť!" Faraón videl v Mojžišovi skutky, že on má vieru v to čo ide urobiť, alebo sa snaží urobiť. On mal vieru v zasľúbenie Boha, ktorý mu dal to zasľúbenie, on tam išiel aby to uskutočnil. Žiadny iný človek by to neurobil a žiadny iný muž by to nemohol urobiť, on bol do toho určený. Boh, dopredu povedal Abrahámovi, že to je práve to čo sa stane. A keď sa priblížil čas zasľúbenia, narodil sa malý chlapec, pekné dieťa. A rodičia, Amram a Jochebet sa nebáli kráľovho rozkazu. Vidíte? Bolo niečo, tá pôda bola už pripravená.

¹⁶³ Ó Bože, dúfam, že dnes večer hovorím ku pripravenej pôde! Ak to Semeno môže spadnúť na správne miesto a to bude ... Ak nie, tak sa to nestane.

¹⁶⁴ To je to isté. Hovoríte: „Brat Branham, takýmto spôsobom je nám to tak trochu odobraté." Ak áno, tak je to odobraté tiež aj kresťanstvu. Vidíte? Môžete všetko napodobniť. Ale ak ... ak to skutočne tam padá, ak Slovo Božie padá na ten správny druh pôdy, ono bude rodiť svoj druh. Musí, pretože to je semeno.

¹⁶⁵ Noe ... Mojžiš, jeho skutky vyjadrovali vieru v zasľúbenie Božie, ktorému uveril. Faraón, človek, mohol vidieť čo ... Nie ... on nemohol vidieť, ako to Mojžiš bude robiť, ale on vedel, že Mojžiš verí tomu čo hovorí, inak by nestál tam na tom mieste s palicou v ruke a nehovoril: „Touto palicou ich vyvediem od teba." Starý muž, osemdesiat ročný, žiadny atlét; starý človek s ovisnutými ramenami s dlhou bradou, ktorá mu visela možno po pás; šedivé vlasy, ak nejaké mal. A tam s palicou v ruke, hovorí: „Ja ich idem vyviesť, prepusti tých ľudí, - Tak hovorí Pán. A ak to neurobíš, Boh ťa bude súdiť." Amen! Prečo? To je ... Vidíte? To ... Obával sa? Aha, len jeden šíp, jedna kopia, čokoľvek iné by urobilo tomu koniec. On bol nebojácny! On presne vedel kde stojí; povedal: „Boh ťa zničí, faraón." Tak veru.

¹⁶⁶ Lebo Boh mu povedal: „Znovu prídeš ku tomuto vrchu," a on vedel, že tam príde.

¹⁶⁷ Haleluja! My tiež vieme kde ideme na konci tejto cesty. Boh zasľúbil! Tam za riekou je Zem. Buďte nebojácny vo svojom svedectve. Amen. Ak je vám to zjavené, ste nebojácny. Nestaráte sa či celý svet ... čo oni hovoria; ste nebojácni. Keď je vám to zjavené: „Toto je pravda, ktorá pochádza od Boha," potom môžete byť nebojácni. Ak nie, nemôžete byť.

¹⁶⁸ Dávid, s pastierskym prakom ukázal celej izraelskej armáde vieru, ktorú mal v ich Boha. No, tam na druhej strane bol Goliáš a on tam stál a chvastal sa. Oveľa väčší ako Dávid, prsty mal štrnásť côľou dlhé. A to bol mamut, veľký človek, filištínsky obor. A všimnite si Dávida, ten najmenší, on bol príliš malý na to aby bol v armáde, skrčok, nemohli ho zobrať do armády. Tak, jeho bratia boli tam v armáde. A potom, Goliáš sa chvastal.

¹⁶⁹ Ale Dávid, pamätajte teraz, Dávidovi to bolo zjavené. On si myslel: „Tu je armáda živého Boha, stojí vo svojej vlastnej zemi a tam sa chvastá neobrezaný filištín." Nazveme ho dnes večer „rakovina" nazveme ho „mŕtvica."

¹⁷⁰ Prečo, Dávid nebol pre neho žiadny súper, keby mal akúkoľvek zbraň; on sa mu nijako nemohol rovnať. Ramená toho muža boli možno desať dvanásť stôp široké, keď stál tak mal možno štrnásť pätnásť stôp. Kopiu mal ako tkáčsky návoj, možno dvadsať stôp dlhú, ostrie na nej mohlo mať okolo štyri stopy.

¹⁷¹ A malý Dávid tam stál s malým kúskom kože, kozej alebo ovčej ku ktorej boli priviazané dve šnúrky. Ale jemu to bolo zjavené! Zasiahlo ho zjavenie! Amen! On povedal: „Boh, ktorý ma vyslobodil z pazúrov medveďa, a vyslobodil ma z pazúrov leva o čo viacej On vydá do mojich rúk toho neobrezaného filištína!"

¹⁷² Jeho bratia, oveľa viac schopnejší aby to urobili. Saul, o hlavu vyšší od svojej armády. Ale, vidíte, im to nebolo zjavené. Amen. To je to. Oni verili, že to sa môže stať. Oni verili, že Boh to môže urobiť, ale nebolo im to zjavené; ale Dávidovi to bolo zjavené. Tak v tom je rozdiel, práve v tom. Ak je ti to jasne zjavené, že Boh ťa ide uzdraviť, dostaneš to. /Prázdne miesto na páske./ Dostaneš to. Nestarám sa o to čo ti je, aké je to zvláštne, môže to byť horšie ako Dávid a Goliáš. Ale ak ti je to zjavené ...

¹⁷³ A všimnite si, keď je to zjavené, Dávid sa stal nebojácny. On povedal: „Dnes zotnem tvoju hlavu!" Amen. Rýchlo! Náš Boh, skrze milosť, v tej rozhodujúcej chvíli, keď musí byť urobené rozhodnutie, ten istý Boh, ktorý vyprodukoval milosť v tom dni a pustil to semeno viery do toho malého zhrbeného chlapca, vidiac jeho srdce; ten istý Boh, v tejto rozhodujúcej chvíli môže zobrať tú ženu z toho invalidného kresla, toho muža, ktorý prichádza ...?...chorobu srdca. Keď to malé zrnko viery ti zjavilo ... A nestarám sa ako dlho to trvá ...

¹⁷⁴ Všimnite si, ten obor na tej druhej strane, on tomu neveril; ani rakovina tomu nebude veriť. On sa vysmieval, povedal: „Či som ja pes? Poslali ste sem dieťa aby so mnou bojovalo?" Povedal: „Napichnem ťa na svoju kopiju a nech vtáci zožerú tvoje telo." Prečo, on mal všetko, všetko stálo po jeho strane.

¹⁷⁵ Ale, vidíte, to s Dávidom vôbec nezatriaslo. Prečo? Jemu to bolo zjavené. On mal vieru v to čo robil. On vedel, že to urobí. A on to urobil, pretože mu to bolo zjavené a on vedel kde stojí.

¹⁷⁶ A ak dnes večer Boh prehovorí do tvojho srdca a povie: „Nebudeš ležať na tej posteli. Nebudeš sedieť v tom kresle. Budeš uzdravený." Nič nebude môcť odvrátiť od toho tvoju myseľ.

¹⁷⁷ Ale kým sa to nestane, každý kazateľ na svete sa môže modliť ... Nehovorím, že by ti to nepomohlo; to by ťa povzbudilo. Ale až kým tá viera ... Vidíte? Uzdravovacia moc je v tebe. Ona neprichádza od kazateľa. Ona ku tebe prichádza skrze zjavenie, skrze vieru. „Nie silou ani mocou, ale Mojím Duchom," hovorí Pán. „Môj Duch, z milosti ti toto zjavuje." A nič to nemôže odstrániť. Skrze vieru, Zjavenie! Potom, Dávid aby dokázal svoje skutky ...

¹⁷⁸ No, niektorý z nich povedal: „Ja poznám zlobu tvojho srdca." Jeho brat povedal: „Ty si prišiel sem aby si videl boj. Bež naspäť ku ovciam."

¹⁷⁹ On povedal: „Chcel by som hovoriť so Saulom, s generálom." Vidíte?

¹⁸⁰ A Saul povedal: „Synu, obdivujem tvoju odvahu, ale vieš, ty si len chlapec. A on je bojovník od svojej mladosti, ty sa mu nemôžeš rovnať."

¹⁸¹ On povedal: „Pásol som ovce svojho otca ..." On to mohol niečím podložiť! Amen! Ó brat! A ten Boh, ktorý spasil tvoju dušu, či nemôže uzdraviť tvoje telo? To je proste to isté, zjavuje ti, On je tvoj Uzdravovateľ, ako bol tvoj Spasiteľ. Vidíš? Ale to prv musí byť zjavené, to je rozdiel. On mal niečo na čom mohol postaviť svoju vieru.

¹⁸² Povedal: „No, toto sa nikdy predtým nestalo."

¹⁸³ Ale povedal: „Ten istý Boh, ktorý ma vyslobodil z pazúrov leva, vyslobodí ma z rúk tohoto neobrezaného filištína."

„Ako to vieš, Dávid."

„Verím tomu."

„Prečo?"

„Bolo mi to zjavené." A on povedal ...

¹⁸⁴ On vedel o čom hovorí. Pretože keď ten obor povedal: „Dám ťa zožrať vtákom"; on povedal: „Ja zotnem tvoju hlavu." To je rozdiel. Vidíte? A on to urobil!

¹⁸⁵ Samson, jedného dňa ho pristihli (bez stráže) vonku na poli a tu prišlo na neho tisíc filištínov. A on sa pozrel na zem, tam kde zomrel nejaký osol a zodvihol tú starú čeľusť, čeľusť, suchú ako len mohla byť a pustil sa do tých filištínov, bil ich po hlavách s touto starou suchou čeľusťou z osla a pokiaľ viem ani zub z nej nevypadol. A tie filištínske prilby boli možno hrubé cól (pretože oni sa v tých dňoch bili kyjakmi), aby im chránili hlavy pred tými údermi. Ale on zobral tú osliu čeľusť a pobil tisíc filištínov a tá čeľusť sa vôbec nezlomila. On ich proste bil, takto, ako prichádzali. Tak, tí ostatní utiekli do skál. Vidíte? Oni utekali od neho. Prečo? On tomu veril!

¹⁸⁶ Niekedy, aby som vám ukázal ... Chcem vám ešte niečo povedať. Reagujte na ten pulz, na tú darovanú chvíľu, ako to urobil Jozue, ako Mária Magdaléna, všetci tí. Práve v tej chvíli keď je vám niečo zjavené, chyťte sa toho. Chyťte to, tú darovanú chvíľu.

¹⁸⁷ Áno, bolo mu to zjavené. On išiel stretnúť tých tisíc filištínov. No čo si myslíte, keď tí filištíni povedali: „Pozrite, ide sem, ten skrčok; vysoký len štyri a pol stopy; sedem kaderí mu visí dole na chrbát, ako taký malý mamin slaboch, vidíte; ide s oslou čeľusťou. A pozrite na nás aká sme my veľká armáda! Nie je to smiešne?" Ale čo on robil? On vyjadroval tým filištínom, čo mu bolo od Boha zjavené. On pochytil tú osliu čeľusť a pustil sa do nich, pretože to bolo to, čo mu On dal do ruky; On to položil do jeho ruky, to bolo to čomu on veril: on to dokáže! A tým že tak robil, on vyjadroval tým filištínom, čo mu Boh položil na srdce aby vykonal.

¹⁸⁸ Ján Krstiteľ vyjadril svoju vieru skrze svoje skutky a keď povedal: „Medzi vami stojí teraz Ten." Len si to predstavte. Ev. Jána, mám to miesto Písma, ev. Jána 1/26. On povedal ...

¹⁸⁹ Oni povedali: „Ty hovoríš, že Mesiáš prichádza? Človeče, čo sa s tebou deje? My na neho očakávame už štyritisíc rokov."

¹⁹⁰ On povedal: „On stojí teraz rovno medzi vami." Haleluja! Tak isto tu On stojí dnes večer! (oj - joj)

¹⁹¹ On vyjadril svoju vieru skrze svoje zjavenie, pretože jemu bolo zjavené, že ... on vedel, že pokrstí Mesiáša. On bol muž, tridsaťročný. On vedel, že On tam niekde musí byť; on ešte vôbec nevedel kto To je a On tam stál rovno medzi nimi. On povedal: „Medzi vami stojí teraz Niekto, ktorého vy neznáte a ja nie som hodný rozviazať remienok na jeho obuvi, ale On vás bude krstiť Duchom Svätým. A On je práve teraz medzi vami." On to vyjadril, svoju vieru, pretože vedel, že vo svojich dňoch mal vidieť a pokrstiť Božieho Mesiáša. Tak, vidíte, tí ľudia mohli vidieť na ňom to vyjadrenie, tak ako on kázal a ako sa správal, vyjadroval, že má pravé zjavenie od Boha.

¹⁹² No, aby dokázal že je to pravda, zo zástupu vystúpil a prišiel Mesiáš; len obyčajný mladý muž kráčal tam dole, oblečený ako ostatní ľudia. Ján povedal: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta."

¹⁹³ „Ako Ho poznáš?"

¹⁹⁴ On povedal: „Ten, ktorý mi povedal na púšti - Na koho budeš vidieť zostupovať Ducha, to je Ten, ktorý bude krstiť Duchom Svätým."

¹⁹⁵ Vidíte, on Ho poznal, pretože tam v tom čase sa mal ukázať znak. (Porozumievate to?) Ján vedel presne o tej hodine, pretože bol prorok. Jemu to bolo zjavené, a tak vedel, že to bude približne v tom čase, keď uvidí znak. A keď uvidel ten znak, povedal: „On stojí medzi vami." On vedel, že To tam je.

¹⁹⁶ Ó, vidím znak, že čas konca je tu. Vidím tie veci, ktoré sú zasľúbené pre toto Posolstvo času konca, ktoré sa dejú, odvíjajú sa presne tak ako povedalo Písmo. A ja viem že čas sa priblížil! Hovorím to bez váhania. Verím, že to je skutočne blízko, lebo vidím znaky, o ktorých On povedal, že sa stanú tesne pred tým časom. Teraz je to hotové aby sa to stalo.

¹⁹⁷ Ján vyjadril svoju vieru v to, čo mu Boh zjavil. Tak skutky svedčia o viere. Keď vás oni vidia, že sa správate ako uzdravení, potom budú vedieť, že máte vieru, že ste uzdravení.

¹⁹⁸ Čo hovorí svedectvo? Hovorí toto: „Ja to mám teraz, pretože som prijal Božie zasľúbenie. Ono teraz vo mne účinkuje. Pripravujem sa na to, že sa to stane." Vidíte? To je to, čo robia vaše skutky. Áno, skutočne!

¹⁹⁹ Tu, pred nedávnom, hneď po mojej poslednej ceste do Afriky; Bol som tam len na jar, ale tá cesta pred tým. Bolo tam malé dieťa, ktoré malo zdeformované chodidlá a jednu nohu malo kratšiu od druhej. Nikdy v živote nemalo topánky. Och, to bolo najstrašnejšie zdeformovanie. A modlil som sa ten večer za to dieťa, oni to pozorovali a videli ako sa stali tie veci, modlili sa za to dieťa. A na druhý deň ráno som tam išiel a prechádzal som okolo obchodu s obuvou. A išiel som tam a tam bol ten muž a kupoval detské topánky. On tomu veril!

²⁰⁰ Ako tento muž tu, ktorý uveril, že Boh mu dá to dieťa. Skutočne, on uveril, že to sa stane, pripravil sa na to. „Pripravujem sa." Hoci neboli viditeľné žiadne telesné výsledky, ale to ani trochu nezmenilo jeho postoj. On tomu veril, ako Abrahám: „všetko čo sa s tým nezhodovalo nazýval ako keby to tak nebolo." Tu to máte!

²⁰¹ Preto tedy, ak vám váš rozum hovorí ... Ó, tu je teraz ten osteň. Ak vám váš rozum hovorí, že toto je pravda, Boh uzdravuje nemoci, vaša myseľ môže svedčiť, že to je pravda, ale ak vo vašom srdci nie je tá pripravená pôda, viera, do ktorej to musí padnúť, aby sa to vyjadrilo, tak sa to nestane.

Hoci veľa ... nezáleží na tom ako veľmi to tento vonkajší človek môže zdôvodňovať Písmom a hovoriť, že to je pravda, tým sa to ešte stále nestáva pravdou.

²⁰² Koľkí si beriete tie pásky? Máte moju kázeň pred nedávnom, Pomazanci posledného času? Verili ste tomu? Vidíte? Tam je povedané: „Budú antikristovia. Antikristovia, ktorí by zviedli skoro aj vyvolených, keby to bolo možné." Môže to ... Nemôže, pretože to je nemožné, oni sú vyvolení. Vidíte? Dobre.

²⁰³ Ale On povedal: „Tí pomazaní ..." Vidíte? Kristus znamená pomazaný, ale títo budú anti. Oni boli pomazaní, ale anti, vo svojom učení sú proti Kristovi. No, oni mohli robiť všetko čo mohli tí ostatní.

²⁰⁴ No pamätajte, vy ste v okruhu troch, ale ste jednou osobou. Ako Otec, Syn a Duch Svätý, okruch troch, ale jedna osoba. Tri atribúty toho istého Boha: otcovstvo ... Tri úrady ako: otcovstvo, synovstvo a Duch Svätý. A vy ste: telo, duch a duša.

²⁰⁵ No, to vonkajšie telo má päť vchodov, na kontaktovanie sa so svojím zemským domovom: zrak, chuť, hmat, čuch a sluch. To vnútro, ktorým je duch, to má päť zmyslov: svedomie a láska a tak ďalej. Ale to vnútro toho, duša, má jednu vec. Tam vlastne žijete.

²⁰⁶ Duch môže prísť sem na vonok a pomazať vás aby ste robili určitú vec a vy to robíte, ale to neznamená, že ste spasení. Zamyslite sa nad tým. Kajfáš prorokoval. Judáš vyháňal démonov. Vidíte? Duch ho pomazal. Dážď padá na spravodlivých a na nespravodlivých, burina sa môže radovať spolu s pšenicou. Ale záleží na tom, čím je to v jadre. Rozumovo to tu môžete prijať a povedať: „Ó, skutočne, to vyzerá dobre. Verím tomu." To stále ešte nie je to. Nie veru. A duch môže skutočne vydávať o tom svedectvo, a stále to tak nie je. Pretože ak tá duša nepochádza od Boha, to tu vonku môže robiť všetky napodobeniny, ale to nemôže byť skutočné. Môžete odohrávať uzdravenie, môžete pôsobiť dojmom, akoby ste to mali. Môžete sa správať akoby ste to prijali. Kresťania sa môžu správať akoby boli kresťanmi a správať sa tak a byť pri tom takí dobrí, ale to neznamená, že sú spasení. Je to presne tak. Vidíte? Duch tam môže byť, skutočný, opravdový Duch. Duch Svätý vás môže pomazať, to stále neznamená, že ste spasení. To je tá vnútorná duša, ktorá nikdy nezomiera, ona má Večný Život. To bol stále Večný Život. Vidíte? To pochádza od Boha, to ide ku Bohu, to je duša.

²⁰⁷ No, všimnite si to, to musí byť. Päť, v-i-e-r-a, vonku; duch, J-e-ž-i-š; a vo vnútri, t-y. /V angličtine y-o-u, tri písmená/ Vidíte? Takto tu stojím, dívam sa na vás a nepoznám ani jedného z vás. Duch ma môže pomazať a stále nikoho z vás nepoznám. Ale keď vstúpi to vnútorné vnútro, to je Boh.

²⁰⁸ Tam to vonkajšie môže usudzovať. Zoberte človeka, povie: „Dobre, viete, ja viem, že nemám cudzoložiť. Ale, viete, potom mi duch hovorí, že nemám cudzoložiť. Ale, viete, tam ďalej vo vnútri, tá vec tam stále je." Vidíte? To bude nad vami akoby vládnuť, a radšej si na to dávajte pozor.

²⁰⁹ Ale keď je to nasmerované od vnútra, to dáva všetko to ostatné dokopy. To je riadiace centrum. To je kontrolná veža, to vnútorné vnútro. Duša kontroluje ducha, duch kontroluje telo.

²¹⁰ Tak nejaké vonkajšie vybielenie nič na tom nemení. Tí nábožní ľudia tam vtedy, ktorých Pavel nazýval „vybielené steny," a tak ďalej, oni boli navonok, proste každým spôsobom veriaci, a mali medzi sebou proroctvá a všetko ďalšie, ale to vnútorné vnútro ... „Duša ktorá neverí ..."

²¹¹ Preto hovorím, že ľudia môžu vyskakovať hore dole a hovoriť v jazykoch, ľudia môžu vykrikovať, klásť ruky na chorých a uzdravovať chorých a tak ďalej, skrze vieru; všetky tieto veľké veci tam skrze Ducha a stále byť stratení. Pomazanci.

²¹² Všimnite si, Ježiš povedal: „Len ver, lebo všetko je možné tým, ktorí veria." Viera a skutky sú ako muž a žena, oni pracujú spolu. Muž pracuje so ženou a žena s mužom; oni identifikujú jeden druhého.

²¹³ Ako muž, ktorý hovorí, že je ženatý a pri tom nemôže predviesť a ukázať, že má ženu. Pochybujete o tom čo tvrdí. Vidíte? Nejaký muž povedal: „Ja som ženatý."

„Kde je tvoja manželka?"

„Ó, ja o tom neviem." Vidíte? Sotva by som mu uveril.

Opýtam sa: „Dobre, kde máš manželku?"

„No, neviem." Nebudem tomu veriť.

²¹⁴ Tak, vidíte, keď máte to, čo hovoríte, že máte, „Ja mám vieru." Ako mi ukážeš svoju vieru? Skrze svoje skutky. Vidíte?

„Som ženatý."

„Ako vieš, že si ženatý?"

„Toto je moja žena." Vidíte? Tu to máte.

„Som vydatá, toto je môj manžel."

„Som uzdravený."

„Ako to vieš?"

²¹⁵ „Moje skutky ukazujú moju vieru." Vidíte? Vidíte? No, o čom hovoríte: vaša viera to je to, čo vo vás vidí Boh. Vaše skutky to je to, čo na vás vidia iní ľudia.

²¹⁶ To vysvetľuje tu ten rozdiel medzi Jakobom a Pavlom, ohľadne Abraháma. Oni vôbec neprotirečia jeden druhému, oni obidvaja hovoria to isté; to je ako manželstvo.

²¹⁷ Tak je to s vierou, ktorá neprodukuje skutky, každý má právo pochybovať o vašom svedectve. Počujete to, prv ako začne volať ľudí do radu aby sme sa za nich modlili? Ak vaša viera pri tom neprodukuje skutky, nemôžete nikoho presvedčiť aby veril, že ste uzdravení. Poviete: „No neviem." Vidíte? „Áno, skutočne, ja mám všetkú vieru na svete." Nemáš. Pretože, ak máš vieru, potom skutky sú zosobášené s vierou. Oni sú manžel a manželka, jedno identifikuje to druhé.

²¹⁸ Zamyslime sa teraz na chvíľu nad Abrahámom. Abrahám mal ten svätý zväzok v komplete, vidíte, on to mal celé spolu. On nazýval veci, ktoré boli nezhodné s jeho vierou, ako keby neboli; a postupoval na tých istých princípoch. Môžem si predstaviť, po okolo dvadsiatych rokoch, niekto išiel okolo a povedal: „Otec národov? Och! Abram, ty si povedal, že sa voláš Abrahám, čo znamená otec národov. Koľko detí máš teraz, Abrahám?" Vidíte?

²¹⁹ To ho ani trochu nevyviedlo z rovnováhy. Biblia hovorí, „Nezapochyboval nad Slovom Božím v nevere." On išiel ďalej a robil prípravy, mal pripravené všetky tie topánočky a plienky a všetko, on bude mať to dieťa. A hotovo.

²²⁰ Dokonca Sára povedala: „Vieš čo sa stane? Ty budeš mať to dieťa, ale poviem ti ako to urobíme. Hagar je teraz moja slúžka, ja ti ju dám." (Pretože mnohoženstvo bolo vtedy legálne) „A ona bude mať dieťa a ja si vezmem to dieťa." Ale Abrahám tomu neveril. Nie, on by to neurobil. Ale Sára bola inšpirovaná do toho.

²²¹ Tak, Boh povedal Abrahámovi: „Choď a vypočuj ju," ale On povedal: „Jednako toto nie je to, čo som ti zasľúbil. Toto nie je ten spôsob, ako som ti to zasľúbil."

²²² No dávajte pozor, on nazýval všetko „opačne" a jeho telo bolo vtedy mŕtve a Sárine lono tak isto. No, on bol starý muž, storočný. Sára mala deväťdesiat. A teraz si všimnite! Umŕtvené Sárine lono alebo umŕtvenie svojho tela, na to vôbec nebral ohľad.

²²³ Počúvajte toto:

Lebo nie skrze zákon bolo dané Abrahámovi alebo jeho semenu zasľúbenie, že bude dedičom sveta, ale skrze spravodlivosť viery.

Lebo ak sú dedičmi tí, ktorí sú zo zákona, vtedy je vyprázdnená viera a zmarené je zasľúbenie.

Lebo zákon pôsobí hnev; lebo tam kde nieto zákona, niet ani prestúpenia.

²²⁴ Počúvajte teraz toto:

ktorý tam, kde nebolo nádeje, ... (kde nebolo nádeje, všetká nádej bola preč! Ó, stále keď sa cítim trochu skľúčený, toto je tá kapitola, ktorú otváram, Rimanom 4. Vidíte?)

(Ako je napísané, učinil som ťa otcom ... národov,) pred tvárou Boha, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá to, čo nie je, ako čo by bolo. („Boh tak povedal!" Vidíte?)

ktorý tam kde nebolo nádeje, uveril v nádeji, aby bol otcom mnohých národov podľa povedaného: Tak bude tvoje semä.

²²⁵ Počúvajte teraz 19. verš.

a neoslabnúc vo viere nehľadel na svoje už umŕtvené telo majúc okolo sto rokov ani na umŕtvenie života Sáry

a nepochyboval o zasľúbení Božom v nevere, ale bol posilnený vo viere dajúc slávu Bohu

²²⁶ Vo veku sto rokov? Pozrite, jeho telo bolo umŕtvené, jeho mužnosť a Sárine lono bolo mŕtve. On ... To vôbec nebral pod úvahu. Keď mu to bolo zjavené, tá mŕtvota prestala byť braná pod úvahu. Máš mŕtvicu, alebo čokoľvek ti je, to sa neberie pod úvahu. To invalidné kreslo, na to sa nezvracia úvaha. Alebo ten malý chlapec, možno ochrnutý, čokoľvek to je (ja neviem), na to sa neberie ohľad. To vôbec nie je pod úvahou.

²²⁷ „Ale doktor povedal, - On sa z tohoto nikdy nedostane. - Doktor povedal. - Ona nikdy nepríde ... - To sa vôbec neberie pod úvahu.

²²⁸ „Dobre, pozri sa, ja som starý človek, som v strednom veku." Na to vôbec neberie ohľad.

²²⁹ A my sme deti Abrahámove (Haleluja!), nie ako bol Izák, ale jeho Kráľovské Semeno, skrze Ježiša Krista, skrze vieru, ktorú mal. V posledných dňoch vystupuje Abrahámove Semeno aby svietilo ako hviezdy. Abrahámove deti! „Nebral pod úvahu teraz svoje umŕtvené telo." Vôbec to ani nebral pod úvahu! O tom nebola vôbec žiadna pochybnosť, či to Boh urobí alebo nie. Boh povedal, že to urobí! Prečo? Bolo mu to zjavené. Je to tak?

²³⁰ Keď je ti to zjavené, keď je to skutočne ... niečo ... Ty nemôžeš spraviť aby sa to stalo, to ti musí byť zjavené. Potom vôbec na nič nezvraciaš úvahu: aké je to nemožné, neberieš ohľad na to, čo povedal doktor, neberieš ohľad na to, čo povedala mama, čo povedal otec, čo povedal kazateľ, čo ktokoľvek povedal. Berieš ohľad len na to, čo povedal Boh!

²³¹ „On nehľadel na svoje už umŕtvené telo, ani na umŕtvené Sárine lono. Na to vôbec nebral ohľad. Ó, až sa z toho trasiem. Nehľadel na umŕtvené telo, ani na umŕtvenie života Sáry, na to vôbec nebral ohľad.

²³² Žiadne okolnosti nebudú brané pod úvahu, keď viera nájde pripravenú pôdu! Keď zárodok od muža najde vajíčko v žene a oboje je plodné, niečo sa stane. Haleluja! Doktor môže povedať: „Nebudete mať dieťa. Môžem dokázať, že gény vo vašom tele sú mŕtve a jej vajíčka nebudú plodné." Ale nech to plodné vajíčko, nech sa ten zárodok raz dostane ku tomu vajíčku, sledujte čo sa deje; ten malý chlapec alebo to malé dievča prichádza na scénu. Prečo? Viera našla svoju pôdu. Skutky začínajú fungovať, buňka za buňkou a zjavuje sa ten malý človiečik. Amen. Bože, buď nám milostivý. Ó, Bože aby sme boli drsnými kresťanmi, akými máme byť! Ak sme boli muži a ženy, mohli by sme zobrať Boha za Slovo. Nemôžete to urobiť až kým vám to nie je zjavené. (Musím sa ponáhľať.)

²³³ Všimnite si, svätá Božia viera bola spojená so svätými skutkami jeho proroka. Pamätajte, Božia svätá viera bola zjavená Abrahámovi. On ju prijal a od tade začal so svojimi svätými skutkami, tým že veril. Semeno zasľúbenia malo miesto aby mohlo rásť. Čo keby Abrahám povedal: „No, vieš, Sára, nakoniec, už je to dvadsať päť rokov odkedy mi Boh dal to zasľúbenie." Och! Keby sa niečo také stalo, vidíte. Ale nestalo sa. Boh vedel, že to sa nestane.

²³⁴ Čo keby panna Mária povedala: „Dobre, no, počkaj chvíľu! Panna počne? No, vylúčia ma z cirkvi ak pôjdem a poviem niečo také?" No, ona by takto myslela, keby nebola tou pripravenou pôdou.

²³⁵ Keď ten prorok povedal: „Panna počne," Tým to bolo vybavené.

²³⁶ Tieto znamenia budú nasledovať tých, ktorí veria." Ak tam leží tá pripravená pôda, keď tam padá to Slovo, ono sa chytí. Nič ho nemôže zastaviť.

²³⁷ No, rýchlo, už končíme. Vidíte? To Semeno malo miesto, kde sa mohlo ukryť. Boh to vedel, inak by nikdy nedal Abrahámovi to zasľúbenie. Dobre teraz počúvajte. Boh vedel kde pôjde to zasľúbenie; On nepovolal ani Abraháma, až keď mal sedemdesiat päť rokov, ale on bol od začiatku jeho predurčeným sluhom, ako aj Sára.

²³⁸ Všimnite si, pamätajte, on nemal Bibliu z ktorej by čítal. On to nemal tak ľahko ako my dnes, aby čítal Jeho Slovo a videl iných ktorí to prijali. Pamätajte, on to mal len skrze zjavenie, a to je to skutočné. Tak isto ako to bolo s Jozefom, v Genesis, tam nebola žiadna Biblia. Pamätajte, Mojžiš napísal Genesis, Exodus, Leviticus a Deuternomium. Nikto z týchto postáv tam nemal žiadnu Bibliu aby si z nej čítal, len po Mojžišovi. Je to tak? Oni nemali Bibliu, ako my aby nám pomohla keď krívame. To boli drsní muži, ktorí ... mali zjavenie od Boha a oni na tom stáli. Nič s nimi nepohlo. No, myslíte, že my môžeme mať ešte takú tvrdú vieru? Ak ti je to zjavené!

²³⁹ Prepáčte za výraz, alebo za svedectvo v tomto čase, práve pred zakončením. Pamätám sa na to tu hore v „Twin City", myslím, že brat Brown a oni tam boli so mnou; a ja som tedy preberal život Jozefa z Biblii. A čítal som tú Bibliu, tam bol človek proti ktorému nebolo nič! Abrahám, Izák, Jakob, a oni všetci, mali niečo, čo bolo proti nim, ale Jozef nie. Čo za človeka, dokonalý muž, dokonalý obraz Krista!

²⁴⁰ Keď som to čítal, rozplakal som sa, jedného dňa v hotely na izbe. A išiel som do tej malej miestnosti, kde som mal zavesené šaty, zatiahol som dvere a povedal som: „Bože, chcem ti poďakovať za muža, akým bol Jozef, za muža, ktorý raz žil na zemi, muž v tele ako ja, muž, ktorý ti dokázal veriť a prijať Tvoje Slovo." On bol nenávidený od svojich bratov. On si nemohol pomôcť, že bol duchovný. On videl videnia. On mohol vykladať sny. Oni všetci ho nenávideli za to. On si nemohol pomôcť, to bolo proste to, čím bol.

²⁴¹ Vidíte? To nebolo proste pre iných. Oni ho mali milovať, ale namiesto toho ... Keď im on niekedy niečo povedal, čo bolo proti nim, „Ó" povedali „tu ide ten majster snov." Vidíte? A oni ho nenávideli bez príčiny.

²⁴² Povedal som: „Prečo to robili?" A predsa sa ten muž vôbec nepohol, on stál rovno tam. Vidíte? Povedal som: „Ďakujem ti Pane. Ó Bože, ďakujem ti za takého človeka."

²⁴³ A práve vtedy mi Duch Svätý zjavil, povedal: „Ty budeš mať syna a dáš mu meno Jozef." Vstal som a poďakoval som Bohu.

²⁴⁴ Rebeka, sedí tam vzadu, narodila asi okolo ... vtedy mala asi rok. Narodila sa cisárskym rezom. V rodine mojej ženy je to bežné, pretože kosti sa im neuvoľňujú ako sa to má u ženy, sú pevné ako u muža a ona musela byť vybraná rezom z matky. A doktor mi povedal, povedal: „Brat Branham, už s touto ženou nemaj viacej dieťa." Povedal: „Jej lono je také tenké ako balónik." Povedal: „Radšej mi dovoľ podviazal tie vaječníky."

²⁴⁵ Povedal som: „Nie nedovolím, nemysli na to, Doc."

²⁴⁶ On povedal: „Dobre, nemala by mať už ďalšie dieťa." Povedal: „Zruinuješ ju, zomrie. Mali sme tam ťažké chvíle. Ledva cez to prešla."

²⁴⁷ A potom mi Pán povedal, že budem mať syna a jeho meno bude Jozef. Vôbec som z toho nebol vystrašený. Vy všetci ... mnohí z vás sa na to pamätáte.

²⁴⁸ Vyšiel som a oznamoval som: „Budem mať dieťa a bude sa nazývať Jozef." Koľkí sa na to pamätáte? Skutočne! Všade, po celej krajine, všade, hovoril som ľuďom: „Budem mať dieťa, bude sa nazývať Jozef."

²⁴⁹ Práve tak ako to bolo s tým malým chlapcom, ktorý bol vzbudený z mŕtvych vo Fínsku. Brat Jack tam bol, keď sa to stalo. Povedal som vám to, dva alebo tri roky predtým, ako sa to stalo: „Bude malý chlapec," ako bude oblečený, kde bude ležať. „Boh tak povedal."

²⁵⁰ „Ako sa to stane?"

²⁵¹ „Ja neviem! Ale bolo mi to zjavené, že sa to stane!"

²⁵² Bolo mi to zjavené: „Pôjdem do Arizony a stretnem tam sedem anjelov. A oni mi potom povedia, čo - Posolstvo, ktoré mám kázať." A to bolo sedem pečatí. To sa stalo! Koľkí sa pamätáte, že som to hovoril? Tie pásky a iné veci hovoria o tom. A to sa stalo! Časopisy, všetko ďalšie, spravili o tom snímky. To Svetlo tam vo vzduchu, oni to vôbec ešte nerozumejú. Tam to bolo.

²⁵³ Pamätám sa keď som volal bratovi Jackovi a pýtal som sa ohľadne toho, ako tam Kristus stál a brat Jack povedal: „To je vo svojom oslávenom stave." Vidíte? Mám rád brata Jacka. On je jeden z najlepších teológov akých poznám, ale nezdalo sa mi to správne.

²⁵⁴ Stál som tam, povedal som: „Pane ako je toto? Tu je mladý muž s vlasmi ako vlna."

²⁵⁵ A On povedal: „On má parochňu." Pozrite sa do tej knihy, povedal som to prv, ako sa to stalo. A v ten deň, keď sa to stalo, to odišlo hore. A keď obrátite nabok ten obrázok, ak máte časopis „Look" (Pozri) alebo „Life" (Život). Obráťte to nabok. Tam On je, tak dokonale, Hoffmanova Hlava Krista, díva sa rovno dole, tam kde som stál; tam je to v tom časopise! Koľkí ste to videli? Samozrejme, všetci ste to videli. Tam, díva sa rovno naspäť, dokázal presne, že to zjavenie je správne.

²⁵⁶ Prečo s parochňou? Prečo, starý anglický sudcovia, židovský sudcovia, zvykli nosiť parochňu, v Anglicku to ešte nosia; keď ... To je najvyššia autorita, on má parochňu. A to ukázalo Jeho, ako tam stojí v parochni z krídel anjelov, On je Alfa a Omega. On je Najvyšší Sudca a nieto iného okrem Neho. Treba Ho vidieť ako Alfu a Omegu. A tam On bol mladý človek, neveľa nad tridsať rokov, má bielu parochňu. Ukazuje, že On je najvyšší, Boh, „Otec odovzdal všetok súd do rúk Synovi." Haleluja! To zjavenie nie je nikdy falošné! Hovor ho v každom prípade, nezáleží na tom ako to zneje, choď rovno so Slovom.

²⁵⁷ Pamätáte sa, po štyroch rokoch, moja žena, vedeli sme, že budeme mať dieťa. Každý hovoril: „Či to bude Jozef?"

²⁵⁸ Povedal som: „Možno, neviem, ale budem mať Jozefa."

²⁵⁹ Keď sa to dieťa narodilo, bola to Sárah. Potom mi zatelefonoval jeden človek a vysmial sa mi do tváre, povedal: „Hej, vieš čo? Chcel si povedať Jozefína!" Ten človek zomrel. Ten človek zomrel.

²⁶⁰ Povedal som: „Vážený pane, Boh mi povedal, že budem mať syna a že mu dám meno Jozef!"

²⁶¹ Boli tam traja ľudia, ktorí opustili nejakú denomináciu a prišli do nášho zboru a počuli ma, ako som to hovoril. Keď sa Sárah narodila oni povedali: „Aha, on je falošný prorok."

²⁶² Povedal som: „Počkaj chvíľu, pani, ja som nikdy nepovedal kedy, ani Boh nepovedal kedy. On mi povedal, že budem mať ... On povedal Abrahámovi, že budú mať Izáka, ale Izmael sa narodil medzi tým, a to neznevážilo to, čo bolo povedané." Povedal som: „Boh povedal, že budem mať tohoto chlapca a dáme mu meno Jozef."

²⁶³ Doktor povedal, keď prišiel: „Reverend, teraz zaviažem tie vaječníky."

²⁶⁴ Povedal som: „Nerob to!"

²⁶⁵ On povedal: „Dobre, ty sa môžeš znovu oženiť a potom mať toho chlapca."

²⁶⁶ Povedal som: „Ja ho budem mať od nej! Boh tak povedal!" Nemohol som to prečítať z Biblie ale to bolo napísané na mojom srdci skrze zjavenie, skrze vieru; Boh tak povedal! Nezapochyboval o zasľúbení Božom v nevere.

Niektorí z nich povedali: „Chcel si povedať Jozefína."

Povedal som: „Chcel som povedať Jozef."

Doktor povedal: „Ona nemôže mať ďalšie dieťa."

Ja som povedal: „Ona bude mať ďalšie dieťa."

²⁶⁷ Prešli štyri roky, nakoniec ona znovu mala byť matkou.

²⁶⁸ Potom nejaká žena, (rozoslala falošné proroctvo po celej krajine) písala slová, povedal: „Teraz Méda zomrie, v čase tohoto, pretože ja som bola poslaná aby som viedla Billiho." A bolo tam povedané, že „On ma nechce počúvať, pretože som žena ale Boh ho zaženie do úzkych, tým že zabije jeho ženu."

²⁶⁹ Povedal som: „Boh poslal Ježiša Krista, aby ma viedol." Vidíte? A povedal som: „Ja som vedený Duchom."

²⁷⁰ Chudáčik Méda. Mali sme zdravotnú sestru, ktorá bola uzdravená na zhromaždeniach, všetci o tom viete, pani Morganová, jedna zo zdravotných sestier z kliniky Mayo pri ťažších prípadoch ... No, ona je na zázname z pred dvadsiatych rokov ako „mŕtva" na rakovinu, na zhubný nádor, v Louisville, rovno v zázname Baptistickej nemocnici. Ona teraz pracuje ako sestra v nemocnici v Jeffersonville. Ona tam bola po všetky tie roky, pretože Boh povedal, že bude žiť.

²⁷¹ A tak, Méda ju mala rada a povedala: „Chcela by som, aby Margie bola pri mne, Bill, necítim sa na to aby som išla do nemocnice."

²⁷² Povedal som: „Nerob ... My máme radi Margie, ale Margie nie je náš Boh, Margie je naša sestra." A zobral som sa a išiel som do Green Mill. Jej stav ma veľmi trápil, pretože ju milujem a išiel som do Green Mill.

²⁷³ Opýtala sa: „Billi, myslíš že zomriem?"

²⁷⁴ Povedal som: „Neviem, ale to dieťa sa jednako narodí. Budeš mať Jozefa."

²⁷⁵ Povedala: „Toto je on?"

²⁷⁶ Povedal som: „Neviem drahá. Nemôžem to povedať, ale Boh povedal, že budeme mať Jozefa a my budeme mať Jozefa. Nestarám sa o to čo ktokoľvek hovorí, budeme mať Jozefa. Potom ten istý Boh, ktorý mi povedal všetky tieto zjavenia, mi povedal to, On nikdy nesklamal pri tých iných a On nesklame ani pri tomto."

²⁷⁷ Odišiel som sa modliť do Mill. A vošiel som tam, videl som to Svetlo ako visí medzi dvoma stromami, povedal: „Vráť sa do svojej práci a ku svojej knihe." Išiel som naspäť do tohoto ...

²⁷⁸ Biblia bola ... ležala v mojom aute. A keď som sa vrátil, vietor prevrátil strany do miesta, kde Nátan bol poslaný ku Dávidovi; povedal: „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi; vzal som ho od oviec, od pasenia tých niekoľkých oviec jeho otca a spravil som mu veľké meno ako veľkého muža." (nie najväčšie meno, ale ako veľkého muža; neurobil som ho Billy Grahamom, ale ... dal som mu meno, viete) Povedal: „Dobre ja som toto vykonal ale nemôžem ho nechať aby staval chrám, ale jeho syn ..." A akonáhle som to tam prečítal „Jeho syn," ó, tu to bolo.

²⁷⁹ Povedal som: „Jozef?" To je ono.

²⁸⁰ Hneď som išiel domov. A ten maličký, taký veľký, že ona sotva mohla chodiť, bola vonku na dvore. Bežal som objal som ju a povedal som: „Drahá! Jozef prichádza, Jozef je na ceste."

²⁸¹ Každý vie, že pri cisárskom reze nemôžete nechať aby sa to dieťa znížilo dole. Ten večer sa to dieťa znížilo. /Prázdne miesto na páske./ prelomilo, všetko ďalšie.

²⁸² Na druhý deň ráno o siedmej sme išli do nemocnice, doktor povedal: „Ó, pre zmilovanie Božie."

²⁸³ Pobozkal som ju na rozlúčku, povedal som: „Drahá, nebude to dlho trvať a Jozef tu bude." Vyšla po schodoch a išla takto na operačný stôl.

²⁸⁴ Za niekoľko minút prišla sestrička a povedala: „Reverend Branham?"

²⁸⁵ Povedal som: „Tu som, pani."

²⁸⁶ Povedala: „Máte pekného chlapca, váži sedem libier, tri unce (3260 g).

²⁸⁷ Povedal som: „Jozef, synu, vitaj." Tak veru! Prečo? Prečo? Čo to bolo? To nebolo napísané v Biblii, že to sa stane, ale ten istý Boh Biblii, ktorý to zjavil Abrahámovi, nebrali sme ohľad na umŕtvenie jej lona, na nemožnosť toho. Nepochybujete v zasľúbenie Božie v nevere, ale dáte chválu Bohu, vediac, že to sa musí stať! Nestarám sa o to čo hovorí doktor, všetko možné príde do cesty, ale tomu neverte, to je diablove klamstvo. Tak veru, skutočne. Viera ide ďalej, spolu so skutkami, stvoriť zasľúbenie. (Ponáhľajme sa)

²⁸⁸ Presne tak ako je to povedané: „Smilnica Rachab," Jakob povedal, „bola ospravedlnená zo skutkov." Ale prečo? Jej viera!

²⁸⁹ Ona povedala: „Počujem, že Boh je s vami." Ona nechcela vidieť ako sa Jozue češe, alebo ako sa oblieka. Ona povedala: „Vidím, že Boh je s vami." To bolo všetko čo potrebovala; ona sa pripravila.

²⁹⁰ Tak ako dnes skutočné videnie, (za chvíľu už končím) dnes skutočné videnia od Boha, to je zasľúbené Slovo na tento deň. Poviete: „Tieto videnia, brat Branham, kde to berieš?" Ľudia sa na tom potkýnajú. Či nie je povedané v Skutkoch 2/17 „Stane sa v posledných dňoch, že vaši mládenci budú vídať videnia, vaši starci budú mať sny?" Či to nie je tak? To je to, čo hovorí Biblia.

²⁹¹ Dobre, no ak je to tak, pozrime sa tiež do Malachiáša do 4. kapitoly a zistime či to nie je dnes zasľúbené. Ako môžete mať v to vieru? Biblia tak povedala!

²⁹² No, zoberme Lukáša 17/30 a prečítajme to. Ježiš povedal: „Ako bolo vo dňoch Sodomy, tak bude pri príchode Syna človeka. Presne ako bolo v čase Sodomy. No, pozrite sa dnes na pozíciu sveta: Sodomiti. Pozrite sa na Billiho Grahama a Orala Robertsa, na tých dvoch svedkov, tam ktorí svedčia tým denominačným cirkvám. Jeden metodistom, baptistom a presbyteriánom; ten druhý letničným. Tento, ten a ten ďalší.

²⁹³ Ale Pamätajte, Abrahám nebol v Sodome, on už bol vyvolaný. A tam bol Niekto, kto tam stál a rozprával sa s ním! A Ten, ktorý tam stál a rozprával sa s ním mu ukázal znak. Obrátený chrbtom povedal, že Sára bude mať dieťa, na ktoré on čakal. Amen. Obrátený chrbtom. A on Ho nazval Boh, Elohim.

²⁹⁴ No, to sa vyplňuje dnes, pretože máme vieru. A ja viem, že je to od Boha, pretože toto a iné miesta Písma ukazujú na túto hodinu. Zjavenie 10, hovorí, že v čase posolstva siedmeho anjela, keď začne vyhlasovať svoje pososlstvo, nie pri službe uzdravovania, ale v čase toho posolstva, ktoré nasleduje za tou službou uzdravovania.

²⁹⁵ Ježiš vystúpil a kázal; hovorili: „Uzdravoval chorých a všetko. Ó, ten mladý rabbi, ten prorok, On je veľký človek. Chceme Ho v našom zbore."

²⁹⁶ Ale jedného dňa sa postavil a povedal: „Ja a môj Otec sme jedno." O joj. Už Ho potom viacej nechceli. Tak veru!

²⁹⁷ „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť Jeho krv!" On to nevysvetlil. Povedal: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť Jeho krv, nemáte v sebe života."

²⁹⁸ Prečo, predstavujem si ako tí doktori a zdravotné sestry povedali: „Tento človek je upír, chce nás nahovoriť aby sme pili jeho krv." Vidíte? Oni tomu nerozumeli. On to vedel.

²⁹⁹ Ale tí učeníci, oni to možno neboli schopní vysvetliť, ale oni tam zostali a jednako tomu verili. Amen. Lebo im to bolo zjavené. Tak veru. Oni to vedeli, Písma o tom hovorili.

³⁰⁰ Potom by ste sa ma mohli opýtať, mohli by ste povedať toto: „Prečo máš vieru, že veríš týmto videniam, keď vystupuje tak veľa falošných napodobenín?"

³⁰¹ Chcem teraz hovoriť trochu niečo silné, len na chvíľu. Keď je okolo tak veľa falošných napodobenín, pamätaj, môj brat, o nich je tiež povedané, že tu budú v tomto istom čase. Presne tak, práve ako to bolo v časoch Mojžiša. Mojžiš išiel aby konal skutky Božie pred ľuďmi a tam stáli Jambres a Janes. Ale kto bol prvý, ktorý to robil? Potom títo ostatní boli napodobovatelia, pretože oni prv museli vidieť originál, aby ho napodobovali. Keby oni boli originál ... (oj). Nie, nie sme - nie sme stratení, vieme kde stojíme. Vidíte? Vidíte, podľa Písma a podľa zjavenia Božieho, preto stále stojíte.

³⁰² „Aha, tento muž, on vída videnia a tak ďalej. On robí toto a behá so ženou tohoto muža. On verí v troch bohov a všetky tieto veci." To ani trochu tým nezatrasie. A tu je jedna vec, ktorú nemôžu napodobniť; Slovo. Všimnite si. Oni môžu mať všetky tieto veci, môžu hovoriť v jazykoch, môžu vykrikovať, tancovať v Duchu a stále byť diablami (och). Je to tak. Je to tak. Ale toto Slovo ich meria. Vidíte? To je presne tak. Ono je to ku čomu to prichádza. Ako Mojžiš a Jambres ...

A pamätajte, On povedal: „Ako Jambres a Janes sa postavili proti Mojžišovi, v posledných dňoch títo napodobovatelia povstanú znovu na zemi." Či to On povedal? (Zhromaždenie odpovedá „Amen") Tak ich máme.

³⁰³ Ale to Mojžišom nezachvelo. Keď sa Mojžiš otočil a urobil zázrak v mene Pánovom a tu stáli títo napodobovatelia, urobili to isté. To ho nezastavilo, nepovedal: „No, hádam by bolo lepšie prestať a odísť z poľa." On zostal rovno tam. Prečo? Jemu to bolo zjavené. Haleluja! On to vedel skrze Slovo Božie. On vedel, že to Slovo si s nimi nakoniec poradí. On vedel, že príde čas, keď Slovo samo sa zamanifestuje a oni nebudú môcť ísť ďalej.

³⁰⁴ Aj ja som toto vedel po všetky tie roky. Vidíte? Je to tak, že príde ten čas. Keď Boh posiela nejaký zázrak, skutočný zázrak, vtedy stále nastáva zmena v celom systéme. Ak Boh posiela niečo do cirkvi a ten starý systém sa nezmenil, On to poslal zbytočne. Keď vystupuje nejaké posolstvo v znameniach a zázrakoch, za tým nasleduje Posolstvo. Keď Ježiš vystúpil a uzdravoval chorých, potom prišlo Jeho Pososlstvo, „Ja a môj Otec sme jedno. Ja som On." Vidíte? Vidíte, oni tomu neverili. Oni verili jeho zázrakom. Povedal: „Ak nemôžete veriť Mne, verte tým zázrakom, lebo oni vám svedčia kto som." Ó, Sláva! Kto bol prvý? Mojžiš! Potom ho oni napodobovali. Ale tie veľké pravdy stále zostávajú také isté medzi tým pravým a falošným, oni nemôžu prijať posolstvo! Oni nemôžu prijať posolstvo, to neskazené, zo Slova Božieho.

³⁰⁵ Nestarám sa, Judáš mohol robiť všetky rôzne znamenia a zázraky; ale, keď prišiel aby prijal Ducha Svätého v deň letníc, ukázal svoje farby. Ten diabol môže ísť rovno hore a napodobňovať presne tú skutočnú vec, až príde ku tomuto Slovu, ale on nemôže zobrať celé to Slovo. On to môže priniesť všetko, možno až na jedno Slovo, ako to urobila Eva, ako to diabol urobil Eve, ale on nemôže prejsť cez to všetko. Pretože jedine ... To celé je Telo Kristovo. Vidíte, Slovo teraz ... Ani nemôže ... Oni nemohli, nemôžu zobrať to pososlstvo teraz, ani Jambres a Janes nemohli zobrať Mojžišove pososlstvo. Oni to nemohli urobiť. Ich skutky napodobovania vyšli najavo, pretože neboli schopní nasledovať Božie Slovo potvrdené skrze Jeho pomazaného proroka. Vidíte?

³⁰⁶ Oni nemohli nasledovať Izrael von. Prečo? Oni boli denominační, egyptské nemluvňatá! Oni nemohli nasledovať to Slovo. Keby ho nasledovali, museli by opustiť Egypt. Zaprieť všetko, čo bolo pre nich dobré a to oni nemohli. Hoci mohli napodobňovať to Slovo a robiť to, čo Mojžiš, ale ich nerozum sa ukázal, keď prišiel čas odísť. Potom to Boh skutočne na nich vylial.

³⁰⁷ Tak isto je to teraz! Oni môžu robiť všetky rôzne falošné napodobeniny a všetko, to nerobí nič iné, iba zveličuje tú pravú vec. A každé veriace dieťa vie, že to je pravda. Tu to potom jasne vidíte, tie ich nerozumné skutky napodobňovania. Ak sú vaše skutky podľa pravého Slova a ním potvrdené, skrze vašu vieru, to sa ukáže; a potvrdené zasľúbením Božím, ktoré je v jeho originálnom napísanom Slove.

³⁰⁸ Ježiš povedal: „Ak nečiním skutky ..." (Dobre počúvajte.) „Ak nečiním skutky ..." (Dovoľte že toto pridám ku tomu.) „To je, ak nečiním skutky, o ktorých vám Písmo hovorí, že ich budem činiť, potom ... že ich budem činiť v mojich dňoch, keď prídem, to čo Mesiáš má robiť, keď príde. Ak tie skutky, ktoré robím, ak Boh nepotvrdzuje to Slovo, o ktorom povedal, že sa stane, ak Môj život neoživuje to Slovo presne tak, ako ono hovorí, že sa to bude diať ..." Neprehliadnite toto! Ježiš hovorí: „Vy viete čo Mesiáš má robiť. Potom, ak to napísané Slovo, ak sa ono nemanifestuje skrze Mňa, potom nie som Ním" (Amen!) „Potom ten deň, o ktorom hovorím, nie je tým dňom, potom to, čo Ján o Mne povedal, nebola pravda. A potom, ak Ja nie som ten Mesiáš, ak tieto skutky, ktoré Mesiáš mal robiť. On má byť - Pán váš Boh vám vzbudí proroka ako som ja - a vy ste nemali proroka stovky rokov. A ak tie skutky, ktoré Ja činím, ktoré Boh zasľúbil, ak oni neprejavili v Mojom terajšom živote, potom nie som On. Ale ak zasľúbené Slovo na tento čas sa vo Mne potvrdilo, potom Ja som On a to zasľúbenie prichádza ku vám." (Ó, či nevidíte, ako by to mohlo byť jasnejšie!) „Ak to zasľúbenie nie je ..." Ó!

³⁰⁹ „Potom ak zasľúbenie tohoto dňa sa dokázalo v Mojej službe," povedal Ježiš, „potom Ja som On. Tak ak nedokážete veriť kto som, potom sa pozrite na tie skutky, ktoré sú zasľúbené na tento deň." (Amen!) „Pozrite sa na skutky, ktoré sú zasľúbené. Ak sa tie skutky nevyplnili, každý jeden z nich vo Mne, potom mi neverte, pretože som vám to povedal zle. Ak nemôžete veriť Mne, pozrite sa čo povedala Biblia, že sa bude diať v tomto dni. Ak sa to nedeje, potom to nie je pravda. Ak tu nie sú tie falošné veci, a všetky tie ďalšie veci a veci, ktoré sa mali diať; ak to tu nie je, potom sa mýlim. Ale ak to tak je," Povedal Ježiš, „potom Ja som On." (Amen!) „Ja som ten, ktorý bol zasľúbený, že príde." Ó, práve tie skutky, ktoré boli zasľúbené na Jeho deň, potvrdili, že On je ten Mesiáš. Či neveríte tomu?

³¹⁰ Tak teraz, brat, ak ten skutok z Lukáša 17. kapitola a 30. verš, zasľúbenie Ježiša Krista, tesne pred Jeho príchodom, že svet sa obráti naspäť do stavu Sodomy a vyjdú tí poslovia a veci sa odohrajú presne tak; ak sa toto nedeje, potom mi neverte, že som vám povedal pravdu. Ale ak sa toto deje, potom verte, že to je On, „V tom dni sa zjavi Syn človeka." Amen! Syn človeka sa zjavi v tele z mäsa, vy ľudia cirkev, presne tak ako to bolo pred dňami Sodomy, vyvolanej skupine zo všetkých z nich, ktorí sedeli vonku, verili v zasľúbenie Božie. Sláva!

³¹¹ Potom skutky, ktoré Duch Svätý robí dnes, skrze tieto videnia, ktoré nikdy nesklamali, zasľúbenia nikdy nesklamali, všetky apoštolské znamenia zasľúbené v Biblii, v Malachiášovi 4 a ó, Zjavenie 10/7, všetko to sa vyplnilo a je to vedecky potvrdené a každým iným spôsobom. A ak som vám nepovedal pravdu, tieto veci by sa neboli stali. Ale ak som vám povedal pravdu, oni nesú svedectvo, že som vám povedal pravdu. On je stále ten istý, včera, dnes a neveky a manifestácia Jeho Ducha zaberá nevestu. Nech tá viera (zjavenie) padne do vášho srdca, že „Toto je tá hodina."

Modlime sa teraz:

³¹² Drahý Bože, ktorý si bol zamanifestovaný v tele, v osobe Ježiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych, tretieho dňa, podľa Písem a vystúpil na Vysokosti a vyslal učeníkov, aby činili učeníkov po celom svete a povedal: „Tieto znamenia budú nasledovať tých, ktorí veria."

³¹³ Bože, daj tej dnešnej letničnej cirkvi, ktorá reprezentuje navrátenie darov; Pane, nech tí ľudia, možno niektorí z nich sú tu prítomní, niektorí z nich počúvajú túto pásku po svete, nech si môžu uvedomiť, že toto je vyvolanie nevesty, nie letničné posolstvo. Letničné posolstvo bolo navrátenie darov naspäť do cirkvi. Ale toto je vyvolanie nevesty, ďalšie posolstvo, ktoré malo prísť tesne predtým, ako má byť spálená Sodoma. Daj im to porozumieť, drahý Bože. Mám vieru, verím tomu, pretože to je zjavené skrze Tvojho Ducha cez Slovo Božie a bolo to potvrdené a zamanifestovalo sa to celému svetu. Samozrejme, Pane, v menšine, s tvojou skupinou je to stále tak. Ale Ty si povedal: „Neboj sa malé stádečko, zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo."

³¹⁴ A tak sa modlím, Bože, aby ľudia odvrátili svoj pohľad od svojho intelektu, aby odvrátili svoj pohľad od toho, čo si môžu myslieť, že je správne a pozreli sa do Písma. A minulý večer bolo povedané, nech ľudia tu myslia tak, ako tá kráľovná vo dňoch veľkého zničenia Babylonu, ona povedala: „Je medzi vami človek menom Daniel, ktorý bol v kráľovstve tvojho otca. V kráľovstve toho letničného otca a On rozväzuje všetky pochybnosti."

³¹⁵ A teraz, Pane, nech Duch Svätý, ktorý bol v letničnom kráľovstve, v kráľovstve za dní Martina Luthera, Johna Wesleya a tak ďalej Johna Smitha a Alexandra Campbella a cez všetky tie veky. On rozväzuje, On rozviazal tie myšlienky. A ľudia vo dňoch Luthera, ten muž hlásal: „Spravodlivý bude žiť z viery." V čase metodistov, On rozviazal všetky pochybnosti, že „Oni majú - oni majú byť posvätení." A vo dňoch letničných, oni hovorili v jazykoch, manifestoval Ducha skrze Božské uzdravovanie a tak ďalej, To rozviazalo všetky pochybnosti v srdciach letničných. Ale, ó Bože, oni sa stali denomináciou. Oni odišli rovno naspäť a prijali ľudské predstavy. A tak teraz, keď je vyvolaná Nevesta, ako si to zasľúbil tu v Písme, ktoré sa číta pred svetom, večer za večerom a pozorujeme to vlastnými očami. Bože, nech To rozviaže všetky pochybnosti v srdciach ľudí. Nech rýchle utekajú ku otvorenému Synovi, aby dozreli, aby boli zobratí do sýpky a neboli zanechaní na steble a spálení, ale aby dnes mohli ísť do sýpky. V mene Ježiša Krista. Amen.

Ďakujem za vašu pozornosť. Nech Boh pracuje na vašich srdciach.

³¹⁶ A teraz, rozdali sme modlitebné lístky. Zoberieme teraz okolo dvadsať minút a budeme sa modliť za chorých. Chceme, aby sa tu rýchlo postavili do radu a prichádzali na pódium a budeme sa za nich modliť. A teraz, neviem koľko lístkov bolo rozdaných. Ani som sa nepýtal Billyho. Len som povedal: „Rozdali ste ... Choď a rozdaj niekoľko modlitebných lístkov." A on sa vrátil pred chvíľou, zobral svoju matku, mňa a ich.

³¹⁷ /Brat Branham hovorí s Billy Paulom ohľadne modlitebných lístkou./

³¹⁸ Dobre, zoberme modlitebný lístok číslo jedna. Kto ho má nech zodvihne ruku, aby som mohol vidieť. Ak nemáte ... ak sa môžete postaviť ... ak nie, pomôžeme vám. Modlitebný lístok číslo jedna, rýchlo. Kto ho má? Čo hovoríš? A-1. (prepáčte) A, číslo ... Táto pani tu, máte ten lístok? Poďte hneď sem, môžete pani? A-2. Máte ho niekto? Zodvihnite rýchlo ruku. Rovno tu, pani, poď. Číslo tri. Máte lístok? Ty máš lístok? Vy všetci ... Nemáte žiadne lístky? V tomto ... Dobre, nemusíte ich mať. Tri, štyri, päť. A, jedna, dva, tri, štyri, päť. Pozrime sa, tu sú jedna, dva, tri, štyri, päť. A ... Dobre, tu sú ... Päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať. Dobre, stavajte sa do radu, začnite vychádzať do radu.

³¹⁹ No, ak nemôžete prísť, zamávajte takto rukou, aby vám pomohli. Pýtal som sa týchto ľudí tu, oni nemajú lístky ... Nemusia ich mať, ja som sa len pýtal. No pozrite sa, vy chromí ľudia tu, myslím že ste museli prísť skorej, pretože vy len ... Povedal som mu „skorej". No, nemusíte mať modlitebné lístky, ak máte takú vieru, o akej som učil. Vidíte? Ak je vám to zjavené, v poriadku. Ak to nie je zjavené, nezáleží na tom, keby ste sa aj desať krát prešli cez rad, to by nič nepomohlo. Viete to? Veríte tomu? Vidíte? Ja by som sa mohol modliť, robil by som všetko, čo by som len mohol, kľakal na kolená, kládol na vás ruky, pomazával vás olejom, čokoľvek by ste chceli a modlil sa ... Až keď to Boh, z milosti zjavi vo vašom srdci, že je s tým koniec, vtedy je to vybavené. Vy ani nemusíte byť v rade ani nikde, aj tak je s tým koniec.

³²⁰ Dobre, štyri ... jedna, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať, jedenásť, dvanásť, trinásť, štrnásť, pätnásť. Dobre, šestnásť, sedemnásť, osemnásť, devätnásť, dvadsať. Je niekto, ktorých som zavolal, kto má modlitebnú kartu a nemôže vstáť? Zodvihnite ruku, ktorí máte kartu a nemôžete vstáť. Dobre.

... len ver,

Môžem vidieť biednu, malú Annu Jean ako sedí a hrá to niekedy skoro celú noc. Chcem, aby ste sa tu všetci utíšili a boli úctiví.

... len ver,

A teraz, mylím že to boli modlitebné lístky od jedna do pätnásť.

... len ver,

Začínajú tu vytvárať malý zástup, tak začnime. Čo hovoríš?

... všetko je možné ...

Jedna, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať.

³²¹ Začína vás tu byť príliš veľa, to je viac ako sme zavolali. To je v poriadku. Stojte potichu, tam kde ste. Nech nikto ... Len ... budeme sa za vás modliť, ale len ... Rozumiete? Len čakajte kým nezavoláme vaše číslo a potom, viete, nemôže vás tu stáť príliš veľa. Ak Pán niečo urobí, zacloníte ľuďom výhľad a nebudú to môcť vidieť, viete. Nech vás Boh žehná.

Pomodlime sa teraz za tieto vreckovky, kým sa oni pripravujú:

³²² Drahý Bože, tu ležia vreckovky, ktoré pochádzajú od chorých a postihnutých ľudí. Táto viera, o ktorej sme práve hovorili, Pane; Pamätám sa, Ty si povedal, v Biblii v knihe Júdu, „Horlive zápaste za vieru, raz ta danú svätým." A z tela svätých brali vreckovky, nie preto, že oni boli zvláštnymi ľuďmi, ale pretože boli veriacimi ľuďmi. To boli ľudia ako my: Oni povedali, „Eliáš bol taký a modlil sa horlivo aby nepršalo." A Bože, modlil sa, aby ľudia činili pokánie. Ty si mu to zjavil, aby sa za nich modlil, aby sa modlil za tým účelom, aby vyplnil Tvoje Slovo. Ty si určite ukázal tomu prorokovi videnie. A Pane, dnes večer sa ja modlím za týchto ľudí aby boli uzdravení. Ja nie som Eliáš, on bol zobraný do neba, ale jeho život a Duch stále ďalej žije. Tak sa modlíme, drahý Bože, aby si uctil modlitby tvojich ľudí. A ucti nás všetkých teraz, keď sa modlíme za tieto vreckovky, že keď budú položené na tých chorých, budú uzdravení.

³²³ Uvedomujeme si Otče, že sme zomierajúcou generáciou ľudí. Ideme ... pred nami je Večnosť. Svet sa zbláznil. Vraždy; malé dievčatá boli posekané na kusy a znásilnené. Ľudia, muži nosia vlasy ako ženy, ženy ako muži, sú proste prevrátení. Rasa zomiera. Svet zomiera. Všetko zomiera. Cirkev zomiera.

³²⁴ Ó Bože, prines Život. Prines Život, ó Bože, Život viery. Zjav týmto ľuďom, Pane. Ja sa môžem len modliť a klásť na nich ruky. Ale Ty si ten, ktorý ich môžeš uzdraviť a Ty jediný ich môžeš uzdraviť. Prosím, aby si to urobil, Otče, každému jednému z nich. Udeľ to, s položenými rukami na nich a prosím z celého môjho srdca; v mene Ježiša Krista, uzdrav týchto ľudí. Amen.

³²⁵ Brat, je tento mikrofón zapnutý? Môžete ma počuť? Každý počuje? Zodvihnite ruky. No, nejako, moje srdce ... jeden z týchto ľudí tu, sedí tu v tomto kresle, na lôžkach a nosítkach ... oni ani nemajú modlitebný lístok. Vidíte? Ale počúvaj brat, vidíš, títo ľudia majú modlitebné lístky, ale to neznamená, že budú uzdravení. Sú ľudia, ktorí sedia tam v publiku, možno ... To neznamená, že budú uzdravení. To neznamená, či budú alebo nebudú uzdravení. To všetko záleží na ich viere v Boha. Koľkí viete, že je to pravda? Je to tak, len na vašej viere v Boha. No, koľkí viete, že je to pravda? Nezáleží na tom akí ste nábožní, akí ste dobrí alebo zlí, dokiaľ to milosť Božia neprinesie do vášho srdca, nikdy nebudete uzdravení. No, koľkí viete, že Boh to urobil a stále robí, veľké divy, znamenia a zázraky? A teraz, vy prichádzate dnes, stojíte v tomto rade, nie preto, že ste boli vybraní od Boha aby ste stáli v tomto rade, to nie je to; proste máte modlitebný lístok, proste sa stalo, že ... /Prázdne miesto na páske./

³²⁶ Presne tak, ako tu môj ctihodný brat Gerholtzer, začal svoju službu pred mnohými rokmi ... /prázdne miesto na páske./ s vierou v Boha, veriac Bohu, veriac, že Boh uzdravoval chorých skrze vieru. A to sa nikdy nezmenilo, ale Boh pridal v týchto posledných dňoch, dary, dary ktoré On zasľúbil. Boh to urobil pretože ... nie pretože musel, ale preto, že to zasľúbil. A keď to zasľúbil, potom to musel urobiť; pretože On musí dodržať svoje Slovo.

³²⁷ A on vám zasľúbil to isté, to je, „Ak môžete veriť, že to sa stane." Ak tomu nemôžete veriť, to sa proste nestane. No, ja nemôžem spraviť, aby ste tomu verili, ani vy sami sa nemôžete priviesť do viery. To vám musí dať Boh. To je dar Boží, veriť. Nie vaša viera, Božia viera. Vaša intelektuálna viera to môže pekne veriť, ale až vtedy, keď dole v tvojom srdci je viera Božia ... Vidíte, vaša intelektuálna viera to môže akceptovať, robte to a len stále tomu verte celým svojím srdcom, až kým vám to Boh nezjavi. Rozumiete? Stále tomu verte, až kým to Boh nezjaví. Ale až keď to Boh zjaví ...

³²⁸ Poviete: Brat Branham, čo by si tam povedal?"

³²⁹ „Tak veru!" Boh poslal proroka ku Ezechiášovi a povedal mu: „Nevstaneš z tej posteli, TAK HOVORÍ PÁN. Zomrieš na nej." Je to tak?

³³⁰ Ale ten prorok sa obrátil ... či vlastne ten kráľ obrátil svoju tvár ku stene a horko plakal v slzách, a povedal: „Pane, potrebujem ešte pätnásť rokov. Úpenlivo prosím, Pane aby si ma vypočul." No, ten kráľ bol najväčším človekom vo svete, v politike; ale prorok bol v Božích očiach. To bol Boží kráľ; ale to bol Boží prorok. Tak, Boh zjavil prorokovi, aby zobral trochu ... uvaril trochu ... /Prázdne miesto na páske./ Viete? Rozumiete?

³³¹ No, aby ste to teraz mohli porozumieť, pretože som vám tu kázal Písmo: „Ako bolo vo dňoch Sodomy, tak bude pri príchode Syna človeka." Vo dňoch keď sa zjavi cirkev? Nie! „Vo dňoch, keď sa zjavi Syn človeka." Čo to znamená, že sa zjavi? Že sa dá poznať! Je to tak? Zjavi sa! Dni v ktorých sa zjavi Syn človeka, to bude deň ako v čase Sodomy a Gomory. Je to tak?

³³² No, pozrite sa čo sa stalo. Oni tam dole v Sodome a Gomore mali dvoch hlavných poslov, pretože tam dole, to bola skupina vlažných kresťanov. Je to tak? A oni mali dvoch hlavných poslov (Dobre teraz počúvajte.) dole v Sodome a Gomore, ktorí tam kázali. Ale jeden z nich zostal tu vonku s Abrahámovou skupinou. Je to tak?

³³³ Pozrite sa! Nikdy sme nemali, v celej histórii cirkvi, nikdy sme nemali univerzálneho posla pre cirkev, ktorého meno by končilo na h-a-m, až teraz: G-r-a-h-a-m, to je šesť písmen, G-r-a-h-a-m. Ale Abrahámove meno sa hláskuje: A-b-r-a-h-a-m, sedem písmen. Vidíte? Tak univerzálna cirkev, ona má číslo človeka (šesť, ľudská organizácia), jednako dostali svojho posla. Oni mali Sankeya, Moodyho, Fineya, Knoxa, Kalvína a tak ďalej, ale nikdy žiadne „h-a-m" Je to tak? Ale oni ho dostali, a on je posol, poslaný od Boha a on udiera na tie múry ako len vládze: „Vyjdite z tade! Čiňte pokánie lebo zahyniete!"

³³⁴ Ale pamätajte, vyvolení, predurčení, predom ustanovení zmluvou, Abrahám a jeho skupina mali tiež posla. Ó. Sledujte čo On urobil. On im dal znak, že je blízko čas, keď spadne oheň. No, to je oheň na ktorý teraz očakávame, atómový oheň, Boží hnev.

³³⁵ No, ten Posol niečo urobil. On hovoril o žene, ku ktorej bol obrátený chrbtom a povedal jej, že pochybovala o tom, čo On hovorí, povedal jej v akom je stave a čo sa stane. Je to tak? Či On nepovedal, že Syn človeka sa zjavi takým istým spôsobom v tom dni? No, veríte že je to pravda?

Dobre, tu stojí nejaká žena, ...

³³⁶ A v neviditeľnom spojení cirkvi, Nevesty s Kristom, ten Posol je tu teraz, ktorým je Ježiš Kristus, ten istý včera, dnes i naveky.

³³⁷ No, On hovorí jedine cez svojich prorokov. Biblia tak povedala! „On nečiní nič, čo by prv neoznámil svojim sluhom prorokom," Ámos 3/7. On to stále tak robil. On nikdy nezmenil svoj spôsob. Vidíte? A prorok, ak je pravý, môže hovoriť len to, čo mu Boh povie. Je to tak? To je pravda.

³³⁸ No, veríte, že by mi On mohol povedať čo je s touto ženou, prv ako sa vôbec na ňu pozriem? Veríte tomu? No tak, ona má rakovinu. Je to tak. Je to na jej prsiach. Ona teraz myslí na chlapca, ktorý trpí na určtý psychický stav, nervový stav a komplikácie. Je to tak. Veríte tomu? A to je pravda, či nie? Veríš teraz, že tvoja viera, tým že to bolo povedané, sa chytila toho, že sa z toho dostaneš, že to budeš mať? Potom choď a Pán Ježiš Kristus ťa uzdraví. Vidíš? Vidíš? Veríš? Z celého svojho srdca?

³³⁹ No, veríte, že bez toho aby som sa pozrel na túto ženu, že Pán Ježiš Kristus mi môže povedať čo je jej? Koľkí tomu veria? No, vy viete ... a ja som ju ani nikdy nevidel ... jediné, videl som len sukňu. Neviem, nemohol by som povedať či to bol muž alebo žena; ale len tu stojí. Chcem aby verila. Veríš pani? Tu, tá pacientka, veríš? Zodvihni ruku ak veríš. Ak veríš z celého svojho srdca, môžeš mať to dieťa, za ktoré prosíš Boha. Veríš? Máš vieru v Boha? No, to neuzdravuje, to len identifikuje. To sú skutky, ktoré identifikujú vieru v prítomnosť Božiu, v Jeho zamanifestované Slovo.

³⁴⁰ Táto žena očakáva tiež na veľkú vec. To nie je dieťa, ale ona očakáva na krst Duchom Svätým. Poviem ti, čo máš robiť. Ak sa zbavíš tých cigariet, Boh ti dá krst Duchom Svätým. Choď, ver tomu. Veríš? Máš vieru v Boha?

³⁴¹ Tento muž, ktorý tu stojí, je muž, ktorého som nikdy v živote nevidel. Nepoznám ho, ale trpí na niečo čo v jeho hrudi nie je v poriadku. Spadol a tým sa mu to stalo, nedávno. Nie je odtiaľto, prišiel z Arkansasu. On je kazateľ. Choď domov a káž evanjelium. Nikdy som nevidel tvár toho človeka.

³⁴² Stojí tu žena, nepoznám tú ženu, nikdy v živote som ju nevidel. Boh ju pozná.

³⁴³ Ak On môže zjaviť aký je jej problém, alebo niečo o tom, budete veriť? Všetci? Toto je len skutok, ktorý identifikuje vieru, ktorú musím kázať, to o čom som vám dnes večer hovoril. To je to čo Boh zjavil a toto sú skutky, ktoré to potvrdzujú. No, musíte mať vieru aby ste boli uzdravení.

³⁴⁴ Táto žena tu, myslím, že ju nepoznám. Áno, nepoznám ju ale poznám niekoho koho ona pozná, pretože ho tu vidím stáť predomnou. On a trpí na bolesti hlavy. Je to pravda, pani? Veríš, že Boh ťa uzdraví? Sestra Pearryho Greena. Je to tak, a nikdy v živote som ju nevidel. Je to tak. Videl som tu stáť Pearry Greena, ako sa na mňa takto díva. Je to tak. Neviem kde je Pearry Green. Veríš? Koľkí veríte. Ak veríte, všetko je možné. Ak nemôžete veriť, nič sa nemôže stať.

³⁴⁵ Tá malá pani so šedivými vlasmi, ktorá tam sedí a díva sa na mňa, hneď tu, veríš Bohu? Veríš, že Boh mi môže zjaviť, o čom tam rozmýšľaš? Máš na prsiach nádor. Veríš, že Boh to môže od teba odstrániť? Je to tak. Maj vieru a ver. No, čoho sa ona dotkla?

³⁴⁶ Tá žena sa dotkla lemu Jeho rúcha, Biblia povedala ... Vy ktorí sa chcete pozrieť do Biblie, On povedal: „On je Najvyšší kňaz, ktorý dokáže súcitiť s našími slabosťami." Je to tak? On je Najvyšší kňaz a On stojí rovno tu a teraz sa Ho ľudia dotýkajú.

³⁴⁷ Tam je drobná, chudá žena, zodvihla hlavu, sedí rovno tam. Nikdy v živote som ju nevidel, ale ona sa práve vtedy niečoho dotkla. Tu je to, čo to bolo. Ona sa modlí k Bohu. Má problémy v hrudníku, tiež má žalúdočné problémy. Boh ťa uzdravil, ak tomu budeš veriť. Musíš veriť. „Všetko je možné tomu kto verí."

³⁴⁸ Tam vzadu sedí muž, díva sa týmto smerom (asi v druhom rade odzadu), trpí na astmu. Veríš, že Boh ťa uzdraví? Ak tomu veríš, Boh ťa uzdraví. Môžeš mať to o čo prosíš, ak tomu veríš.

³⁴⁹ Rovno tu sedí žena, díva sa na mňa, tu krížom, šedivá. Ak veríš z celého svojho srdca ... Veríš tomu? Dobre, tie žlčníkové problémy ťa potom opustia, ak tomu veríš.

³⁵⁰ Čo si o tom myslíš, ty ktorý tu ležíš na lôžku? Veríš, že Boh ťa môže uzdraviť? Ak mi Boh povie tvoj problém, budeš Mu veriť? Ak budeš veriť tá rakovina ťa opustí a ty pôjdeš domov. Prečo by si nemal vstať a zobrať svoje lôžko a ísť domov? Veríš? Budete všetci veriť? Dobre, a teraz, čo s tým hneď teraz? Či Boh dal tú vieru do vášho srdca? Každý tu, zodvihnite ruku. Ak Boh dal tú vieru do tvojho srdca, položme ruky jeden na druhého tu ďalej v tom rade. Položte ruky ... Hneď teraz, rýchlo, kým sa Duch Svätý tu pohybuje, položte ruky jeden na druhého. Ten človek vstal, beží ku radu modlí sa za druhých.

³⁵¹ Povstaňme na svoje nohy a chváľme Boha, každý. Nie je treba ďalej v tom pokračovať. Rozpoznaj Ježiša Krista, toho istého včera, dnes i naveky; aké sú tvoje problémy, čokoľvek to je. Ak Mu veríš, postav sa na nohy, hneď teraz a ver.

³⁵² Všemohúci Bože, Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakobov, zošli svoju moc a uzdrav teraz túto skupinu ľudí, v mene Ježiša Krista. Amen.

Sláva Bohu! Nech vás Boh žehná.

***