Posolstvo Pána Ježiša Krista v čase konca


Úvod l Podrobný obsah l Kto je William Branham? l Zo života W. M. Branhama l Stalo sa v našich dňoch l Prorok ku pohanom l Slovo Božie prišlo k prorokovi l Ježiš Kristus je Boh l Omilostenie l Čo je znovuzrodenie? l Prehliadka Nevesty l Tajomstvo Babylon - Mater smilníc l Posledná výstraha Ducha l Obžaloba l Videnie pekla l Do posledného dychu a potom... l Ponúkame l Kontakt l NOVÉl


VIERA

Prepis zvukového záznamu
Kázané 13.8.1961 v Jeffersonville

1   Keď  použijete vieru v Boha, to robí tú prácu. Vidíte? Tak máte vaše vlastné vzkriesenie vo vás.Vaše vzkriesenie leží vo vás, vo vašom duchu. Tak vy viete, že keď Ježiš zomrel na kríži, Jeho duša zostúpila do pekla a kázal dušiam, ktoré boli v žalári, ktoré nečinili pokánie pri dlhozhovievavosti vo dňoch Noeho. Jeho telo išlo do hrobu. Ale predtým, ako On zomrel, poručil Svojho Ducha do Božích rúk: “Do rúk... Do Tvojich rúk porúčam Svojho Ducha.” Tak vidíte, že Jeho Duch išiel k Bohu, Jeho duša išla do pekla, Jeho telo išlo do hrobu. Tak ten Duch, ktorý bol v Ňom, bol Duch Boží. A ten Duch v rôznych časoch a rôznymi spôsobmi pomazával prorokov, aby niesli posolstvo ľuďom. V posledných dňoch skrze Krista a teraz v týchto dňoch tu skrze Evanjelium...
2    Tak, keď my prijímame Krista do našich sŕdc, tam je všetko to, na čo máme potrebu. To je večný život. Tak Kristus nemohol prísť naspäť, až kým sa nenaplnili tri dni, pretože Jeho Duch bol za stenou, za prekážkou, niečo ako toto, že On nemohol prejsť cez tú prekážku, pretože to bolo vypovedané Slovom Božím, že On má ležať v hrobe tri dni a tri noci.
Tak On nemohol prísť späť, až kým neskončili tie tri dni a noci. Potom, keď sa tri dni a noci skončili, Jeho Duch bol uvoľnený, išlo to rovno do Jeho duše a Jeho Duša prišla späť a zodvihla to telo a naplnilo sa to, čo On povedal: “Mám moc Svoj Život položiť, Mám moc vziať ho znova späť. Mám moc.”
3    Tak každý jeden z vás má moc tým istým spôsobom, pretože vy ste synovia a dcéry Božie. A Sám ten Duch, ktorý je dnes ráno v tebe, Duch Svätý, ktorý je dnes ráno v tebe, ten istý Duch Svätý ťa vzkriesi. Tak ty máš moc vzkriesiť samého seba.
Keď zomrieš, tvoja duša pôjde pod oltár Boží, rovno do Božej prítomnosti. No tvoj duch pôjde ku Bohu, ale ty sa nemôžeš vrátiť. Pamätáte, že v Biblii je povedané, že ten duch–tie duše pod oltárom kričia, “Pane, ako dlho, ako dlho?” Oni sa nemôžu vrátiť, až kým Písmo nebude naplnené. Ako Kristus sa nemohol vrátiť, až kým Písmo nezostalo naplnené. Potom, čo všetko bolo vykonané, po všetkých tých utrpeniach, a tí bratia trpeli tie isté veci, ktoré sme trpeli my, ta isto ako oni a tak ďalej... Potom v ten deň presne poznáš, kde si pochovaný. Tvoj duch bude obrátený, uvoľnený od Boha a príde k duši.
4    Tak duša je tou časťou teba, ktorá pozná a rozumie, tvoja inteligencia. Pamätáte si to videnie, ktoré som nedávno mal, alebo to malé prenesenie, išiel som na miesto a videl tých ľudí? Tak tvoj duch príde naspäť do toho tela, do toho druhu tela, tá duša, ktorá je telom, ktoré nemusí jesť a tak ďalej. “Ak sa tento zemský stánok zruší, máme jeden, ktorý už čaká,” nebeské telo. A s týmto duchom a tou dušou a nebeským telom ty vzkriesiš znovu toto prirodzené telo pre to veľké milénium. Vidíte? Ty máš tú moc urobiť to práve teraz v sebe. Tak tá moc, ktorú máš teraz v sebe, by mohla stvoriť nový svet. Boh nemá malé slabé miesta a veľké významné miesta, ktoré sú mocné. Najmenší malý dotyk Boží je všemocný. Vidíte? Najmenší malý dotyk Boží... Tak viete... Tak ja sa vás teraz pokúšam dostať do viery.
5    Vieš, že niečo sa ti ako Kresťanovi stalo. Ty to vieš. Zvykol si ísť tam dolu do tej špiny s celou tou špinou a hriechom a pitím a hazardnými hrami a vecami toho sveta. No hneď, keď si uveril, že Kristus odpustil tvoje hriechy, povzniesol si sa nad tie veci. Vidíš? Tak ty sa šplháš sem (vidíš?) ponad to všetko. Prečo? Pretože ty tomu veríš, že si Kresťan. Potom, keď si prijal Krista a Duch Svätý prišiel do teba, potom máš vieru v Ducha Svätého, aby ti dal moc ísť ponad ten život hriechu.
No tak jediná vec, ktorú musíš urobiť, aby si išiel vyššie do uzdravenia, je len mať viac viery, len nechať, aby to prerazilo von (Vidíte?) a si tu.
Tak, ak si chorý a nie si Kresťan, staň sa Kresťanom práve teraz, aby tá uzdravujúca moc prišla do teba skrze to, že si sa stal Kresťanom, a to ti dá vieru ísť ponad hriech, to ti dá vieru. 
A všetko, na čo máš potrebu na tejto púti, je práve teraz v tebe. A jediná vec, ktorú musíš urobiť, je mať vieru v Boha, ktorá vytlačí tie dobré veci z teba, ktoré sú v tebe skrze Ducha Svätého. Rozumiete to teraz jasne?...?... Rozumeli ste to?
6    Myslím, že včera mi Billy povedal, zavolal mi a povedal, “Príjdi dnes ráno, hlavne kvôli jednej osobe, on prišiel a myslel si, že máme tento týždeň služby o tých Siedmich Pečatiach.” A myslím, že oni priniesli choré dieťa. A ak si teraz tu, pane, pamätaj, ty nemôžeš... Tvoja viera musí byť uplatnená pre to dieťa, ak je to malé dieťa. Ale teraz, dovoľte mi vziať iné Písmo, ak je to všetko v poriadku, len chvíľku... Len pamätajte. Tak, v Evanjeliu čítame v 16-tej kapitole, myslím Skutkov, kde Pavel a Sílas boli jednej noci vo väzení. A oni boli zbití, pretože vyhnali zlého ducha z vešteckého dievčaťa. A to bolo...a ona... Jej pánovia sa na to nahnevali, zbili ich, a dali do vnútorných žalárov.  A potom, keď to urobili, zatiaľ čo sa Pavol a Sílas modlili, Boh poslal zemetrasenie a zatriasol tým žalárom.
7    Ten Filipänský žalárnik súc stotníkom (ktorý stratil svojich väzňov, ktorí boli... za tých väzňov by musel zaplatiť svojím vlastným životom) vytiahol svoj meč a išiel spáchať samovraždu, keď Pavol vybehol a povedal, “Neublíž si, všetci sme tu!” A tento stotník... Oni mali určité dojmy o Pavlovi a o tých ostatných. Oni mohli spievať chválospevy, oni mohli svedčiť alebo niečo robiť. Ale čokoľvek to bolo, oni poznali, že oni boli svätí mužovia. Oni vedeli, že tam na týchto mužoch bolo niečo odlišné, pretože on sa rýchlo opýtal, “Čo musím urobiť, aby som bol spasený? Čo musím urobiť, aby som bol spasený?” Tak Pavol povedal, “Uver v Pána Ježiša Krista a ty a tvoj dom budete spasení.”
8    No teraz, ak niekto verí v Pána Ježiša Krista, to neznamená, že jeho spasenie by spasilo ten dom, ale ak on má dosť viery v Boha pre svoje vlastné spasenie, on môže mať tú istú vieru pre svoj dom a jeho dom bude musieť vojsť. Vidíte? To je tá istá vec. To je to isté, ako urobil Jób, ako som povedal jedného večera dolu v Georgii na zhromaždení. Povedal som, Jób... On povedal, “Tak, neviem či moje deti zhrešili. Ale čo, ak oni zhrešili?”
A Jób mal robiť jednu vec, aby bol spravodlivý, a to bolo priniesť obeť, zápalnú obeť. On povedal, že priniesol obeť, zápalnú obeť, ak jeho deti zhrešili, potom oni boli ospravedlnení zo svojich hriechov. A to bola dobrá vec, že to otec robil. To je rozumný otec. Potrebujeme dnes viac takýchto otcov. A Jób obetoval zápalnú obeť. To bolo pred jeho tragédiou, ktorá bola na neho položená. Ale keď boli všetky jeho deti zabité, a všetky jeho ovce zabité a všetko to, čo mal, bolo vzaté, on sedel na kope popola za svojím domom a škriabal sa kúskom črepu...
9    Všimli ste si, po tých dňoch jeho tragédie, keď mu to Boh začal znovu navracať, kde on mal desaťtisíc kusov dobytku alebo koľko, On mu navrátil dvojnásobne: a to dvojnásobok jeho oviec a dvojnásobok všetkého. Ale všimli ste si... A Boh tiež dal Jóbovi jeho sedem detí. Pomysleli ste niekedy na to, kde oni boli? Tá zápalná obeť stála za nich. Oni boli spasení v sláve, čakajúc ho, že príde. On je dnes s nimi.
“Ty a tvoj dom budete spasení!” Vidíte?
Tak, Jób mal robiť jednu vec, aby bol spravodlivý, a to bolo obetovať zápalnú obeť. Ty máš robiť jednu vec, aby si bol spravodlivý, to je mať vieru v Boha. Pretože skrze vieru si spasený, skrze vieru si uzdravený, skrze vieru dostávaš každú vec, ktorú máš. Vidíte? To je skrze vieru, že tomu veríš. Tak, “ver v Pána Ježiša Krista, a ty a tvoj dom budete spasení!”
10    Tak, pane, keď privedieš to dieťa sem, aby sme sa za neho modlili, ver ty sám. Ja som tu, aby som položil svoju vieru s tvojou. A my budeme spolu veriť, že Boh uzdraví to dieťa... Vidíte, že sme dostali moc, ktorá je v nás, aby sme to robili. Máte v sebe moc urobiť to. Každý Kresťan dostal moc, aby to robil. Ale teraz, ak len môžeme dostať... Tá moc je kontrolovaná skrze zákon, ako to často hovorím. Je to ako gravitačná sila vody, pretože to je zákon. Gravitačná sila vody. Slnko je kontrolované skrze zem, otáčanie sa zeme. Vy nemôžete spraviť, aby slnko robilo nejakú inú vec, povedať, “Myslím, že chcem spať trochu dlhšie... Vyčkaj hodinku!” Ono to neurobí. Vidíte? Pretože je tam zákon. A ak vy budete pracovať podľa toho zákona, tak potom bude všetko v poriadku. Ak pôjdete do postele načas, môžete sa zobudiť načas. A ak vy...
11    Ako dostaneme jazero Superior, jazero Ontário, jazero Huron a všetky tie veľké jazerá, ktoré sú tu hore. Máme desiatky tisícov krát tisícov akrov pôdy v Nevade a Kalifornii a Arizone a Novom Mexiku, ktorá je spálená kvôli nedostatku tej vody. Zem, na ktorej by sa dalo čokoľvek pestovať. Mohli by ste zásobovať celý svet tam vonku, ak by ste len mali túto vodu, ktorá je tu hore, tam dolu. A to by nebol problém, pretože to je dopĺňané vodným zdrojom. Jednoducho hneď ako to odtiaľ vyjde, navráti sa to znovu do tej hladiny, pretože to tam drží gravitácia. Tak teraz, ak by ste mohli pracovať podľa zákona gravitácie, mohli by ste vziať všetky tie veľké jazerá a vodu celej tej krajiny tam a napojiť celý svet. Nikto by nebol hladný. Ale vy to nemôžete položiť tu a povedať, “Ó, áno, rozumiem to, isteže!” Vy máte ísť a urobiť to.
12    No to je ten istý spôsob, to je zákon Boží. Zákon Boží je viera. A my máme dnes ráno vieru uzdraviť každú nemoc, niečo urobiť. Ale to je kontrolované skrze zákon a ten zákon je viera. Boží zákon je viera. Ježiš povedal, “Čokoľvek si želáte, keď sa modlíte, ak môžete veriť, vy to prijmete, môžete to mať.” Tu to máte. Tak to je tá viera, ktorá to kontroluje. A viera je nám daná, jednoducho ako máme potrebu. Tak, my musíme... Mnohí z nás majú nejakú vieru, nejakú inú vieru. To nie je nejaká veľká nadprirodzená moc, ktorú máš, pretože, keď si sa stal Kresťanom, ty už máš tú moc, ale nemáš vieru na to, aby tá moc mohla účinkovať.
13    Tak teraz, dnes ráno, keď prichádzate, aby sme sa za vás modlili, pamätajte, Biblia povedala toto a to je pravda: Jakub 5:14: “Je niekto chorý medzi vami? Nech si zavolá starších zboru a nech sa modlia nad ním a pomažú ho olejom v mene Pánovom. A modlitba viery uzdraví chorého a Pán ho pozdvihne.” To je zasľúbenie, ak mu vy budete veriť. Preto (vidíte?), uzdravenie je pridelené jednotlivcovi. To bolo vo dňoch Ježiša Nazaretského. On nemohol uzdraviť ľudí proti ich vlastnej viere. On povedal, “Ja môžem, ak vy veríte. Ak veríte, že Ja som schopný urobiť toto, môžem to urobiť. Ak tomu môžete veriť.” Tak niektorí ľudia hádžu tú moc uzdravenia na nejakého evanjelistu. To nie je to, tá moc uzdravenia je v tebe. To je v tebe. Oni proste kladú ten voz pred koňa. Evanjelista nemá moc uzdraviť. To je Svätý Duch, ktorý má moc uzdraviť. A ty máš Svätého Ducha. To je ten malý strom, ktorým si. A všetky tie veci, na ktoré máš potrebu, sú v tebe. Tak preto len začni piť zo zasľúbení Božích a hovor, “To je pravda! Boh povedal, že On ma uzdravil. Jeho ranami som uzdravený!” Tu to máš. Vieš, čo robíš? Ty začínaš vytláčať uzdravenie, to je všetko. Pozrite! A potom iní môžu vidieť, čo ty máš.
14    Tak čo to je... Viera je podstata vecí, na ktoré sa nadejeme, dôkazom vecí, ktoré sa nevidia. Tak keď zasadím ten malý strom vonku, nevidím jablká. Ale oni tam sú. Ten malý strom vie, že oni tam sú. Tak on len začína piť, vytláčať a vytláčať, pretože on vie, “To je vo mne. Dostanem to za chvíľu von. Daj mi trochu času.” Len mi daj trochu času. On len stále pije, “Ja viem–ja viem, že tie jablká sú vo mne a za chvíľu ich prinesiem.” A prvá vec, vy viete, že tu oni prichádzajú. Tu prichádza to jablko, pretože on veril, že oni sú v ňom. A ak ty veríš, že tá moc Svätého Ducha je v tebe, aby ťa uzdravila, tu to máš, len to stále vytláčaš. Vidíte? Ty máš vieru. Nemôžeš vidieť tie výsledky hneď, nevidíš ich.
15    Tak (Vidíte?) Jakub ospravedlnil Abraháma skrze jeho skutky. Pavol ospravedlnil Abraháma skrze vieru. Čo potom povieme medzi týmito dvomi? Abrahám hovoril o tom, čo... mám na mysli, Pavol hovoril o tom, čo Boh videl v Abrahámovi. A Jakub hovoril o tom, čo ľudia videli v Abrahámovi. Vidíte? Teraz vidíte? Boh vedel pred tým, ako prišlo to dieťa, že Abrahám mal vieru. A Abrahám to dokázal Bohu skrze skutok, ako on–že to dieťa prišlo, keď on bol neplodný. On nemal deti a lono jeho manželky odumrelo a on bol neplodný. Ale jednako vedel, že tam niekde bolo to dieťa. Rozumiete, on stále pil to zasľúbenie, opieral sa o Boha, ktorý je veľký El Shaddai, prsia, opieral sa tam, pijúc to zasľúbenie, vediac, že Boh mu to dal, vedel, že to bolo zasľúbenie, že On to musel urobiť. A my sme deti Abraháma. Tak oprime sa o Jeho zasľúbenie a držme to tam vediac, že Boh to urobí. On to tak povedal. Veríte tomu teraz? Potom nech sa chorí zoradia tu na jednej z týchto strán alebo na druhej, ktorí chcú, aby sme sa za nich modlili, a my sem privedieme starších a pomažú ich olejom. Budem sa za nich modliť a budeme veriť, že Boh každého z nich uzdraví.
Ak ty môžeš veriť. Teddy, kde si?...?... Prejdi okolo na túto pravú stranu. To je dobré.
A to... chcem, aby si hral, “Len ver.”
A zatiaľ čo oni prichádzajú, skloňme naše hlavy, ten zvyšok poslucháčstva, a modlime sa za týchto ľudí, ktorí prichádzajú.
16    Náš nebeský Otče, prinášame Ti dnes ráno v Mene Ježiša Krista týchto biednych, chorých, utrápených ľudí, ktorí sú v tomto katastrofálnom stave. Verím Ti Pane, Ja–ja viem, že Tvoje slová sú pravdou. Oni sú také pravdivé. Oni nemôžu zlyhať, pretože oni sú Božím večným a večne trvajúcim Slovom. Oni sú všetky mocné ako je Boh, pretože oni sú časťou Neho. “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. A to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.” Tak, my tomu veríme, Pane, z celých našich sŕdc, z celých našich duší, so všetkým tým, čo je v nás. Veríme tomu. A pokúsil som sa jednoduchým detským spôsobom predstaviť to ľuďom, aby mohli porozumieť a poznať, že moc Božia leží v nich. Ak len môžu mať svoju vieru a nasledovať Božie prikázania... To je to, ako oni boli spasení. Oni prišli a učinili pokánie zo svojich hriechov a boli pokrstení vo meno Ježiša Krista, podľa Biblie, Skutkov 2, a potom Peter povedal, že prijmete dar Svätého Ducha, potom tu On prichádza, jednoducho presne, pretože to je Božie Slovo, ktoré sa zamanifestovalo. Tak teraz tá istá vec, Otče, vieme, že je pravdou, keď mažeme chorých olejom a modlíme sa za nich. Modlitba viery uzdraví chorého, Boh ho pozdvihne. Bože, nech každý jeden odíde od tohoto oltára, okolo tohoto miesta dnes ráno, tak šťastný a radujúci sa v poznaní, že Boh ho uzdravil: choď a buď uzdravený. Pretože ich teraz porúčame Tebe v mene Ježiša Krista, nech je každý jeden uzdravený a uchytí to videnie, čo to znamená: ako Abrahám nazýval tie veci, ktoré neboli, ako by ony boli. Bez ohľadu na to, aké sú výsledky, to nemá nič do činenia s vierou. Výsledky nie sú ničím, viera to už vzala a drží to. A viera je podstatou vecí, na ktoré sa nadejeme a dôkazom vecí, ktoré sa nevidia. Bože, učiň to, aby to preniklo hlboko do ich sŕdc, pretože oni sú núdzni ľudia. Idem ako tvoj pokorný sluha, aby som tu stál spoločne s inými služobníkmi a prosím, Bože, polož to do našich sŕdc kvôli týmto chorým ľuďom. Prosíme to v Ježišovom mene. Amen.
17    Niekto povedal bratovi Estel Beelerovi, ktorý bol v budove. Tak myslím, že je tu iný slúžiaci brat, ktorý uvádzal do modlitby dnes ráno. Chceli by sme sa opýtať všetkých slúžiacich bratov, ktorí sú tu, čímkoľvek ste, ak by ste prišli sem hore a postavili sa okolo tohoto oltára s nami len na chvíľu. Prišli by ste, prosím, bratia. A...?... Brat Ben, ďakujem ti. Príďte rovno sem hore a postavte sa okolo, tu okolo oltára, tak sa môžeme modliť s týmito ľuďmi, položiť na nich svoje ruky. Teraz, ako oni hrajú tú pieseň, a slúžiaci bratia zastávajú tu na svoje miesta, tak my, každý jeden, môžeme položiť svoje ruky na chorých...
18    Hľaďme, ako schádza na druhej strane tam tej hory. Vidím prichádzať Človeka, ktorý nebol nijako odlišný od iných ľudí. On bol len obyčajný Človek, nízkej postavy, dosť krehký. Ako Ho vidíme pozerať sa, Jeho oči, dolu na tú scénu, čo sa deje v tom údolí. To boli Jeho apoštoli, oni tam mali nejakého chlapca, ktorý mal epilepsiu. A niet pochýb, že oni hovorili, “Uzdrav ho, Pane, uzdrav ho.” Ale vidíte, len hovoriť, “Uzdrav ho, Pane, uzdrav ho,” to to nevykoná. To to jednoducho neurobí. Musí byť niečo poza tým “Uzdrav ho, Pane, uzdrav ho.” A ak vás môžem dostať do toho, aby ste tomu verili a verili tomu z celých vaších sŕdc, budete uzdravení. Ak vás môžem dostať do toho, aby ste skutočne videli to videnie. Tak, pozrite na tých učeníkov stojacich tam, možno ním triasli, možno ho tlačili...?...”Ver tomu, brat, ver tomu. Hallejuja. Ver tomu. Uzdrav ho, Pane, uzdrav ho.” Ale diabol stál rovno tam, pretože on nemohol nájsť dosť viery, ktorá by spravila, aby ho to opustilo. Ale tu schádza Jeden, dolu z kopca, a hneď ako ten diabol rozpoznal, čo to bolo, malý rozdiel od tých iných mužov... Tak, to je ten druh ľudí, ktorými chceme byť, ako sme tu...?...  Neprísť len na to, aby sme sa ukázali, ale prísť v láske nášho Boha, poznať to, čím sme boli poverení, aby sme išli toto robiť. Toto je naše poverenie.
19    Potom ideme tam hore ku otcovi. Myslím, že toto je to, z čoho táto pieseň bola napísaná, zložená z tých slov. On povedal, “Pane, zmiluj sa nad mojím synom, pretože on je často zmietaný diablom. Povedal, “On ho hádže do ohňa a trápi...” a tak ďalej. On povedal, “Priniesol som ho ku Tvojim učeníkom, ale oni ho nemohli uzdraviť. Ale ja som myslel...” On povedal, “Ja môžem, ak ty budeš veriť.” Nie, “Mám tú moc v Sebe.” On povedal, “Urobím to, ak tomu môžeš veriť.” Dovolil by Boh tejto rakovine trápiť ľudí, ktorí tu sedia dnes ráno, ktorí sú trápení–pripútaní na lôžko s rakovinou a leukémiou a chorobami a utrpeniami... Uzdravil by ich Boh a okolo teba by prešiel? On nie je taký. Nie. Vidíte? Tak, On nezlyhá. “Ja môžem, ak ty budeš veriť.” Čo On povedal? Preto všetky veci sú možné. Len ver. (Tak, bratia, vystúpte sem.) Teraz len:
    Len ver, len ver,
[Brat Branham hovorí, ale nie je možné rozumieť, čo je hovorené. - Vyd.]... položte ruky na...?...
V poriadku. Každý v publiku, teraz so svojou sklonenou hlavou. Každý sa modlí. Len... (Pane, prosím, zmiluj sa a uzdrav týchto ľudí skrze meno Ježiša Krista.)...?...V tom mene Ježiša z Nazaretu...?... [prázdne  miesto na páske–Vyd.] Tak mnohí pozdĺž tej rady, pozorujúc ich, vidiac ich reakcie, ako oni boli... vidíte, ako oni reagujú na skutok. Pozrite, tam je taká vec ako skutok. Oni vstávajú a prichádzajú dopredu. A iná vec je, ako oni reagujú na ten skutok, ktorý oni urobili. Potom oni prichádzajú na miesto, že tomu veria, keď sa za nich modlí, že budú uzdravení, potom pozorujte tú reakciu ich skutku. 
20    Tak, som si istý, že náš pastor má dnes ráno pre nás dobré posolstvo. Jednu vec by som rád na chvíľu poznamenal. Nejaké katolícke dievča tam stálo pri oltári. Niekoľko dní pred tým bola v mojom dome, ona a jej manžel. A ja som sa zoznámil s jej manželom pred nejakým časom. A–a tam bolo niečo, zatiaľ čo sme sedeli a mali osobný rozhovor. To je to, kde mávame tie videnia. To bolo, kde sme... Som zvyknutý mať to tu v cirkvi, ale to začalo to ráno a tak ďalej... A tak to bolo v tejto... Nepovedal som vôbec nič, pretože ona je dievča a ďalšia vec, stále bola vychovávaná v katolíckej cirkvi a tak ďalej... Ale ona to išla povedať svojej matke. A počas toho som videl videnie ohľadne jej matky: povedal som jej, aké mala jej matka problémy a opísal som ju a ako jej matka vyzerala. Pravdaže, ona to posúdila, či to bola pravda alebo nie. Nikdy v mojom živote som jej matku nevidel. Ona to vie. A to dievča dnes ráno prišlo sem ku oltáru a zastala, aby vyznala a prijala Krista ako svojho Spasiteľa. Ona to urobila dnes ráno pri oltári. A brat Neville, nevediac o ničom, pomazal ju olejom, (ako Boh pracuje), pomazal ju olejom pre chorých. Ale sledujte pohybovanie sa Svätého Ducha. Tak ako bola pomazaná (skutočne nebola chorá), ale pomazaná, pozrite, ako len dve alebo tri slová, “Ona teraz zastala ako Kresťanka.” Potom, ako sa ona stala tým, čo veríme, že znamená byť Kresťanom. Tak ona povedala, “Pomodlil by si sa za moju matku? Ona je chorá.” To bolo to isté. Tak to pomazanie olejom bolo použité na nej...?...povedal jej, že niekto práve zostal spasený... Kristus sa zastal každého z nás. On sa zastal všetkých. A hneď ako sa toto dievča stalo Kresťankou, potom sa ona chcela tiež niekoho zastať, ukazujúc, že Duch Kristov ide v nás, keď sme skutočne spasení. Tak, to je skutočne skvelé. Ja–ja to pravdaže oceňujem, toho skutočne milého kresťanského ducha veriaceho. Tak, len pamätajte... 
21    Tak, ku tejto mladej dáme, ona je niekde tu. A ku tej druhej katolíckej pani, ktorá prišla, a... Rád by som povedal tieto slová práve predtým, ako odovzdám službu nášmu pastorovi (Vidíte?), je toto... Tak, katolícka cirkev bola jedného času ako táto cirkev. Ak by ste išli naspäť a čítali Bibliu, ktorej veríme... A vy viete, že katolícka cirkev bola prvou cirkvou. To je pravda. Ale ona odišla od tohoto učenia. Toto bolo učenie katolíckej cirkvi. Ale vidíte, oni majú šesťsto a niečo viac kníh tých pápežov a tak ďalej, ktoré majú napísané, ktoré sú práve tak sväté pre nich ako táto Biblia. Tak pozrite, čo toto je. Vy ste sa nezmenili, to, čo ste urobili, jednoducho ste boli obrátení. Vidíte? Tak, ak vezmete...
22    Pravdaže, ja myslím, že niekoľko z vás...?... dnes ráno, je ženami. Môžu tu sedieť nejakí katolícki muži. Ak by ste išli naspäť do histórie cirkvi... Mohli by ste sa opýtať vášho kňaza: “Skutky týchto apoštolov tu v Biblii, nebol to ten spôsob, ktorým–boli tí ranní katolíci? Oni vám povedia, “Áno!” A to je pravda. Oni boli. Tak oni... Pozrite, aké oni mali náboženstvo. Stretávali sa na malých jednoduchých miestach. Oni nikdy nehovorili, “Zdravas Mária” alebo, “Naši Otcovia.” To je tradícia cirkvi. Čo oni hovorili? Oni chválili Boha, kričali, volali.
23    Pozrite tu v Skutkoch 2, keď–svätý apoštol Peter a Jakub a Ján a všetci boli spolu, Biblia povedala, že oni hovorili v jazykoch. A oni kričali a dokonca robili tak–a tak naplnení Duchom až oni konali, akoby boli opití. A dokonca ten vonkajší svet sa pýtal, “Nie sú všetci títo opití?” A potom Peter, ten apoštol, svätý Peter, keď on zastál hore a povedal, “Mužovia a bratia, títo mužovia nie sú opití, ale oni sú naplnení Duchom ako–ako Biblia povedala, že oni boli.” Tak, to bola tá ranná katolícka cirkev, podľa ich učenia. Tak vidíte, asi po dvesto rokoch, sa začali dostávať do cirkvi tí dôstojní. Čo potom oni urobili? Urobili svoju prvú organizáciu na Nicejskom koncile, A.D.606. Urobili svoju... A keď sa ten Nicejský koncil konal v Nicei, Ríme, oni začali dostávať do vnútra všetkých tých veľkých hodnostárov. A oni proste formovali cirkev. Urobili cirkev. Potom to skrachovalo štyri alebo päť krát. Oni išli do–išli od toho ku biskupovi, od biskupa k pápežovi. A odtiaľ prišla Grécka ortodoxná a iné, až kým to proste oni nechali skrachovať, kde to vidíte dnes. To sa jednoducho po každej stránke rozpadá. 
24     Ale čo sa pokúšame urobiť, môj katolícky priateľ. Pozrite, my sme katolíci tiež. My sme tí ranní, počiatoční katolíci. A tá cirkev, ktorou nás oni teraz nazývajú, väčšinou nás zaraďujú ako letničných, pretože veríme v letničné požehnanie. To je to, kde bola katolícka cirkev zorganizovaná. A v našich letničných organizáciach dnes, ak by tento svet stál o päťsto rokov dlhšie, táto letničná organizácia by bola viac formálna, ako je rímskokatolícka cirkev dnes. Ona sa len vzďaľuje, tak isto. A keď sa vy organizujete, robíte z toho lóžu. A potom ste sa stali lóžou,  členmi a neobrátenou dušou. Ku mojim drahým bratom a sestrám (Vidíte?), každému z vás, ako služobník Boží... Nikdy predtým som toto nepovedal v tejto cirkvi... Ale ako prorok Pánov vám hovorím, “Toto je svetlo, kráčajte v ňom.”