Posolstvo Pána Ježiša Krista v čase konca


Úvod l Podrobný obsah l Kto je William Branham? l Zo života W. M. Branhama l Stalo sa v našich dňoch l Prorok ku pohanom l Slovo Božie prišlo k prorokovi l Ježiš Kristus je Boh l Omilostenie l Čo je znovuzrodenie? l Prehliadka Nevesty l Tajomstvo Babylon - Mater smilníc l Posledná výstraha Ducha l Obžaloba l Videnie pekla l Do posledného dychu a potom... l Ponúkame l Kontakt l NOVÉl


Aký dom mi vystavíte?

Prepis zvukového záznamu
Kázané 21.11.1965 v Tucson

1   Ďakujem ti, brat Green. Je to privilégium. Pozdravujem vás, brat a sestra Green a vás všetkých, ktorí ste tu dnes ráno. Je to privilégium, ktoré cítim, mám - bolo mi dané prísť sem, na toto miesto uctievania, aby som urobil zopár oznámení.
2    Nechcem tu zabrať bratovi Greenovi čas, lebo som počul brata Greena hovoriť niekoľko krát a určite som bol ovplyvnený ako nám priniesol Slovo Pánovo a tak pokorne. Včera povedal, “Ja nedostávam Slovo od Pána ako by možno prišlo v zjavení, ako bolo poslané, ale,” povedal, “rád zdôrazním to, čo už bolo povedané.” Povedal, “ako keď Pavol napísal niečo v Biblii, ja prichádzam zdôrazniť to, čo on povedal.” Povedal, “Nemám žiadne posolstvo, len zdôrazniť to, čo už bolo povedané od Pána.” Myslím, že je to skutočne pozoruhodné u takej mladej osoby, počuť ho takto povedať.
    Pomodlime sa teraz spolu.
3    Drahý Bože, sotva viem, ako začať, lebo cítim, že si dnes tu a v Tvojej Prítomnosti sa vždy cítime takí malí. Ďakujem Ti za toto privilégium. Teraz Pane, keď si nám dal toto miesto, modlíme sa, aby si sa s nami stretol vždy, keď sa tu zídeme a nech Tvoj veľký Duch môže pôsobiť v tomto meste. Nech by sme boli schopní priniesť toto Posolstvo Evanjelia, ktoré nám bolo predstavené a dané do našich rúk v týchto posledných dňoch, nech je to vyplnené a nech môžeš získať každú dušu z Tucsonu a okolia, ktorú si určil do Života. Udeľ tieto veci, Otče, v Mene Ježiša Krista. Amen.
4    Myslím, že chcem dnes ráno prečítať jeden malý verš z Písma, predtým, ako poviem zopár slov, ktoré by som rád povedal. Môžeme to nájsť v knihe Skutkov v 7.kapitole Knihy Skutkov. A zatiaľčo to hľadáte, začneme od 44. verša.
5    Tento týždeň, nasledujúci týždeň ideme do Shreveportu na sériu zhromaždení, pokúsime sa, ak bude Pán chcieť ... Brat Moore, brat Jack Moore, veľmi dobrý priateľ brata Pearryho i mňa a my milujeme brata Jacka. Posolstvo, myslím, ho trochu vyviedlo z miery, zvlášť niektoré veci, ktoré sú pre nás drahé a veríme im, ktoré prišli ku nám skrze otvorenie Siedmych Pečatí, ako tomu veríme, veci ako “semeno hada” a “večné bezpečie veriacich,” a tak ďalej, niektoré z tých posolstiev. Možno pre ostatných ... nemyslíme si, že Toto je tvrdé, ale To... musíte si otvoriť srdce pre Pravdu. Veríme, že žijeme v čase konca. Je to pre nás také skutočné, že sme rovno na konci cesty.
6    Hovoriť v zbore niekoho druhého, viete, chcete uctiť pohostinnosť toho človeka, ktorý vám dáva príležitosť prísť do jeho zboru. A ja, samozrejme, keď viem, že oni tým veciam neveria a ja ich dostatočne uctím, že... Je omnoho viac, o čom by som tam mohol hovoriť, pomimo toho, čo tam prinesiem; ledažeby sa stalo, že Duch Svätý by to tam trochu potisol, (viete?) potom samozrejme poviem, čo On hovorí a nepoznám nič lepšie, ako robiť to a dúfam, že sa nikdy nenaučím nič lepšie, ako robiť to, proste povedať to len tak, ako to On hovorí.
7    Prečítajme tu verš alebo dva zo siedmej kapitoly Knihy Skutkov, začnúc od 44. verša.
Stán svedectva mali naši otcovia na púšti, jako bol nariadil ten, ktorý hovoril Mojžišovi, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý bol videl,
ktorý to stán prevzali naši otcovia i vniesli s Jozuom do zeme, ktorá bola vlastníctvom pohanov, ktorých Bôh vyhnal zpred tvári našich otcov, čo tak trvalo až do dní Dávida,
ktorý našiel milosť pred Bohom a prosil, žeby smel najsť príbytok Bohu Jakobovmu.
A Šalamún mu vystavil dom.
Ale Najvyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, jako hovorí prorok:
Nebo mi je trónom a zem podnožou mojim nohám; akýže mi vystavíte dom? hovorí Pán. Alebo kde jaké je miesto môjho odpočinku?
Či toho všetkého neučinila moja ruka?      
8    Na základe tohoto, prečítania toto miesto Písma, chcem povedať zopár slov, ktoré by som chcel povedať predtým, ako brat Perry prinesie ranné posolstvo.
9    Zisťujem, že toto je jeden z veľkých momentov mojej návštevy v Tucsone. Prišiel som sem, lebo som bol vedený sem prísť. Prišiel som sem, pretože Duch Svätý, skrze videnie, ma sem poslal. Viem, že to môže vyzerať divne, možno. Ale On, pokiaľ viem, všetko, čo viem od Boha, bol som poslaný do Tucsonu skrze videnie. Divil som sa, ako som bol vôbec poslaný na toto miesto v púšti. A potom tu, kde je...
10    Duchovne hovoriac, toto mesto, nepoznám miesto, ktoré by bolo viac duchovne mŕtve, ako mesto Tucson. Medzi zbormi je vojna, sú tam hádky v zhromaždeniach. Nie je žiadna jednota a každý chmáta pre seba, zadržiava, robí nátisk a snaží sa niekoho dostať a obrátiť niekoho. Je to tiež púšť, duchovne hovoriac.
11    Ale potom keď som čítal v Biblii, kde Boh povolal Mojžiša preč od jeho milovaných a všetkého, čo mu bolo drahé a poslal ho na púšť, aby napísal Zákony Biblie. To bol Starý Zákon, prvé štyri knihy, Genesis, Leviticus a Deuteronomium a Exodus, nepovedal som ich zaradom, ale to sú štyri Knihy. To je skutočne Starý Zákon, lebo to ostatné z toho je to, čo povedali proroci, Dávid v Žalmoch a tak ďalej,  Kroniky kráľov. Ale toto boli základy Starého Zákona. Mojžiš ich napísal potom, keď bol vyvolaný zo svojej domoviny, kde sa narodil a bol vychovaný medzi svojim ľudom, a potom bol poslaný na púšť, aby napísal túto Knihu Starého Zákona.
12    Potom nachádzam, že v Knihe Nového Zákona, kde Pavol, ktorý je autorom, vlastne nie autorom, ale pisateľom Nového Zákona; on bol tiež vyvedený spomedzi jeho ľudí, skrze Ducha do Arábie, kde bol tri a pol roka, aby našiel inšpiráciu. A Pavol je hlavným pisateľom Nového Zákona. No, je Matúš, Marek, Lukáš a Ján, ale oni boli len tí, ktorí zapísali to, čo im Ježiš povedal, ako Ho oni nasledovali. Ale keď vezmete Knihu Timoteovi a Rimanom a Židom a tak ďalej, Pavol obdržal inšpiráciu, aby napísal Nový Zákon. On vzal celý Starý Zákon ako tieň a postavil to na poriadok a Boh to uctil a urobil z toho Nový Zákon.
13    A tak, keď ten Starý Zákon musel byť vyvedený od... ten pisateľ musel byť vyvedený od svojho ľudu na púšť, aby obdržal inšpiráciu k napísaniu Starého Zákona a v Novom Zákone, ten pisateľ musel byť skrze Autora vyvedený na miesto v púšti, aby obdržal inšpiráciu, aby napísal Nový Zákon. A tie Knihy sú zapečatené Siedmymi Pečaťami, to bude vyžadovať to isté, verím, v týchto dňoch, aby bolo otvorených Sedem Pečatí. Opustiť, čo vám je drahé, čo milujete a ten malý dom, ktorý mi ľudia dali a medzi všetkými mojimi ľuďmi a priateľmi, zbor, ktorý rozkvital a nič mi nechýbalo; a opustiť to, odísť rovno od toho a presťahovať sa von na púšť, kde nikoho nepoznáte a kde je všetko proti vám.
14    Ale je niečo u Boha, že On vedie človeka urobiť veci, ktoré sú pomimo jeho vlastné myslenie, takže to môže byť na slávu a česť Božiu. A cítim to, nie ako sebachválu, ale cítim to ako privilégium, že to znamenalo opustiť všetko, čo bolo pre mňa drahé, aby som sa dostal sem do tejto pustatiny a trpel ako som netrpel nikdy vo svojom živote, tu v tejto pustatine alebo na púšti. Ale verím, že keď tak robím a poslúcham to, čo Boh prikázal, že sa má urobiť, nám Boh otvoril tajomstvá tohoto posledného dňa. A my sme tu s týmto Posolstvom.  
15    Bolo mnoho ľudí, ktorí ma nasledovali a to nie je neobvyklé. Obyčajne, keď nejaká osoba... Ľudia milujú jeden druhého a láska vás privedie robiť veci, o ktorých by ste si nemysleli, že by ste robili. A mnohí z vás ste opustili svoje domovy; nechali ste všetko ísť a vyšli ste sem na púšť.
16    Mnohí mi volali, mnohí sa ma pýtali, “Máme ísť do Arizony? Bolo by to pre nás dobré miesto?” No, ako bolo povedané o Mojžišovi a iných, to nebolo žiadne miesto ovocia, žiadne miesto granátového jablka.
17    Tu nie je mnoho práce a životná úroveň je vysoká, cena živobytia je vysoká. Je to skutočne tvrdé miesto na bývanie, v Tucsone, Arizona. Platy sú biedne a potraviny a nájomné sú drahé. Je to hrozné miesto na bývanie, v tom ohľade. Ale je tu zdravo, ovzdušie je tu suché. A my niekedy... nesmieme upierať svoje mysle na tieto zemské veci.
18    Musíme sa dívať na vedenie Ducha Svätého. Ale jedna vec, ktorá mi robila starosti, keď som sem prišiel a hovoril ľuďom, “no, nemal by si sem ísť,” alebo “mal by si sem ísť”, ja to nechávam na každého jednotlivca, tak ako Boh vedie každého jednotlivca. Myslím, že každý z nás by to mal robiť, byť vedený Duchom Svätým, čo urobiť.
19    Mnohí z vás tu sú z okolia Jeffersonville a z toho zhromaždenia a vy ste prišli sem. No, tá vec, ktorá mi robila starosti, bolo miesto uctievania.
20    Uvedomujem si, ako som čítal tu v Písme o Štefanovi na jeho adresu, čo bolo rovno pred jeho smrťou, lebo oni ho ukameňovali hneď potom, za jeho posolstvo. Ako on hovoril, povedal, “naši otcovia,” hovoriac o Hebrejoch tých skorších dní, ako sa oni snažili nájsť priazeň u Boha, aby Mu vystavili miesto uctievania. On povedal, že “Šalamún mu vystavil dom, alebo budovu.” Sme oboznámení s tým príbehom.
21    Ale mne sa páčia jeho ďalšie slová, “Ale Najvyšší nebýva v domoch učinenými rukami,” a iné miesto v Izaiášovi, kde povedal, “telo si mi pripravil (vidíte?), obeť a dary a budovy a tak ďalej, ale telo si mi pripravil.” No, uvedomujeme si, že on potom hovoril o Tele, kde Boh prebýval, v Kristovi.
22    Ale dnes verím, že k bratovi Greenovi prišla inšpirácia, aby sa sem presťahovali, on a sestra Green, aby sa tiež vzdali ich miesta tam na východe, alebo tam v Texase, aby prišli sem a začali od nuly, jednoducho len skrze inšpiráciu, cítili, že to majú urobiť. Oceňujem ľudí, ktorí budú nasledovať vedenie Krista, bez ohľadu na to, čo ich to stojí.
23    Hoci celý svet, možno tvoji najbližší priatelia by si mysleli, že to je nesprávne, ale pre teba to nie je nesprávne. Tak dlho ako cítiš, že niečo je za tým, to je Boh, ktorý vás do toho vedie, to nikdy nie je nesprávne, vždy sa to ukáže ako správne.
24    A tento mladý pár, talentovaný mladý muž, (nehovorím to preto, že tu sedí) a táto mladá pani so svojimi deťmi... s rodinou, ktorú treba vychovávať a on nechal svoju prácu a všetko, aby sa sem mohli presťahovať.
25    Uvedomujem si, že pred rokmi som bol povolaný do služby. Nikdy som nebol úspešným pastorom, lebo mám potulného, cestovného ducha. Nemôžem byť hocikde uspokojený. Kdekoľvek ma Duch vedie, ja sa musím pohnúť s Ním, lebo mám Posolstvo. Ježiš povedal, “Musím tiež kázať aj v inom meste.”
26    Ale sú tí, ktorí sú pastieri, ktorí strážia stádo. Som tak vďačný, že brat Perry nasledoval vedenie Ducha a dnes máme modlitebňu. Je malá, na začiatok je to dosť dobré, budeme vidieť, čo Duch Svätý... nevieme, hýbme sa len krok za krokom. No, verím, ak Boh hovoril k bratovi Greenovi a sestre Green, aby sem prišli a otvoril miesto, kde naše deti, namiesto toho aby v nedeľu dopoludnia jazdili na bicykloch a behali po ulici; aby mali miesto, kde môžu prísť uctievať Pána, namiesto toho aby niekde tam sedeli a počúvali niečo v rádiu, čo je v poriadku.
27    Ale my, ako táto skupina ľudí, máme Posolstvo pre tento deň. My veríme, že Boh nám dal Posolstvo. Brat Green je... nechcem ho nazývať mojim spolupracovníkom, lebo my sme... no, to tiež je, môj spolupracovník, my sme spolu v tomto Posolstve. Brat Green káže tú istú vec a Posolstvo, v ktoré verím ja. On opustil svoj dom, opustil svojich ľudí, opustil svoju cirkev. On bol, myslím, že bol okresný dozorca alebo niečo také, jednej z tých organizácií a vzdal sa všetkého toho, keď počul Toto. Opustil všetko, čo mu bolo drahé, aby tiež vyšiel na púšť, len aby podporil to, čo nám Boh teraz dáva.
28    Hovorím, že verím, že by to malo byť nielen v našom srdci, malo by to byť našou povinnosťou podporiť ho, všetko, čo môžeme, chodiť na zhromaždenia, prichádzať sem uctievať Boha a urobiť z tohoto miesto, kde nám Boh môže zjaviť veci, ktoré pre nás má, aby nám ich zjavil. A ako povedal, “Posolstvo neprichádza ku mne skrze danú inšpiráciu, ako možno ku niekomu z nás, ale,” povedal, “Som tu, aby som podporil to, čo Boh už dal.” Aké vyhlásenie! A ja verím, že ak budeme všetci spolupracovať, položíme do toho svoje srdcia.
29    Viem, že každý jeden z vás, ak to cítite tak, ako ja, ja som tak hladný vidieť pôsobiť Ducha Božieho, že to sotva môžem vydržať. Niektoré prežitia, ktoré som mal hore na vrchu, len to pocítiť ešte raz, to Niečo ako keď som bol na začiatku spasený, to bolo pre moje srdce také chválebné! A my môžeme prísť na nejaké miesto, môžeme sedieť a vidíme to medzi nami, že vysycháme. Ako tu sedíme na púšti, idem medzi svojich bratov, oni so mnou hovoria a ja hovorím s nimi; vždy, keď to trochu pozorujem, cítim to skrze Ducha, ako to je, aby som videl stav toho brata, aby som videl, čo nie je v poriadku. Začínam cítiť, že to všetko opadá, odchádza to preč od Ducha. Stalo sa nám to príliš prirodzenou vecou. Musíme uctievať v Duchu, kde Duch Boží... Nielen, že naše Posolstvo by malo byť ohňom tejto hodiny, malo by to byť ohňom v našom srdci. Vidíte? Musí to byť v našich srdciach, inak to nemôžeme ľuďom správne predstaviť. Duch musí Sám niesť to Posolstvo. A ja dôverujem a verím, že každý jeden z vás je skutočný Kresťan.
30    No, oni potrebujú učiteľov nedeľnej školy. Budú potrebovať ľudí a ja chcem toto povedať, aby ste to plne porozumeli, že toto je môj zbor.
31    Som tu už tri roky a mal som otvorené len jedny dvere, to bol brat Mack, ktorý ma požiadal, aby som prišiel kázať. Nech ho Boh žehná. Nikto iný ma nepozval, nemám nič proti nim, oni sú v poriadku. Brat Brock, môj dobrý priateľ, brat Gilmore, mnohí z týchto letničných bratov tu, oni sú moji veľmi, veľmi dobrí priatelia. Milujem ich, nemám nič proti nim. Rozumiem ich postavenie. Nemôžu ma tam pozvať a zostať vo svojej organizácii. Vidíte, oni to nemôžu urobiť, lebo ak by to urobili, sú vykopnutí. Tak vidíte ich postavenie. Musel som čeliť tej istej veci. Ale teraz nech to vždy je “Hľadajte najprv Kráľovstvo Božie,” vôľu Božiu.
32    A teraz brat Green, Boh ho sem poslal a otvoril nám zbor rovnocennej viery, ktorou veríme, mali by sme byť veľmi vďační Bohu a prísť na každé zhromaždenie, zaujať každé miesto, ktoré môžeme. A ak sme požiadaní alebo zavolaní modliť sa, hľadať, urobiť niečo, buďme vojaci rovno tam... buďme horliví to urobiť. Vidíte?
33    Zachovajte Posolstvo v úcte a žite správnym druhom života. Nedovoľte, aby na to prišla nejaká sadza. Žijeme teraz vo veľmi neskorej hodine, žijeme príliš neskoro v tej hodine. Žime To čisto. Môj život, či tvoj život, všetky naše životy potrebujú byť pozdvihnuté pred Boha.
34    Naši mladí ľudia len chodia z jedného miesta na druhé, od jedného šou ku druhému a sú unášaní ďalej a ďalej od Boha. Je to tak. No, je to pravda. Vidím to na mojich deťoch a vidím, že sám sa dostávam na miesto, kde ne ... Vy, musíme sa zhromažďovať spolu, aby sme uctievali Boha, Biblia tak povedala, “Keď vidíme, ako sa ten deň približuje, tým viac sa schádzame.” Ak sú tu len dvaja ľudia, buďte jeden z nich. No, to je... A keď prichádzame, aby sme Boha spoločne uctievali, potom len, ešte je tam niečo iné, “Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som Ja v ich strede.”
35    No, ako som už predtým povedal, brat Green mi povedal a povedal to. Prišla moja žena a povedala mi, čo on povedal, keď som bol preč. A dnes ráno povedal, že “kazateľňa je otvorená kedykoľvek.” Obyčajne... To znamená, že je otvorená pre mňa, aby som hovoril.
36    Obyčajne musím cestovať celú cestu do Jeffersonville, Indiana, aby som podal ľuďom Posolstvo, ktoré mi Boh dal, aby som ho priniesol ľuďom. Idem celú cestu do Jeffersonville, Indiana a každý jeden z vás sa ťahá cez celú krajinu a pripája sa cez telefón, aby ste dostali posolstvo, lebo to je to, na čom žijeme. To je to, kvôli čomu sme tu. No, už to nemusíme viac robiť.
37    Boh mi dáva Posolstvo, môžem vykročiť rovno sem za kazateľňu a kázať to a cítiť sa pri tom slobodne. Vidíte? A verím, že skrze to vás Všemohúci Boh požehná, ak len budete stáť s týmto zborom, s touto skupinou ľudí. Nie len to, ale poďme von a vidzme, či nemôžeme dostať druhých, aby vošli. Hovorme ku ostatným ľuďom všade, hovorte im o našom zbore a čo to znamená. Čo je náš zbor... my sme tu. Chceme, aby ste prišli, priviedli cudzích a som si istý, že to bude dobré pre nás všetkých. Máme budovu, za čo sme vďační. Sme vďační za toto miesto, kde sa môžeme spolu zhromažďovať.
38    Ale, “Jednako Najvyšší neprebýva v chrámoch učinených rukami, lebo Nebo mi je trónom a zem podnožou mojich nôh, kde je miesto môjho odpočinku? Ale telo si mi pripravil.”
39    A my sme Telo Kristovo. Takže keď sa sťahujeme z jednej budovy do druhej, verím, keď prinášame naše Posolstvá, prídeme a budeme mať služby s uzdravovaním. A čokoľvek nám Pán zjaví, aby sme urobili, budeme to mať rovno tu v zbore, až to tak porastie, že to budete môcť zaniesť niekde ďalej a ďalej až kým Ježiš nepríde. Nech vás Boh žehná.
40    [Brat Perry Green komentuje a potom prosí brata Branhama, aby ho ordinoval - pozn. prekl.]
41    Drahý Bože, ako tu stojíme na tomto pódiu, ktoré reprezentuje to miesto, rovno ponad tým oltárom, uvedomujeme si, že sme umierajúca rasa ľudí, čo sa týka tejto zeme. Dívame sa na ulice a vidíme hriech napísaný všade, a to, že Sláva Pánova rýchlo odchádza. A vieme, že keď Sláva Pánova ide hore, tak Cirkev musí ísť s ňou. Bože, my tam chceme byť.
42    Práve pred pár dňami, keď som stál tu na rohu ulice, oproti v ulici, sledoval som tú slávnostnú prehliadku, ktorá išla dolu ulicou a videl som tie tanky z 1.svetovej vojny ako išli vpredu, potom prichádzal veľký ťažký Shermanov tank, ďalej za ním nasledovali jeden za druhým, a potom tie matky so zlatou hviezdou, malá rozbitá rodina s plačúcou ženou a s malým otrhaným chlapcom, ktorý stratil svojho ocka, stará mama, ktorá stratila syna. Ó, aké smutné stáť na rohu ulice a sledovať niečo takéto! Potom som si všimol, keď prešli popri tejto budove, hudba sa zmenila na “Napred Kresťanskí Vojaci!” Za tým hrali svoj pochod, keď prešli toto miesto!
43    Drahý Bože, myslím na iný veľký čas, ktorý prichádza, a to bude vzkriesenie, kedy tí starí veteráni vyjdú najprv, svätí, patriarchovia. “Lebo my, ktorí sme nažive a pozostaneme, nepredstihneme alebo nezabránime tým, ktorí spia, lebo trúba Božia zaznie a mŕtvi v Kristu vstanú najprv.” Potom, keď my uvidíme tú veľkú... ako tí ľudia idú, pochodujú do oblakov a my budeme stáť, očakávať na našu premenu, vediac, že my sa tiež zaradíme do tej línie. Bože, učiň nás vernými vojakmi.
44    Len tí, ktorí to skutočne prežili a boli vo vojne vedia, čo to skutočne znamená vidieť prechádzať tie tanky. Bože, myslíme, že tí, ktorí boli v boji života budú vedieť, čo to znamená, keď očakávame našu premenu, aby sme boli umiestnení do pozície a na miesto vo vzkriesení, aby sme išli hore.
45    A tento, môj mladý brat, ktorý tu stojí, dobre trénovaný, pripravený, odiaty, čaká, že ten starý muž na neho položí svoje ruky, ten, ktorý je už starým veteránom z tej prvej línie, vediac, že on sa musí tiež zapojiť do boja. Drahý Bože, prichádzam s týmito nehodnými rukami a kladiem ich na môjho brata, zastupujúc Tvoje. Požehnaj brata Greena, drahý Bože, ktorého žehnám v Ježišovom Mene. Nech nesie toto Posolstvo, Pane, do tohoto mesta a kdekoľvek ho Ty zavoláš. Nech je oddaný, naplnený Duchom Svätým, nech žije život bez pohanenia. Bože, nech dostane srdcia ľudí, aby ich mohol učiť a viesť a smerovať ich na tej ceste, po ktorej všetci túžime kráčať. Udeľ to, Pane.
46    Požehnaj jeho vernú ženu, jeho malé deti. Požehnaj naše spoločné úsilia, ako kresťanských bratov tu na zemi, aby sme niesli toto Evanjelium až do končín sveta. Pošli na neho Tvojho Ducha, Bože. Modlíme sa v Mene Ježiša Krista, ako ho predávame Tebe. Amen.
Nech ťa Boh žehná, brat Perry. Nes Slovo Božie!