Posolstvo Pána Ježiša Krista v čase konca


Úvod l Podrobný obsah l Kto je William Branham? l Zo života W. M. Branhama l Stalo sa v našich dňoch l Prorok ku pohanom l Slovo Božie prišlo k prorokovi l Ježiš Kristus je Boh l Omilostenie l Čo je znovuzrodenie? l Prehliadka Nevesty l Tajomstvo Babylon - Mater smilníc l Posledná výstraha Ducha l Obžaloba l Videnie pekla l Do posledného dychu a potom... l Ponúkame l Kontakt l NOVÉl


ŠALOM

Prepis zvukového záznamu
Kázané 12.1.1964 v Sierra Vista, AZ

1    /Brat hovorí bratovi Branhamovi, že môže hovoriť do piatej alebo do šiestej/ Veľmi pekne za to ďakujem./ Ten brat hovorí o nejakom uzdravení prv ako brat Branham začína hovoriť./
    Dobré ráno, priatelia, môžete si sadnúť. Je dobre byť znovu na zadnej strane púšte. Viete my ... Myslím, že keď som tu bol posledne, nazval som toto miesto zadná strana púšte. To je miesto, kde obvykle nachádzame Pána, raz ho tam našiel Mojžiš, keď pásol svoje ovce na zadnej strane, za púšťou.
    Tento muž, pred chvíľou, keď som sem išiel, uvidel som ho v spätnom zrkadle. Počul som že bol vtedy v nemocnici. Modlil som sa za neho a on tu dnes ráno sedí. Ó, to je dobre, som tak rád. On krvácal a tak sme ...     Som tak rád, že ho tu dnes ráno vidím. Je mi ľúto, keď som sa dozvedel o tomto bratovi, ktorý tu bol minule s nami, že dostal rakovinu, že je v nemocnici. Vieme, že máme len jednu cestu von z tohoto a to je cesta smrti. To je ... Všetci musíme prejsť tou cestou, či sme tí najspravodlivejší, či je to ten najviac svätý z pomedzi nás, odnášame jedni druhých a prechádzame ponad hrobami ďalších. A jednako Ježiš povedal: „Ten kto verí vo mňa nikdy nezomrie.“ Ale to čo tam znamená to slovo smrť, to nie je to, čo my nazývame smrť.
2    Tak ako keď Ježiš povedal o Lazárovi, povedal: „On spí.“
    A oni povedali: „Dobre, tak keď spí, vyzdravie.“
3    Potom Ježiš povedal, musel im to povedať v reči, ktorej rozumeli, vidíte:  „Je mŕtvy.“ Povedal: „Ale teším sa kvôli vám, že som tam nebol, ale idem aby som ho zobudil.“ Vidíte?
4    A vtedy povedal ten nádherný citát, ktorý máme v Písme: „Ten kto verí vo mňa má večný život; nepríde na súd ale prešiel zo smrti do života. Ja som vzkriesenie a život. Ten kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. A ktokoľvek žije a verí vo mňa, nikdy nezomrie.“ Vidíte? Nikdy nezomrie! Nie je ... Pre kresťana v skutočnosti neexistuje smrť.
    Smrť znamená „Večné odlúčenie.“
5    A teraz, keď zomrieme, v tomto fyzickom tele, v ktorom sme teraz, sme oddelení jeden od druhého. Ale v skutočnosti toto telo, je to jediné, čo nám dáva poznať jeden druhého, pretože sme zviazaní v piatich zmysloch: zrak, chuť, hmat, čuch a sluch. A pokiaľ môžeme vidieť jeden druhého alebo cítiť, máme dôkaz, že sme tu. Ak ste slepí a nemôžete vidieť, tak môžete nahmatať jeden druhého alebo počuť jeden druhého. A tieto zemské zmysly nám dávajú poznať jeden druhého.
6    Ale naozaj, skutočne sme nikdy nevideli jeden druhého. Vedeli ste to? Nikdy sme nevideli jeden druhého. Počujete niečo, čo hovorí tu z tela a to predstavuje to, čo je tam vo vnútri. Tak potom keď sa rozprávame jeden s druhým, nerozprávame sa s telom. To je ten duch vo vnútri, ale to telo je to, čo nám dáva poznať ducha, ktorý je vo vnútri. A tak keď sa rozprávame, môžeme rýchlo porozumieť, či sme kresťania alebo nie, pretože dochádza do obecenstva v duchu, z ktorého hovoríme. Vidíte? To vibruje od jedného k druhému a ukazuje či sme kresťania alebo nie. A tak sme sa vlastne nikdy nevideli.
7    Ježiš ... „Nikto nikdy nevidel Boha, ale jednorodený Otcov nám Ho oznámil.“ Vidíte? Inými slovami, Boh sa dal poznať. Osoba Boha sa nám dala poznať v tele Pána Ježiša Krista, tak On bol vyjadreným obrazom Boha. Alebo, Boh sa vyjadril cez obraz. Vidíte? Cez obraz - cez človeka. Boh sa nám vyjadril a On bol Boh. Nie tretia osoba alebo druhá osoba; On bol tou Osobou, Boh. On sám bol Boh, identifikujúci seba samého a tak sme ho mohli cítiť.
8    1. Timoteja 3/16, „Bez pochybnosti, to je dôkaz, veľké je tajomstvo pobožnosti, lebo Boh bol zamanifestovaný, alebo dal sa poznať v tele.“ Či to nie je nádherné? Boh! A nikdy by sme nemohli porozumieť Boha, ako sa On pohybuje cez Ohnivý Stĺp a tak ďalej, ako to On robil. Ale porozumeli sme ho, keď sa stal jedným z nás. Vidíte? Keď sa stal človekom. Potom mohol ku nám hovoriť a mohli sme ho cítiť, dotýkať sa ho, a všetko. A ako Písma jasne hovoria, že „Dotýkali sme sa Boha svojimi rukami.“ Vidíte? Svojimi rukami, dotýkali sme sa ho svojimi rukami.
9    Boh je v človeku. A On sa dnes identifikuje vo svojej cirkvi. V znovuzrodenom kresťanovi, Boh sa identifikuje, že On je naďalej Bohom. A ten vonkajší svet bude poznať Boha len tak ako vidia Boha vo vás a vo mne. To je jediný spôsob ako oni budú poznať Boha, vtedy keď sme napísanými epištolami, epištolami Písma, sme čítaní od všetkých ľudí. A život, ktorý žijeme odzrkadľuje čo je vo vnútri v nás. Človek je identifikovaný skrze skutky ktoré koná. Tak naše skutky by mali byť dobré, vidíte, stále dobré, pretože reprezentujeme nášho Pána Ježiša Krista.
10    Čo je to za nádherná vec, zvlášť keď starý človek ako ja tu stojí a myslí o živote ktorý vädne, ktorý pominul v minulosti a pred nami je budúcnosť Večnosti. A viem, že ak len tento život je tým, v čom skladám nádej, bol by som dnes najbiednejším človekom. Ale viem, že tento život je iba tieň toho do čoho máme prísť. To je odzrkadlenie, pretože to nemôže byť tá dokonalá vec, ktorú Boh učinil. Boh nerobí nič také čo hynie. Vidíte? Boh je večný. A preto, tento život v ktorom teraz žijeme je len odzrkadlením toho čo je pred nami. Toho skutočného, ktorý nemôže zomrieť. Tela, ktoré nemôže zahynúť. Života, ktorý nemôže byť zabraný. Vidíte? A tak Písmo má pravdu, keď hovorí, že máme večne trvajúci život, máme večný život. Nikdy nezomrieme. Vidíte? Pretože sa stávate ... Keď ste znovuzrodení, stávate sa časťou Boha. Vidíte, ste navždy, večne, nikdy neprestanete existovať. Ste časťou Boha, pretože ste jeho synom.
11    No, mohol by som si zobrať iné meno a povedať, že moje meno je iné. Mohol by som si zobrať meno mojej matky, Harvey, to by mi bolo najbližšie. Vo svete, moja matka sa nazývala Harvey a tak by som si mohol zobať meno Harvey. Ale stále by krv dokázala, že som Branham. Vidíte? Pretože som časťou svojho otca. A tak dlho ako mám v sebe krv, stále budem časťou svojho otca. Vidíte? Je to tak. A keď som narodený z Ducha Božieho, som časťou Boha, to je všetko; som zidentifikovaný s Ním, vidíte, že On je môj Otec. Potom môj život má odzrkadľovať jeho; ako môj život odzrkadľuje môjho zemského otca v podobe, v ktorej bol on. Ľudia hovoria, že sa celkom podobám na otca, tak potom to je jeho obraz odzrkadlený vo mne. A tvoj otec je odzrkadlený v tebe, a tvoji rodičia. A tak, Boh náš Otec je odzrkadlený v nás, keď sme narodení a utvorení tu na Jeho obraz.
12    No, začínam hovoriť a nedostanem sa ku textu toho, o čom vám chcem hovoriť.
13    Stále som si cenil domové zhromaždenie, modlitebné zhromaždenie na chate ako je toto, viac ako si hádam ľudia môžu myslieť, pretože najlepšie zhromaždenia a najlepší čas obecenstva je obyčajne na malom chatovom modlitebnom zhromaždení ako je toto. Kde som cítil najbližšie Boha, keď som mal malú hŕstku veriacich, ktorí sa zišli a tam sme chválili Pána.
14    No dnes ráno, predpokladám, že nás je tu tridsať- štyridsať, tridsať, hádam alebo tak nejako, rátajúc deti. Neviem. Neviem to tak dobre porátať, proste keď sa dívam je tu malá skupinka ľudí, pretože tu je ďalšia miestnosť, vidíte, v ktorej nevidím tých ľudí. No, ale keď sa takto schádzame cítim, že sa dostávame do blízkosti čo nemôžeme docieliť keď sme vonku na tých veľkých, obrovských zhromaždeniach. Môžeme sa vyjadriť. Preto dnes ráno, myslel som, že keď prídem sem, že budem hovoriť ku zhromaždeniu tu dnes ráno a ku ich milému pastorovi. Som tak rád, že tu vidím veľa svojich priateľov, Strickerových a všetkých tých, ktorých som už nejaký čas nevidel.
15    A dnes ráno by som vám hovoril svoje novoročné posolstvo, ktoré som plánoval hovoriť na budúcu nedeľu popoludní v auditóriu na zhromaždení vo Phonixe. Pretože tu, myslím, že nahrávajú pásku. Možno mi Svätý Duch dá tu lepšie myšlienky medzi skupinkou veriacich, než ako možno vo Phonixe, viete, medzi ľuďmi, kde sú veriaci a neveriaci, a povery a všetko zmiešané spolu. A potom ak bratia nahrajú a vypustia tie pásky, bude to lepšie urobiť to takto, pretože z tadeto by ste mali lepšie pásky. Požiadal som tých chlapcov aby prv vyskúšali akustiku. A keď som sem prišiel dnes ráno, brat Terry mi povedal, že akustika je veľmi dobrá. Tak, to je dobre. Tak teraz poďme, skôr ako pristúpime ku tej vážnej záležitosti a viem ...
16    Myslím, že povedali, že niekto z vás zostane na obed, že tu budeme mať spoločný obed vonku alebo v dome alebo niekde. To je veľmi dobre. Skutočne si veľmi cením, že vás vidím všetkých spolu.
17    A cítim, že moje posolstvo dnes ráno je adresované  cirkvi živého Boha, (Vidíte?) a verím, že toto je časťou nej, vy ktorí ste tu dnes ráno. A teraz prv ako pristúpime ku tej dôležitej časti, skloňme na chvíľu svoje hlavy a pomodlime sa.
18    Náš nebeský Otče, sme ti tak vďační, že máme možnosť obracať sa ku tebe ako ku Otcovi, lebo Otec znamená, že sme sa narodili z toho veľkého Boha, ktorý stvoril nebesia a zem. A sme takí šťastní za toto privilégium, že vo svojich srdciach môžeme rozmýšľať a potom,  že sme tvoji synovia a dcéry. A potom, keď vidíme teba ako sa jasne identifikuješ v našom strede, že si naším Otcom, premieňaš naše myšlienky z vecí tohoto sveta a premieňaš naše motívy a ciele a postoje a všetky naše fázy, aby sme ťa milovali a verili ti a aby sme vedeli, že tvoje zasľúbenia sú pravda.
19    Zhromaždili sme sa tu dnes ráno na tomto mieste, ktoré nazývame „zadná časť púšte“ alebo ja to tak nazývam, tak myslím. Dôvod, prečo to hovorím, Pane, nie je ten, že chcem povedať niečo na túto malú skupinu ľudí, ani na nič z charakteru jeho umiestnenia, že to je malé.
20    Ale snažím sa myslieť, že to bol Mojžiš, tvoj sluha, ktorý bol v zadnej časti púšte, možno len on a jeho ovce, možno jeho žena Cipora a Geršon, jeho syn, mohol byť sám. Ja neviem. Ale bolo to tam, že mali prežitie, ktoré zmenilo toho proroka, z toho prchajúceho zbabelca do služby Božej, ktorý ho ustanovil do tej práce, tam vzadu na púšti. To bolo tam, kde sa zamanifestoval ten ohnivý stĺp po prvý krát v ľudskom živote, ako vieme, ten Oheň spočíval na malom kríku v púšti a on nezhorel. Ale to bola Sláva Božia odzrkadľujúca sa cez ten krík;  že Mojžiš ten prorok si vyzul svoju obuv, keď prišiel bližšie ku tomu a Boh ho poveril, aby vyslobodil národ Božích ľudí.
21    Nech by to dnes znovu tak bolo, pane, v zadnej časti púšte, aby sme si teraz vyzuli svoju obuv, ako to bolo tam, zložili čiapky a všetko a položili to všetko pod kríž Kristov a povedali: „Tu som Pane, pošli mňa.“
22    Požehnaj tu tohoto pastora, nášho brata Isaacsona. Prosíme, aby si ho žehnal a jeho ženu a jeho deti; brata Strickera, jeho ženu a deti; a všetkých ostatných ktorí sú tu dnes ráno.
23    A zhromaždili sme sa tu; nie, Pane, nie kvôli voľákej veľkej sláve, ani aby sme boli známi ako vodcovia alebo nejakí ... nejaký úradník niečoho veľkého. My sme tu proste ako pokorní veriaci. Sme tu preto lebo ťa milujeme a milujeme jeden druhého. A keď vidíme jeden druhého a keď sa spolu schádzame, zisťujeme že sa zdá akoby viacej z Boha bolo zhromaždené spolu, keď každý veriaci prichádza na jednom určitom mieste. A Ježiš povedal: „Ak budete toto robiť v mojom mene, vtedy budem vo vašom strede.“ A my vieme, že si tu.
24    Hovor ku nám Pane. A ak tieto poznámky, ktoré som si tu zapísal a miesta Písma, na ktoré sa chcem odvolať, odchádzajú z cesty, dnes ráno, od tvojich myslí, ktoré nám chceš dať, aby sme o nich rozmýšľali, potom, Pane, proste to obídeme a urobíme tak, ako nám povieš. Požehnaj nás teraz, lebo toto prosíme v mene Ježiša Krista. Amen.
25    No, pri čítaní Písma, zvykne to byť tak, že ja ... predtým, keď som nebol taký starý, že som mal dobrú pamäť. A v tých dňoch, keď som bol mladý, nekázal som dlhé kázania, možno tridsať minút alebo tak nejako, išiel som rovno ku tej jednej myšlienke a mal som to všetko v pamäti. Ale teraz, dôvod prečo teraz mám dlhé zhromaždenia, to preto že to nahrávame. Rozumiete? A táto páska, tí chlapci to tam nahrávajú, oni to zapnú v určitom čase, možno teraz, na začiatku modlitby a to ide na mnohé, mnohé miesta, prakticky okolo celého sveta. Tak dnes ráno budeme hovoriť na moje novoročné ... to čo nazývame mojím novoročným posolstvom. Snažil som sa, mal som tri vianočné posolstvá a viem, že vy tu vzadu na púšti dostávate tie pásky. A vo svojom posledom posolstve tam v zbore, alebo v predposlednom, to bolo na tému Svetla. A ak nemáte tú pásku, som si istý, že sa z nej budete tešiť. Veľmi som sa z toho tešil, z tej inšpirácie, ktorú mi Pán dal.
26    No dnes, keď je pred nami nový rok, nechcem myslieť na to, čo je za nami ale chcem sa pozrieť do budúcnosti. Vidíte? Ako povedal  Pavel: „Zabúdajúc na to čo je za nami, žeňme sa do cieľu vyššieho povolania.“ A ako je to vyjadrené, ako dívanie sa dozadu cez spätné zrkadlo v aute. Dívame sa na to cez čo sme prešli, keď sa dívame do spätného zrkadla. Teraz sa nesnažíme umiestniť toto dnešné posolstvo ako dívanie sa do spätného zrkadla. To by trvalo príliš dlho, hovoriť o tých veciach, ktoré Pán vykonal. A vy všetci ste oboznámení s tými veľkými vecami, ktoré náš Pán robí, to sú tie najväčšie veci, ktoré som kedy videl vo svojom živote, ktoré sa odohrali v posledných niekoľkých mesiacoch. A, ale teraz sme vďační za to čo bolo ale teraz sa dívame dopredu. Dívame sa na to pred čo sme postavení a to je do tohoto 1964 roku.
27    A teraz, ak tu radi čítate, alebo, rád by som prečítal miesta Písma, pretože toto všetko je postavené na Božom Svätom Slove.
28    A teraz mi nechajte tak asi hodinu a pätnásť minút na túto pásku. A keď Pán dá, budem sa snažiť zakončiť tak, aby ste mohli mať obed. Ďakujem za to, že hovoríte, že môžem kázať do šiestej večer. To bolo veľmi pekné.
29    A teraz si otvorme Bibliu na dvoch miestach, tie knihy ležia blízko pri sebe. Je to v Starom zákone. Beriem text na čítanie z dvoch miest, Izaiáš 62 a Žalm 60. A teraz v Izaiášovi, to budeme čítať prvé. A v tomto sú nám pripomenuté tie veľké moci nášho Pána Boha a aký je veľký a aký mocný je náš Boh. Prepáčte to je Izaiáš 60 namiesto 62. Izaiáš 60. Dobre, teraz čítame toto, Izaiáš 60, prvý a druhý verš.

Povstaň a svieť! Lebo prišlo tvoje svetlo, a sláva Hospodinova vzišla nad tebou!
Lebo hľa, tma pokryje zem a /veľká temnosť pokryje ľudí - ang. Bib./ mrákava národy, ale nad tebou vzíde Hospodin, ako slnko rána, a jeho sláva sa bude vidieť nad tebou.

30    „Veľká temnosť na ľuďoch ...“ Toto, samozrejme, toto je prorokované o dni v ktorom teraz žijeme.
31    Poďme teraz do žalmov. Zdá sa mi, že  mám trochu pomiešané svoje poznámky, kde som si zapísal tie miesta Písma, keď som si to minulý večer písal a ponáhľal som sa, keď som si toto zapisoval. Žalm 62, od 1 do 8.

Len na Boha, mlčiac, očakáva moja duša; od neho je moje spasenie.
Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom, nepohnem sa veľmi
Dokedy budete útočiť na človeka? Pobití budete všetci koľko vás je. Budete ako nachýlená stena ako navalený múr.
Len o tom sa radia ako by ho zvrhli z jeho výše. Majú radi lož. Svojimi ústy dobrorečia a vo svojom srdci zlorečia. Sélah.

Len očakávaj mlčky, moja duša, na Boha, lebo od neho je moje očakávanie.
Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojim vysokým hradom; nepohnem sa.
Na Bohu je založená moja spása, a od neho je moja sláva; skala mojej sily, moje útočište je v Bohu.
Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Boh nám je útočišťom! Sélah.
32    No, ak ste si všimli v tom Písme, ktoré sme čítali v žalmoch, tam sa stále hovorí, „Boh je mojou skalou.“ Viete čo reprezentuje skala v Biblii? Skala tu v Biblii reprezentuje „zjavenie Božie.“ Vidíte? „Boh je mojím zjavením.“ On je ... Vidíte? Zjavenie Slova je skala.
33    Pretože, Peter jedného dňa, keď sa Ježiš opýtal: „Čo hovoria ľudia, že som ja, Syn človeka?“
34    A jeden z nich povedal: „Ty si ... Jeden z nich povedal - Ty si Mojžiš, alebo Eliáš, Jeremiáš, alebo jeden z prorokov.“ Ale to nebola tá otázka.
    „Čo hovoríte, že kto som ja?“
35    On ... Peter povedal tieto známe slová a povedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“
36    On povedal: „Požehnaný si Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti toto nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A na tejto skale!“ Vidíte?
37    A Dávid tu hovorí: „Boh je našou skalou.“ Boh je našou skalou, keď nám Boh bol zjavený. To sa stáva skalou. Vidíte? Boh je našou skalou.
38    No, môj text na dnes ráno je zvláštne slovo: Šalom. Šalom v Hebrejčine znamená „pokoj“. A to je to, čo dnes ráno hovorím tejto cirkvi, „Šalom!“ To je pokoj.
39    Po fínsky sa to povie Jumalan rauha, čo znamená „Boží pokoj“ na teba. Ruaha. Boh, vidíte, Boží pokoj, šalom.
40    Moje novoročné posolstvo je pre cirkev, pre vyvolených v Ježišovi Kristovi, na rok 1964. Nie proste pre cirkevné skupiny; ale pre vyvolenú,  pre Pani, pre Pani cirkev, pre Kristovu Nevestu. Rozumiete? To adresujem pre ňu.
41    Je tu pred nami predstavený, v tých dvoch témach, ktoré sme čítali, lepšie povedané, v dvoch miestach Písma, kontrast toho jedného a druhého. V Izaiášovi je povedané: „Povstaň a svieť, lebo sláva Božia prišla nad teba. Svetlo je tu.“ A potom hneď ten ďalší verš tu hovorí: Veľká temnosť je nad týmito ľuďmi.“ A potom, keď sme v zmiešanine svetla a temnosti a potom moje oslovenie cirkvi je „šalom, pokoj,“ poďme sa podívať, čo to všetko znamená. Vidíte? Pred nami je tento rok s obojím s temnosťou a so svetlom. My sme ... svet je v jednom z najchaotickejších časov temnosti v ktorom kedy stál; a jednako stojí znovu v najpožehnanejšom svetle, ktoré kedy naň svietilo. A to je ...
42    Ten rozdiel je proste taký, aký bol na počiatku, keď nad zemou bola veľká temnosť a Duch Boží sa vznášal nad vodami a riekol: „Buď svetlo.“ A Boh oddelil svetlo od temnosti. A ja verím, že my teraz žijeme znovu v tej hodine, keď Boh oddeľuje svetlo od temnosti a On ju tlačí na jednu stranu sveta, aby sa svetlo mohlo zamanifestovať. A my sme ...
43    Potom, cirkev, dôvod prečo im hovorím „šalom, to preto, že to je Boží pokoj. To je to, čo vám chcem priniesť dnes ráno, do nového roku, nie obzerať sa naspäť, ale dívame sa dopredu očakávame svitanie nového dňa. Až ... je niečo veľké čo leží pred nami, tam vtedy tie roky boli radosťou, na ktoré sme očakávali, pretískanie sa, príchod veľkého Svetla. A teraz to môžeme vidieť ako sa to prelamuje cez horizont, horizontálnu ríšu, prelamuje sa to medzi smrteľnosťou a nesmrteľnosťou. Vidíme to ako sa to prelamuje medzi nebom a zemou, zo zeme zviazanej nemocou a problémami sveta do jasného svietiaceho dňa nesmrteľného života a nesmrteľného tela a nesmrteľnej zeme, ktorá nikdy nepominie. To je „Šalom,“ pre cirkev. No, to je čas Svetla, ktoré prichádza pre veriacich, ale veľká temnosť pre ľudí.
44    Jedného dňa sme sa rozprávali, moja žena a ja a hovorili sme o hodine, v ktorej žijeme. No, dôvod prečo som vybral toto miesto, cítil som akoby som proste mohol prísť a hovoriť vám. Vidíte? Zdá sa že nadišiel  pre ľudí čas, je to najdojímavejší čas, o ktorom by som mohol pomyslieť.
45    Stále som robil to najlepšie a snažil som sa, keď som sa nezhodoval s ľuďmi v náboženských pojmoch; ale keby som potom nemohol podať ruku tomu človekovi, bez ohľadu na to, aká ostrá by mohla byť tá vec a chytiť ho za ruku a povedať: „to je vo svetle lepšieho porozumenia medzi nami,“ a stále milovať toho človeka (nie len to povedať cez ústa, ale zo srdca), potom by som vôbec nemohol niekde ísť a snažiť sa niečo hovoriť ľuďom. Pretože, vidíte, my to musíme robiť, musíme milovať toho človeka. Vidíte? A ísť medzi ľudí, medzi všetky rôzne vrstvi a medzi rôzne kulty a klany a náboženstvá a tak ďalej a snažiť sa položiť túto Bibliu a povedať „porozprávajme sa o tom nie z pohľadu tvojho vyznania alebo tvojej knihy etiky, ale z pohľadu Biblie.“ A potom ne ...  Možno že niekedy je človek skutočne ostrý; ale ak mám jednu myšlienku, že nemám rád toho človeka, potom viem jedno, Duch Boží odišiel odo mňa. Ak môžem cítiť, že nemám rád toho človeka, je niečo so mnou zlé.
46    Pretože Duch Kristov, keď oni ... keď ho križovali a jeho vlastný ľud vbíjal klince, a jeho vlastné stvorenie, ktoré on stvoril, vbíjalo klince do jeho ľudského tela. A predsa, so srdcom plným lásky, zvolal: „Otče, odpusť im, oni nevedia čo činia.“ Vidíte?
47    A ja som prišiel ku tomu miestu. Verím, že ľudia nevedia čo robia. To prichádza do času kde ľudia, zdá sa akoby sa stali takým predmetom zla, že to až - je to dojímavé. Zdá sa akoby tam - je tam tieň temnosti, rovno nad ľuďmi, ktorý ich núti.
48    Ako, napríklad, táto jedna vec. Prechádzam po celom národe a kážem, a Pán Boh identifikuje a potvrdzuje svoje Slovo a ukazuje, že to je presne tak a nikdy nedal nič povedať, čo by sa nebolo stalo presne to čo povedal, slovom volá rovno do existencie a tak ďalej, ako to On robí. A ľudia sedia a dívajú sa na to a zostávajú ďalej rovno v takom istom stave. Vidíte?
49    Vidíte? Nechcem nikoho znevažovať, ale ako naše sestry, veľakrát, keď im hovorím ohľadne nosenia tých šiat a o strihaní vlasov a o drobných veciach. A muži, ako oni zostávajú vo svojich vyznaniach a slúžia pod tými- to vyznaniami a tak ďalej. A to sú dobrí ľudia. To sú fajní ľudia. Ale jednako sa zdá akoby to oni nemohli porozumieť, zdá sa akoby to nemohli pochopiť. Prečo? Na ďalší rok sa tam vraciam a namiesto toho aby boli v lepšom stave, je to horšie. Stále to ide do horšieho. Sestra, ktorá mala pred- tým pekné, dlhé vlasy, si ich ostrihala. Muž, ktorý raz vyzeral, že zastáva svoje miesto a išiel za tým, čo bolo správne; on je rovno naspäť v ... ako pes, ktorý sa navracia ku svojmu vývratku a sviňa do svojho váľania sa v blate. Vidíte? Idú rovno naspäť do toho. Zdá sa, akoby niečo udrelo našich ľudí, udrelo svet, zdá sa, že oni nie sú schopní porozumieť, niečo je zlé.
50    Presne tak ako keď si dnes všimnete mužov, nenájdete v mužovi tú originálnosť. Nenájdete to v ženách. Ja teraz nehovorím o ... Hovorím o tom preto aby som sa dostal ku téme Šalom. Rozumiete?
51    Ale všimnite si ženy v našom čase, nezdá sa že by sa chovali ako dámy ako voľakedy. Oni proste - akoby chceli, ale je niečo čo im to nedovoľuje. Zdá sa akoby bolo nejaké bremeno. Poviete nejakej panej, že by nemala robiť to a to a tá pani sa díva na to a verí tomu, chce tomu veriť ale je niečo čo ju tlačí iným smerom. Vidíte? Chudák, je mi jej ľúto. Je tak chytená do pavučiny Hollywoodu a do reklám v televízii, v rádii, v novinách, na ulici, vo výkladoch s modernými šatami a tak ďalej a ako sa obliekajú iné ženy s ktorými sa stretáva. A zdá sa, že je niečo od čoho sa proste nemôžu odtiahnuť; naši mladí ľudia, naši starí ľudia, náš stredný vek.
52    Zdá sa, že niečo je medzi mužmi. Nevyzerajú tak ako majú, nemajú ten mužský výraz aký mávali. Ženy nemajú ten ženský výraz, aký mávali. Zoberiete dnes muža, muži nevyzerajú statní ako voľakedy boli. To je všetko nejaké jemné ... Oni chcú nosiť červené topánky a chcú sa správať, ako ženy. To je pravda. Vyzerá to viac menej ako prevrátenosť. Ženy si chcú strihať vlasy a správať sa ako muži.  a muži sa chcú správať ako ženy. Vidíte? A pritom sa môžete s nimi rozprávať a sú to milí ľudia, milí ľudia, priateľskí, spoločenskí. Čo je toho príčina? To je tá veľká temnosť nad ľuďmi, to je niečo - to ich tlačí do toho.
53    Tak ako židia v tých dňoch keď Ježiš prišiel na zem. Izaiáš o tom prorokoval a povedal: „Bude tak, že budú mať oči a nebudú vidieť a uši a nebudú počuť.“ A preto sa Ježiš modlil, aby im bolo odpustené, pretože to tak muselo byť, aby sa vyplnilo Písmo.
54    A to sa znovu ku nám navrátilo. Biblia hovorila o tomto dni, v ktorom žijeme a povedala, že tieto veci prídu „veľká temnosť nad ľuďmi.“ A vidíme to, že je niečo, že proste, jednoducho ľudia by chceli ale nemôžu.
55    Nikodém to raz vyjadril pred Pánom: „Rabbi, my vieme, že ty si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto by nemohol robiť tie veci, ktoré ty robíš, keby nebol s ním Boh.“ Ale to bola tá temnosť, alebo slepota, nad židovskou rasou, že Mesiáš mohol prísť a zobrať si nevestu z pohanov. Oni ho museli odmietnuť.
56    A to je tá veľká temnosť, ktorá je nad cirkvami a nad všetkým dnes, že nemôžu vidieť Svetlo ktoré svieti. Vidíte? Zdá sa, že je to taký veľký tlak. Zoberieme dnes nejakých známych evanjelistov, oni ustavične kričia o prebudenie a pracujú presne proti nemu; vidíte, nerozumejú, bez porozumenia..
57    A ja to nehovorím za tým účelom, že sa snažím povedať:  „No, my sme toto uvideli, sláva Bohu, oni v tom nie sú.“ Ja sa to nesnažím povedať v ... aby som spravil, že ľudia si budú myslieť: „No, brat Branham ty máš tú jedinú pravdu, ktorá je na svete.“ Nie, to je nesprávne. Vidíte?
58    Ja to len hovorím vo Svetle tejto hodiny, v ktorej chodíme a na úžitok ľudí, ktorí sa snažia hľadať toto Svetlo. Pravda, Ježiš povedal: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepotiahne môj Otec.“ Žiadny človek to nikdy neuvidí. To je to predurčené semeno a jedine oni to prijmú. Ale my sme znovu prišli ku tomu miestu. Biblia povedala: „Vy ste svetlo sveta.“
59    Prorok povedal: „Veľká temnosť nad ľuďmi,“ nad ľuďmi sveta v tomto čase. A to je presne to čo máme, veľká temnosť nad ľuďmi.
60    Boh, vo svojej veľkej milosti ako som to vždy kázal a snažil sa za tým stáť, že On stále ukazuje svoje udalosti z neba, jeho veľké dôležité udalosti, prv ako sa dejú na zemi sa dejú v nebi. On odzrkadľuje seba samého. Inými slovami, prv ako Mesiáš prišiel na miesto, kde začala jeho služba, na nebi sa zjavila hviezda, ktorá viedla tých mužov na miesto kde On bol, tých mudrcov. Ako ste to počuli v mojom poslednom posolstve ako Boh jednal s tými mudrcmi a v tom dni ako ich nasmeroval vo sne a On povedal Jozefovi vo sne, ako sa má postarať o blaho jeho vlastného Syna. Pretože on mal sen, nebolo ...
61    A sen to je niečo druhoradé, niečo naklonené na jednu stranu, pretože ľudia môžu mať sny, ktoré nie sú pravé. Ale tam v zemi v tých dňoch nebolo proroka. Vidíte? Tam nebolo proroka a tak Boh musel použiť to, čo mu poslúžilo. A to nás učí, že Boh môže použiť každú schopnosť a všetko čo robíme, ak je to posvätené Jemu. Ale prv to musí byť posvätené Jemu. Nech vaše premýšľanie, čo v skutočnosti odráža váš sen, vidíte, pretože to je vaše podvedomie. Ak budete pozorovať sen, budete vidieť, že to je niečo o čom ste rozmýšľali alebo niečo také. Obyčajne je to tak, vidíte. A nech je vaše rozmýšľanie o Bohu, potom, vidíte, tak to odzrkadľuje niečo pre Neho. A čokoľvek ste, nech to odzrkadľuje Jeho.
62    No, hore na nebi. Všimli ste si, dívam sa na toto, na toto svetlo na obrázku z časopisu Život, ktoré tento brat, ktorý tu býva dal na stenu, to trojuholníkové svetlo.
63    Práve mi niečo prišlo na myseľ. Ak niekto z vás má Lamsov preklad Biblie, ak si všimnete tam na obale, tam je trojjedinosť, trojičné svetlo, trojuholníkové svetlo ako svätožiara. A keď dr. Lamsa, priateľ, môj osobný priateľ, prekladal Bibliu, to je starý hebrejský symbol Boha, v skutočnom trojičnom spôsobe, ako On je; nie traja Bohovia, ale tri manifestácie toho istého Boha: Otec, Syn a Duch Svätý. To svetlo je jeden kompletný kruh svetla v tvare trojuholníka, čo znamená, že Boh bude prebývať v troch úradoch v Otcovstve v Synovstve a v správe Ducha Svätého, všetko ten istý Boh.
64    Ale všimli ste si, pred tým ako bolo zjavených sedem pečatí? Pred tým, ako sa to veľké tajomné Svetlo ukázalo na nebesiach tam nad Tucsonom a Flagstaff, tam kde sme boli, brat Fred, dvaja muži, ktorí tam boli so mnou to ráno. Keď to bolo povedané mesiace a mesiace predtým, že sa to stane. Obaja, brat Fred Sothmann a brat Gene Norman tu sedia dnes ráno, keď to ... boli tam, keď zaznel ten výbuch a nevedeli, že toto sa stane. A On ma poslal naspäť, povedal, že sa priblížil čas pre týchto Sedem Pečatí, ktoré držali tých sedem tajomstiev celej Biblie, ktoré v nej boli zapečatené  týmito siedmimi pečatiami. A ako títo anjeli na svojej ceste, poslovia cirkevných vekov, to otvorili do určitej časti. Ale v siedmej hodine, ten siedmy posol, že všetky tieto tajomstvá majú byť dokonané. Vidíte? Ten siedmy zemský posol, (Vidíte?) tento anjel, o ktorom On potom hovorí, bol na zemi. Anjel znamená posol. A potom, po tomto, on videl iného Anjela zostupujúceho dole, nie zemského anjela, ktorému bolo dané posolstvo tu, ale iného mocného Anjela, ktorý prišiel z neba a nad ním bola dúha a položil svoju nohu na zem a na more a prisahal na toho, ktorý žije na veky vekov, že „Času viacej nebude.“ Vidíte? Ale prv, ako On zlomil týchto sedem pečatí aby ich zjavil, čo ukázal zázračne, On to prv ukázal na nebi.
65    Toho dňa urobili fotografie po celej južnej časti Spojených Štátov a v Mexiku. Teraz je to v časopise Život, pre nich je to stále  tajomstvo. Ale On to oznamuje na nebi prv ako to robí na zemi. On to stále tak robí. On prv ukazuje svoje znamenia na nebi.
66    A dokonca v zverokruhu. Neidem sa vracať a učiť zverokruh, ale len vám ukazujem, že nebesia to ohlasujú. V zverokruhu nájdeme, v konštalácii hviezd, že On ohlásil celú Bibliu v konštalácii zverokruhu. Nachádzame tam, že On začal, samá prvá figura zverokruhu je panna a posledná figura zverokruhu je lev; to ukazuje, že Ježiš príde na zem prvý krát cez pannu, druhý krát príde ako Lev z pokolenia Júdovho. Vidíte? On tesne predtým prechádza cez skrížené ryby - raka. Vek rakoviny, v ktorom teraz žijeme. „A celé nebesia ohlasujú jeho,“ hovorí Biblia.
67    No, pred niekoľkými mesiacmi som kázal sériu zhromaždení v modlitebni na tému sedem cirkevných vekov. Vy všetci ste to možno počuli. A keď som dokončil kresliť na tabuľu tých sedem cirkevných vekov, ako to Svetlo prišlo a ako to Svetlo odišlo. A hádam to máte, možno, tu niekde; ale to je medzi nami, aj tak, poznáme to. A tá zvláštna vec, posledný deň, keď bol nakreslený ten posledný cirkevný vek, tento veľký Ohnivý Stĺp, ktorý je medzi nami, prišiel dole medzi stovky ľudí, a preniesol sa dozadu na zadnú stranu modlitebni. A tam, pred týmito stovkami ľudí nakreslil tie cirkevné veky, stemňovanie a rozsvetľovanie, presne tak, ako som to nakreslil na tabuľu. Tajomne!
68    No, nedávno sme mali historickú udalosť, týkajúcu sa cirkvi. V Biblii, mesiac reprezentuje cirkev, a slnko reprezentuje Krista. Lebo to nachádzame v Zjavení v 12. kapitole, žena, ktorou bola cirkev, bola nájdená s mesiacom pod svojimi nohami a na hlave slnko, dvanásť hviezd v jej korune. A to ten starý ortodoxný židovský zákon bol pod jej nohami, ona prešla cez to do svetla slnka. Dvanásť hviezd je „dvanásť apoštolov“, ktorí nám priniesli posolstvo, v Duchu Svätom. No zisťujeme, že mesiac na nebi je nato aby odrážal svetlo slnka, v čase neprítomnosti slnka. Dáva nám svetlo aby sme sa mohli pohybovať. Ale to stále ... Bez ohľadu na to ako veľmi ho on odráža, stále to nie je dokonalé svetlo, pretože to je odrážanie. A slnko svieti na mesiac, a mesiac odráža jeho svetlo v neprítomnosti slnka. Ale keď vyjde slnko, potom už mesiac nie je viac potrebný.
69    A dnes cirkev odzrkadľuje svetlo neprítomného Syna Božieho. Cirkev je odzrkadlením svetla. Pretože On povedal: „Ešte chvíľu a svet ma viacej neuvidí. Ale vy ma uvidíte, lebo budem s vami, aj vo vás až do konca veku. Skutky, ktoré ja činím ...“ Svetlá, ktoré on manifestoval ... A nieto svetlo jedine cez Božie Slovo. Bolo ...
70    Tým slnkom je Slovo Božie. Na počiatku, Boh povedal: „Buď svetlo.“ A keď to zamanifestované Slovo Božie, keď sa to Slovo Božie zamanifestovalo, bolo svetlo. Prv to Boh povedal. Čo keby sa to nezamanifestovalo? Potom by ešte nebolo svetlo. Ale keď to On povedal, a potom sa to zamanifestovalo, potvrdilo, Jeho slovo sa potvrdilo, svetlo prišlo do existencie.
71    A to je ten jediný spôsob ako sa to teraz môže stať, to je vtedy, keď to Slovo je potvrdené, Božie napísané Slovo potvrdené, potom to ukazuje svetlo. To je ... Nejaká časť je osvietená, alebo daná na každý vek.  Vidíme to v cirkevných vekoch, nachádzame to v starozákonných cirkevných vekoch. Zakaždým keď prišiel čas na určitú manifestáciu tej cesty, na zem prišiel prorok. A Slovo prišlo ku prorokovi, a on oživil to Slovo. A keď to Slovo bolo zidentifikované, ono odzrkadľovalo Boha. A to bol ten vek, bolo Svetlo. A to je spôsob ako Svetlo prichádza dnes.
72    No, ja nemám nič proti žiadnej denominácii, proti ľuďom. Ale mám všetko, na čo len môžem pomyslieť proti tým systémom, pretože sú zlé. A prvý systém, ktorý kedy povstal, to bol rímsky systém Rímsko katolíckej cirkvi. To bola prvá organizácia, ktorá kedy bola zorganizovaná, Rímsko katolická cirkev, v Nicei v Ríme.  Okolo 325 rokov po Kristovej smrti, 325, vystúpila rímska cirkevná organizácia, ktorá dala ľudí dokopy a odstránila všetko, čo sa s ňou nezhodovalo. Odtiaľ majú svoje podivné doktríny a započal sa systém, ktorý je ďaleko od Slova. A teraz tá cirkev, od toho času, odzrkadľovala presne temnosť, pretože v tom čase prechádzame cez to čo sa nazýva „Temné veky,“ okolo tisíc rokov. Je to známe všetkým historikom a tým, ktorí poznajú Bibliu a tak ďalej, ako Temné veky, vtedy Rímsko katolícka cirkev vládla nad všetkým.
73    A táto rímska cirkev je „mater smilníc,“ povedala Biblia v Zjavení 17. Ona bola smilnica a mater smilníc. No, to je nemorálna, nečisto žijúca žena. Obe sú také isté, obidve rovnaké. Tak ak smilnica, to musí byť žena. A preto, všimnite si to nie je smilnica - jednotné číslo ale smilnice - množné. Vidíte? Ona je smilnica - jednotné číslo. Potom tie cirkvi sú nazvané smilnice, dcéry tej rímskej smilnici. Ona je matkou všetkých ních, matkou organizácií.
74    A či to nie je divné, že v tomto dni, keď sme prešli cez všetky tieto veci a posolstvo proti organizáciám prešlo po zemi, hučalo to z jednej strany na druhú, že v tejto hodine, bolo to povedané od roku 1933, keď mi Duch Svätý dal tie videnia a ukázal mi čas konca, sedem vecí o ktorých som hovoril, a päť z nich sa už vyplnilo, dokonale, presne. Ako Nemecko a Taliansko a všetky tie vojny a tie národné veci (zriedka ku mne hovorí o takých veciach). Ale oni sa stali presne tak, ako On povedal. Ako Mussolini pôjde do Etiópie a Etiópia padne ku jeho nohám a potom do akej hanby príde a bude opľutý svojimi vlastnými ľuďmi; a znevážený, obesený dole hlavou s tou prostitútkou s ktorou žil, na ulici. Ako Amerika pôjde do vojny s Nemeckom, odohrá sa veľký boj na mieste nazvanom, veľká línia, kde bude betónové opevnenie, myslím že sa to nazýva Siegfried Line. A ďalšia sa nazývala Maginot, myslím, že to bolo vo Francúzsku. Je to tak? A Siegfried Line bola v Nemecku. A Pán mi to dal vidieť, jedenásť rokov predtým ako to postavili. A oni by nikdy nepripustili, žeby tam boli porazení, Američania, až kým takmer celá armáda bola potopená. Keď tam odišli, Nemci mali svoje delá tak vyskúšané zamierené rovno na tú flotilu, a nechali ich tam prísť a takmer ich potopili. A ja som to videl, jedenásť rokov predtým, ako boli vôbec vykopané základy na tú líniu, či čokoľvek, na tú Siegfried Line. A všetky tieto ďalšie veci, ako stroje a autá a ako sa to všetko stalo presne ako povedal, až týmto národom bude vládnuť žena, čo možno je cirkev. A potom prichádza koniec.
75    No nachádzame že v tomto, vo všetkom tomto a ako som mocne kázal proti organizácii, či to nie je divné, že rímsky pápež po prvý krát opustil Rím, aby sa vydal do Jeruzalema? A keď to robí ... Jeruzalem je známy ako najstaršia cirkev na svete.
76    Keď Melchisedech stretol Abraháma, keď sa vracal od porážky kráľov, on bol kráľ Jeruzalema, Kňaz, a to bol Kristus, to bol Boh; nikto iný nemohol byť Melchisedech ako sám Kristus, sám Boh, lepšie povedané, vidíte, sám Boh, pretože on bol bez otca a bez matky. Vidíte? Ježiš mal oboje otca aj matku. Vidíte? Tak tento muž bol bez otca, bez matky, bez začiatku dní a bez konca života. A ktokoľvek on je, On stále žije. A On bol Kráľ v tom čase, Sálema, čo je preložené, „Kráľ pokoja, Šalom.“ Kráľ Jeruzalema, ktorý stretol Abraháma a dal mu víno a chlieb, komúniu - večeru, po boji. Veľmi pekný obraz tam v 7. kapitole židov, nachádzame to. No, dal mu chlieb a víno, potom keď boj bol dobojovaný. Ako On ...
77    To je tá prvá vec, ktorú dostaneme potom keď vojdeme do Nového Kráľovstva budeme to jesť nanovo s Ním v Kráľovstve Otca, chlieb a víno. „Nebudem piť z plodu viniča, ani jesť viacej chlieb, až kým to nebudem jesť s vami, nanovo, v Kráľovstve Otca v ten deň.“
78    No, teraz keď nachádzame, že potom keď Kráľ Šalom bol v ... vyšiel z mesta, potom neskoršie zavládlo nad ním vyznanie. A stále to bolo vyznanie, ale to reprezentuje tú starú cirkev. A v Novom Zákone sme poučení, neprehliadnite toto, v Novom Zákone sme poučení, že nie sme z tohoto mesta Jeruzalema, na zemi, ale sme z nového Jeruzalema, zhora. Tak tento Jeruzalem musí byť mesiac a nie ten Nový horný Jeruzalem. Tak mesiac reprezentuje cirkev, zemskú.
79    A nie je to divné, že práve pred tým ako sa pápež vydal na svoju cestu do Jeruzalema, že na nebi došlo do úplného zatmenia mesiaca, len niekoľko dní predtým ako sa on vydal na cestu. On tiež prichádza sem, viete, vidíte. No to nikdy nebolo známe. Ale čo to ukazuje? Že toto, on toto robí aby vydobil priateľstvo, keď sa stretol na druhý deň ako prišiel do Jeruzalema, stretol sa s gréckou ortodoxnou hierarchiou. A čo to odzrkadľuje? Priateľstvo, oni chcú spojiť dokopy protestantov a katolicizmus, to je to čo robia a kompletne to urobia. A Boh to pre nás odzrkadľuje na mesiaci, úplným zatmením. Skrze jeho milosť a milosrdenstvo ...
80    Videl niekto z vás noviny kde boli fotografie so zatmením mesiaca? Mám to tu. Ak to nie je dokonalý obraz, vynecháva siedmy cirkevný vek, ktorý ešte nie je ... Presne tak, ako som to nakreslil skrze Ducha Svätého, cirkevné veky. Tam je ich šesť, siedmy ešte nie je zakončený.  Šesť etáp zatmenia mesiaca, ako vo svojej jasnosti v prvom cirkevnom veku; temnosť v druhom, treťom, štvrtom piatom a šiestom; presne tak, ako mi to Duch Svätý dal nakresliť na tabuľu a potom to sám potvrdil na stene modlitebni, pred dvoma rokmi. Mesiac sa odráža, a veda znovu priniesla fotografie cirkevných vekov, tak ako priniesli tam to Svetlo otvorenia Pečatí, zjavenia vo veku siedmeho anjela a dali to do časopisu Život. Vo dňoch jeho služby, toho siedmeho posla, tajomstvá Božie, tie všetky tajomstvá, ktoré boli počas tých vekov, majú byť zjavené, majú sa zamanifestovať, to sa má stať v tom čase. A On to urobil! Jeho slová nezlyhávajú. Či to nie je tajomná vec? Boh kreslí na nebi to isté, čo oni majú, ten istý Boh mi dal nakresliť na tabuli a sám to potom nakreslil. On to tri krát dokonale potvrdil, a tesne predtým pápež ide do Jeruzalema.
81    A tým bola cirkev, mesiac je cirkev, reprezentuje cirkev. A prv ako cirkev, ten tieň svetskosti prechádza cez mesiac. A tieň svetskosti, tieň svetskosti, svetská cirkev preletela cez to aby zatemnila celé svetlo Biblie. Svet sa dostal do toho svetla, ktoré sa odrážalo. Rozumiete? Svet vkročil do svetla mesiaca a zaclonil slnko. A odraz mesiaca, ktorý mal dávať na zem svetlo, bol zatemnený. A to sa dostavilo a nakreslilo obraz presne tak, ako to nakreslilo cez inšpiráciu, prv ako sa to stalo.
82    No to, myslím sestra Simpsonová, to boli Tucsonské noviny. Neviem či sestra Simsonová vedela ... Ona to vtedy nerozumela. Povedala: „Vystrihla som pre teba nejaké obrázky a nejaké poznámky, z novín,“ dala mi ich.
83    A ja som myslel niečo zvláštne. Išiel som tam a zobral som to a pozrel som sa na to. Povedal som: „Tu to je, presne, (Vidíte?) presne to čo som hľadal.“ A tam to bolo v novinách.
84    Sestra Simpsonová vám môže povedať v ktorých novinách to bolo, ak chcete mať z toho výtlačok. /Sestra Simpsonová hovorí: „To je 28. Decembra./ Čo hovorí? /„To je večerné vydanie z 28. decembra.“/ Večerné vydanie z 28. decembra.
85    Vidíte? Prv ako on odišiel do Jeruzalema aby zakryl jeho svetlo, alebo  akýkoľvek jeho prístup. V akom čase, pozícii alebo aké práva má aby svietilo a teraz to všetko spolu odsekáva, v poslednom veku, siedmom cirkevnom veku, kde ona odchádza do temnosti. Akú veľkú vec nám tu Pán hovorí. Vo všetkom, to nikdy nesklamalo ale to, čo Pán oznámil na nebesiach a povedal to, pozerali sme sa na to a tu to zidentifikoval a potvrdil, že je to absolútná pravda.
86    Temnosť tohoto Laodicejského cirkevného veku. No, keď Ježiš, ktorý je Slovo, v Laodicejskom cirkevnom veku bol vonku z cirkvi, klepal na dvere, snažil sa dostať dnu. Temnosť, veľká temnosť na týchto ľuďoch. Či má Biblia pravdu? /Zhromaždenie hovorí: „Amen.“/
87    Dokonalosť Písma, sláva jeho veľkému menu. Pápežova návšteva bola znakom cirkví, zatemňujúcich jeho zamanifestované ... Zamanifestované Svetlo sveta bola Biblia. Ježiš povedal, že On je svetlo sveta. Biblia povedala, že On je Slovo. A to zamanifestované alebo potvrdené Písmo je Svetlo. No vám to nebude dovolené robiť, keď toto prevezme kontrolu. A my to vidíme naznačené, povedané cez inšpiráciu skôr ako sa to stalo; naznačené skrze mesiac a ukazuje, že to sa deje a tu sa to deje.
88    Tá hodina prišla na nás, temnosť, veľká temnosť. Veľká temnosť prišla teraz na ľudí, to je to. Čo to všetko znamená? Kde stojíme? V ktorej hodine sa nachádzame? Ako blízko sme ku tomu Príchodu? Dobre, poviete, „Keď oni všetci majú prebudenie.“
89    „Neboj sa malé stádečko, zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám Kráľovstvo.“ V poriadku.
90    Čo to znamená? Boh začal oddeľovať Svetlo od tmy. Vidíte? Zatláča ju dozadu, ako to urobil na začiatku, aby ukázal svitanie nového dňa. Cirkevné veky zanikajú. /Brat Branham si odkašľal/ Prepáčte. Cirkevné veky zanikajú. Boh zatláča temnosť na určité miesto, musí to urobiť, aby zanikli tie cirkevné organizácie, zanikol svet. Svet zakrýva celú tú vec a svetskosť prevzala vládu nad všetkým. Či potom Boh nemá pravdu? Skrze svetské veci, svetské obliekanie sa a svetské správanie a svetský život, to je svet!
91    Vy nie ste zo sveta, detičky. Vy ste z Neba. Toto nie je váš dom.
92    Prečo by som sa mal dívať na nás na starých ľudí a snažiť sa pozrieť naspäť a znovu omladnúť? To nedokážeme. Ale dívame sa dopredu, nie naspäť. Dívame sa sem, čo bolo a chceme vedieť čo bude. A očakávame na tú hodinu, tlačíme sa do nej.
93    Tak veľa dobrých, úprimných ľudí je dnes chytených do týchto vyznaní, v týchto cirkvách a organizáciách, „Majúcich formu pobožnosti, ale zapierajú jej moc.“ Ako to hovorí ll Timotejovi 3. kapitola.
94    Veľká temnosť, oslepujúca Izrael bola na osvietenie Pohanov. A teraz oslepenie Pohanov je osvietením Izraela. To je práve tak ako deň a noc; na jednej strane je temnosť, druhá strana má svetlo; a potom to svetlo prichádza na túto druhú stranu. Tak mesiac prechádza cestou, ktorou prešiel a odzrkadlenie temnosti sveta zaslepuje jeho svetlo, to je odzrkadlením pre nás, že pohanský cirkevný vek je skončený. Cirkev sa pripravuje, pripravila sa na čas, to je čas na vytrhnutie. Lebo temnosť hasne nad pohanmi a skoro začne svitať nad Židmi. Slnko prešlo od východu na západ a my sme na západnom pobreží. Svetlo môže urobiť len jedno, ísť naspäť na východ, na druhú stranu. Rozumiete? /Zhromaždenie hovorí: „Amen.“/ Svetlo môže ísť len znovu naspäť na východ, tam kde začalo, do Izraela. Boh ich zaslepil na nejaký čas, ale temnosť teraz je vtlačená na pohanský svet, ktorá pokrýva všetko. Pohania budú šliapať Jeruzalem až kým sa neskončí čas pohanov. Ježiš tak povedal. A teraz je to skončené, veľká temnosť je na ľuďoch! Boh to odzrkadľuje na nebesiach, ako to ukázal na zemi prv ako sa to všetko stalo. Sme v tom.
95    Dobrí ľudia chytení v tomto, dobrí ľudia, úprimní ľudia. Ako Mária a Jozef, oni boli veľmi úprimní. Vidíte? Mysleli si, že On je s nimi, keď nebol. Mária a Jozef, viete, keď boli hore na sviatku, Ježiš, vo veku dvanásť rokov, oni si mysleli, domnievali sa, že On je s nimi, ale nebol. Dobrí ľudia si dnes myslia to isté, oni, títo ľudia, ktorí sú organizovaní v tejto rade cirkví, tí ľudia v týchto organizáciách, oni si myslia, že robia dobre. Oni sa domnievajú, že On je s nimi, zatiaľ čo nie je. Vidíte? Mnoho ľudí si myslelo, že On bol s nimi, keď si potriasali ruky s kazateľom a zapísali svoje meno do knihy, ale nebol. Mnoho ľudí si myslelo, keď boli pofŕkaní, konfirmovaní, pokrstení v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, mysleli si, že On je s nimi. To sú dobrí ľudia. Mária a Jozef boli dobrí ľudia. Ale skutočnosť bola, že On tam nebol. Nič si nenamýšľajte.
96    Čo je Svetlo? Potvrdené, vypovedané Slovo Božie! Pomimo toho neexistuje Svetlo. Vidíte? Nemôžete osvietiť zem baterkou. Je potrebné Božie Slovo, ktoré sa zamanifestovalo, Syna.
97    Oni boli dobrí ľudia. Všimnite si precíznosť jeho Slova, aké je ono dokonalé. Všimli ste si čo povedala Mária? Teraz pre vás drahí katolíci, ja nemám nič proti vám. Ja nemám nič proti vám. To je ten systém, v ktorom ste. A vy protestanti, to je to isté. To je ten systém!
98    „Maria, matka Božia“? Nájdite si to, dvanásť ročný chlapec, jej vlastný syn ju musel opraviť. Nie je ani jedno miesto v Biblii, kde by Ježiš nazval niekedy Máriu svojou matkou. Ona nebola jeho matka. Ako by mohla byť matkou Božou? Ona bola len lonom, ktoré On použil aby prišiel na zem, aby sa zamanifestoval na zemi, cez lono. To nemá s ňou vôbec nič spoločného, ani jedno miesto Písma nikde nehovorí „matka.“
99    Všimnite si ako sa Mária mýli, ale Jeho Slovo je tak dokonalé. Ona mu povedala keď ... Našla ho v chráme, dvanásťročného, diskutoval s teológmi. Udivoval ich, ako dvanásťročný chlapec; nechodil ani do školy, alebo ak áno, nemáme o tom žiadny záznam. Ale dvanásťročný chlapec miatol učených v chráme, svojou múdrosťou. Ona povedala: „Tvoj otec a ja sme ťa so slzami hľadali.“ „Tvoj otec!“ Matka sama, predstierajúc, povedala, „Tvoj otec Jozef a ja sme ťa so slzami hľadali.“
100    Čo jej on povedal? „Či neviete, že ja musím byť vo veciach svojho Otca?“ Keby bol vo veciach Jozefa, staval by domy alebo by bol v tesárskej dielni. Ale On nebol Jozefov syn. „Som vo veciach svojho Otca.“ naprávam tieto denominácie a vyznania a všetko, čo počujem. Vidíte? „Ja som vo veciach svojho Otca.“ On nikdy nepripustil, že Jozef bol jeho otec. Ale Mária pripustila a On sa otočil a napravil ju.
    Ona povedala: „Tvoj otec a ja sme ťa hľadali.“
101    On povedal: „Ja som vo veciach svojho Otca,“ ukazujúc tým, že Jozef nebol jeho otec. Jeho Slová sú dokonalé. Vidíte?
102    Ale Mária a oni sa proste domnievajú, že ... Dobre, vidíte čo to bolo, ona  bola odvedená okolnosťami. Ona chcela ukázať pred tými kňazmi a pred všetkým, že ona nie je takým typom ženy. A ona, keď to robila, ona úplne vytrhla zo svojho svedectva ten základ, potom čo svedčila, že prišiel ku nej anjel a povedal - počneš a porodíš syna, nepoznajúc muža, panensky narodíš Syna.“ A tu pred vysokou radou Sanhedrinu ona hovorí: „Jozef, Tvoj otec a ja sme ťa hľadali.“
103    A ten dvanásťročný chlapec povedal: „Ja som vo veciach svojho Otca.“ On ju pokarhal: „To nie je môj otec!“
104    Vidíte dnes cirkev, unášanú koncilmi a vecami tohoto sveta, teraz je ona zatienená. Boh ju karhá!
105    Ježiš ju nikdy nenazval „matkou“. Jedného dňa Ho prišla navštíviť na Jeho zhromaždeniach, v dome podobnom ako tento. Niekto prišiel a povedal: „Vonku za dverami čakajú na teba tvoja matka a tvoji bratia.“
106    On povedal: „Kto je moja matka a moji bratia? Kto oni sú?“ Pozrel sa okolo seba na svojich učeníkov a povedal: „Tí, ktorí činia vôľu môjho Otca, to je moja matka a moji bratia, moje sestry a tak ďalej. To sú oni.“
107    A na kríži, keď zomieral, povedal Jánovi, mladému učeníkovi, povedal: „Ajhľa, tvoja matka.“ „Žena, ajhľa, tvoj syn.“ „Syn, ajhľa, tvoja matka.“ Vidíte? On sám to nikdy nepovedal, to nebol jej Syn. To bol Boží Syn. Ona bola len lono.
108    Toto je dom, dnes ráno ale to nie je cirkev. Cirkev je vo vás, Kristus. Duch tých smrteľníkov, ktorí tu sedia sa stretol spolu v nebeských miestach. To je Kristus, nie ten dom. Ten dom je v poriadku, on slúži svojmu účelu ale on je len použitý, ako miesto na zhromažďovanie. Mária bola len lonom, ktoré On použil aby prišiel na zem, aby sa zidentifikoval medzi ľuďmi. Nie „matka Božia,“ o nič viac, ako ani tento dom nie je cirkev Božia. To je len na to použité.
109    Áno, mnoho priateľov si teraz myslí, ľudí, dobrých ľudí ako Mária a Jozef, myslia si, že On je s nimi keď toto robia. Ale tak ako sa oni vtedy tam mýli, tak sa mýlia oni teraz. Oni si mysleli, že boli s Ním, ale neboli. Ale keď boli pokrstení, ľudia si mohli myslieť, och, ja som Ho prijal, keď som Ho prijal a bol som pokrstený. To tak nie je. Až kým sa vypovedané Slovo samo neodzrkadlí!
110    Ale, Vyvolení, čo teraz s tým Svetlom? Tak veľa som hovoril o temnosti, prešla polovica môjho času, je pol dvanástej. Obráťme to teraz z druhej strany; veľká temnosť je na ľuďoch, a ako je to zo Svetlom? On povedal, že veľká temnosť bude na ľuďoch, ale bude Svetlo, „Povstaň a svieť, lebo prišlo tvoje Svetlo.“ Ako môže byť temnosť a Svetlo, to musí byť oddelené. A len jedna vec to oddeľuje, zamanifestované Slovo, oddeľuje, Ono to odtláča na druhú stranu ... Tu je temnosť na zemi, ale keď zamenfestované Slovo Božie, slnko, ktoré bolo Slovom zavolané do existencie sa ukazuje, temnosť uteká na druhú stranu. A to je to, čo sa deje teraz, temnosť sa oddeľuje od Svetla. A teraz pre vyvolenú cirkev v tejto temnej hodine ... Pri čom by sme mohli zostať celé hodiny, ale myslím, že som toho povedal dosť aby ste rozumeli, čo tie Písma znamenajú, keď som povedal: „veľká temnosť na týchto ľuďoch.“
111    Teraz hovorím Cirkvi, „Šalom. Boží pokoj.“ Pokoj! Každý skutočný Hebrej, keď sa stretáva s iným, to je „Šalom.“ Inými slovami: Dobré ráno! Boh s tebou! Boží pokoj ide s tebou! To je „Dobré ráno! Ako sa máš?“ To je prelom dňa, Cirkev. To je temnosť na ľuďoch. Ale to je „Dobré ráno“ pre Cirkev, Kristus sa zjavuje medzi nami. „Šalom. Pokoj.“ Haleluja. „Šalom.“
112    Keď vidíme ako dosadá temnosť, temnosť tesne pred príchodom dňa, vieme, že tam visí ranná hviezda aby uviedla prichádzajúce slnko. To je vtedy, keď svieti ranná hviezda. To sa odohráva medzi tým. To je stále temnosť práve niekoľko minút pred nástupom dňa, prichádza zatemnenie, mesiac prestáva svietiť. Temnosť pred príchodom dňa, to je preto že svetlo tlačí temnosť. Ale vychádza ranná hviezda a hovorí: „Dobré ráno. Šalom.“
113    To je On medzi nami, jeho Slovo je zidentifikované. Šalom. Ten veľký deň je pripravený nastúpiť, keď to ráno prechádza do večnosti, jasnej a svetlej, keď sa jeho vyvolení zhromaždia do svojho domu nad oblakmi. Keď tam budú volaní tí napísaní na zvitku, ja tam budem. Naše mená sú v jeho Knihe, budeme tam. „Šalom. Dobré ráno. Pokoj vám.“
114    Temnosť sa oddeľuje od svetla. Boh to spôsobuje, to robí Svetlo. Vidíte? Svetlo sa tlačí takým spôsobom, že sa až temnosť musí spolu zhromaždiť. Oni to mali možnosť prijať a neurobili to, tak sa to skoncentrovalo. A robia to tým, že dávaju dohromady cirkev a Radu cirkví a jednotia to s pohanskou temnosťou. Keď oni tak dôrazne nesúhlasia jeden s druhým, ale predsa musia ísť spolu, aby umožnili noci prísť na ľudí.
115    Izaiáš 60/1 hovorí: „Povstaň a svieť lebo prišlo tvoje svetlo.“
116    Povstať a svieť, Svetlo prišlo. Slovo, Svetlo je znovu potvrdené. Svetlo je znovu potvrdené, Božie Slovo, a tak môžete vidieť Boha zamanifestovaného vo svojom zasľúbení ohľadne Svetla na tento deň, alebo Slova daného na tento vek. Vidíte? V týchto zasľúbeniach, ktoré boli dané na tento deň, v týchto zasľúbeniach, ktoré boli povedané skrze prorokov a skrze Ježiša samého. V tomto dni! „Boh za dávna ...“ Židom 1, „Boh za dávna mnohorakým spôsobom hovorieval otcom skrze prorokov, ale v tomto poslednom dni skrze svojho Syna, Ježiša Krista.“ Vidíte?
117    To veľké Svetlo, ktoré sa vznášalo na púšti, ktorým bol ... keď Mojžiš opustil Egypt, pokladajúc pohanenie Kristovo za väčšie poklady, než tie Egyptskie.
118    Ten istý, ktorý stretol Pavla na ceste do Damašku. Veľké Svetlo, ktoré zastalo pred ním, to isté Svetlo, ten istý Ohnivý Stĺp. Saul, ktorý bol Hebrejom, by nikdy neuctil žiadneho ducha ani nič, ani by ho nenazval Pánom, v tom postavení, v ktorom bol. On povedal: „Pane, kto si?“
119    On povedal: „Ja som Ježiš.“ Ježiš povedal: „Prišiel som od Boha a idem k Bohu.“
120    To isté Svetlo prišlo. Načo? Aby manifestovalo, aby dalo poznať ľuďom zasľúbenia, ktoré On dal na tento deň, zamanifestovalo Svetlo tohoto dňa. Temnosť je zatemnená.
121    Keď On prichádza ... On bol svetlom toho dňa. Mal prísť Mesiáš. A On prišiel presne tak, ako Boh povedal, že príde. A keď prišiel, čo On bol? Svetlo toho dňa. A to tak tlačilo temnosť proti nemu! Je to tak? On musel dať svoj život aby to Svetlo trvalo ďalej, mohlo svietiť. On bol tým Svetlom toho dňa. Ale prečo, prečo bol On tým Svetlom toho dňa? On bol potvrde- ným Slovom, ktoré bolo vypovedané, zamanifestovalo sa. Nič viacej než ...
122    Boh povedal nad tým temným, pochmúrnym, pustým, zahmleným svetom, ktorý tu stál bez svetla, On povedal: „Nech je svetlo.“ A nebolo svetla, až kým sa to Slovo nezamanifestovalo, potom bolo svetlo.
123    On povedal: „Príde Spasiteľ, Mesiáš.“ To stále nebolo zamanifesto- vané, až kým On neprišiel zamanifestovať to zasľúbenie. A keď to zasľúbenie potvrdil, povedal: „Skúmajte Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a oni sú to, ktoré svedčia o mne.“
124    Oni povedali: „My nevieme odkiaľ si prišiel, my sme učeníci Mojžišovi.“
125    On povedal: „Keby ste boli učeníci Mojžišovi, poznali by ste ma, lebo Mojžiš písal o mne.“ Vidíte? On bol manifestáciou. On bol potvrdením Božieho Slova, ktoré bolo vypovedané cez Mojžiša.
126    A dnes, v dni, v ktorom teraz žijeme, Boh prišiel na scénu potvrdiť a dokázať svoje zasľúbenia. Tak, to je Svetlo tejto hodiny, tak môžeme povstať a svietiť. Dnes znovu na nás svieti Svetlo, Slovo sa zamnifestovalo. To je Svetlo.
127    Práve tak ako tam vonku svieti to slnečné svetlo, dnes ráno. To je Božie vypovedané Slovo, nič iné nemôže dať svetlo, tak ako ono. Nič to nemôže urobiť. Každé umelé svetlá sa vypália za nejaký čas, žiarovky zhasnú a tak ďalej. Ale to nikdy nesklame, lebo to je vypovedané Božie Slovo, ktoré sa zamanifestovalo.
128    Malé denominačné vyznania prasknú žiarovku, rozbijú žiarovku, vyhodia poistky a všetko možné. Ale Slovo Božie nikdy nesklame! Ono bude stále sebou, Slovom.
129    Je mi ľúto že to trochu pretiahnem. Či to bude v poriadku, môžem pokračovať a dokončiť toto posolstvo? /Zhromaždenie hovorí: „Amen.“/ Dobre.
130    Povstaň a svieť lebo prišlo na teba tvoje Svetlo. Slovo, Svetlo je potvrdené.
131    Jediný spôsob ako bol Boh, Ježiš Kristus bol manifestáciou Božieho vypovedaného Slova, Svetlo tej hodiny.
132    Ján Krstiteľ bol Svetlom na danú hodinu. On bol Svetlom predtým ako Ježiš bol Svetlom. Prorok Izaiáš povedal: „Hlas volajúceho na púšti, pripravte cestu Pánovu, a vyrovnajte jeho chodníky.“ To bolo vypovedané Božie Slovo, Ono tam ležalo, neprišlo ešte do života. Malachiáš, ten posledný prorok, 400 rokov predtým, ako sa to stalo, on povedal: „Hľa, ja posielam svojho sluhu pred sebou, aby pripravil cestu Pánovu.“ Tu on prichádza z púšte, bez denominácie, bez vierovyznania, bez identifikácie. Ale jeho Svetlo ho zidentifikovalo. Svetlo ho zidentifikovalo.
    Oni sa opýtali: „Ty si Mesiáš?“
133    On povedal: „Nie som! Ale ja som hlas volajúceho na púšti, Pripravte cestu Pánovu!“
134    Ježiš povedal: „Vy ste chodili v jeho Svetle.“ On bol na chvíľu jasným svietiacim Svetlom. Prečo? Až kým nebola pripravená cesta, potom odišlo jeho Svetlo.
135    Nemôžete chodiť v tom svetle, Baptisti, Toto je Svetlo na túto hodinu! Svetlo prišlo. Povstaň a svieť. Slovo, Svetlo, Slovo, zamanifestované Slovo Božie, zidentifikované je Svetlo.
136    No čo s týmto novým rokom, pred ktorým stojíme? Mohli by sme viac povedať o tomto pomedzi, od temnosti do Svetla, o uvádzaní Svetla, ktoré prichádza medzi tým, ale teraz sa chceme dostať rovno do nového roku. Dobre.
137    Nový rok, nový rok, čo s ním? Prináša mi nádej. Sme o jeden rok bližšie. Sme o jeden deň bližšie ako sme boli včera. Sme o jednu hodinu bližšie, než ako keď sme začali. Začal som o štvrť na jedenásť, teraz je štvrť na dvanásť. Sme o jednu hodinu bližšie! Nedívame sa naspäť, dívame sa dopredu. Vidíte? Ó! Tak veru. Nový rok neznamená obrátiť novú stranu. Och, nie.
138    Ako jeden človek raz ráno; počul som to. Jeden človek vstal včas ráno a išiel a kúpil si noviny, prišiel naspäť sadol si, vyložil nohy na diván, založil si okuliare a začal čítať noviny. Jeho žena pripravovala raňajky, opýtala sa: „Jano, je niečo nového?“
139    Odpovedal: „Nie. Tie isté staré veci, len noví ľudia.“ Áno. Je to tak. Vraždy, lúpeže a všetko iné, lenže teraz to vykonal niekto iný. Vidíte. To je pravda.
140    Nie obrátiť novú stranu. To je, obrátiť sa do Slova, vidieť čo zasľubuje Slovo na dnes, vidieť aké má byť Svetlo na tento deň. Čo máme robiť v tomto roku to nie je ísť naspäť do vierovyznania a do takých vecí, ísť naspäť do našich starých denominácií, nie ísť naspäť do starých denominácií; ale obrátiť sa do Slova, vidieť aký druh Svetla má dnes svietiť. Ó, cirkev, obráť sa do Slova, navráť sa naspäť do Slova, šťukni správny vypínač, prestaň cvakať dookola s tými elektrickými svetlami, (Vidíte?) umelými ľuďmi vyrobenými. Obráť sa do Jeho Slova a vidz zasľúbenie na dnes. A potom uvidíš aké je to zasľúbenie a pozoruj na jeho identifikáciu. Keď je to potvrdené, potom vieš či si vo Svetle alebo nie. Vidíš aké je to zasľúbenie.
141    Zmieňanie stránok alebo zmena kalendárov nezmení čas. Veľa ľudí hovorí: No, starý rok pominul, vyhoďme teraz starý decembrový kalendár a postavme ďalší, novoročný.“ To je to čo pre nich znamená nový rok.
142    Pre mňa, ja chcem vedieť čo je zasľúbené na tento deň. Chcem vedieť aké je Svetlo na túto hodinu, tak budem môcť vedieť ako v ňom chodiť. Chcem vedieť kde žijem, v ktorom som veku, ako ďaleko som na ceste.
143    Ako povedal Pavol, mohol by som ho znovu zacitovať: „To čo je za mnou zabúdajúc, ženiem sa za cieľom horného povolania,“ do kompletného zidentifikovania, keď všetok čas zanikne vo Večnosti keď Ježiš príde.
144    Robte ako robil Dávid, položte svoju budúcnosť do Jeho rúk. Nedívajte sa na nič iné, ale položte svoju ... Dávid tu povedal, povedal: „Môj čas je v Jeho rukách.“ Všimnite si tu v žalmoch kde to čítame, v 62. „Môj čas je v Jeho rukách. On je mojou skalou.“ Čo On je? „On mi je zjavený On je zjavenou pravdou. Môj čas je v jeho rukách.“ Amen. Ó! Tu to máte.
145    Môj čas patrí Jemu. Ja som Jeho. Ja som v jeho rukách pretože On drží čas. Neviem čo prinesie budúcnosť, ale viem kto drží budúcnosť. Tak, On ktorý drží budúcnosť drží mňa. Tak prečo by som mal myslieť ako ustaviť toto, to či tamto do nového roku? Proste sa dám do Jeho rúk a chodím tak ako Dávid, „môj čas je v Jeho rukách,“ vedel, že Boh drží budúcnosť. Dávid nevedel aká bude budúcnosť ale vedel, že Boh má v rukách budúcnosť. Ja neviem aká je budúcnosť, nikto z nás. Ale vieme, že On drží budúcnosť.
146    Trpezlivosť. Trpezlivosť. Niektorí z nás sa stávajú takí, niektorí z nás sa stávajú takí unáhlení. Myslím, že mnoho dobrých ľudí to urobilo. Stávate sa tak veľmi unáhlení. Chcete vidieť, chcete to urobiť sami.
147    A bratia kazatelia, vy viete keď to hovorím, vy ktorí počúvate túto pásku. Hovorím ku vám, nie len do tohoto malého zhromaždenia tu, ale ľuďom po celom svete.
148    Mnoho ľudí vyjde, netrpezlivých; ale veria že čas je krátky, snažíte sa sami niečo urobiť. Čakajte na Pána. Trpezlivosť je cnosť. Ak môžete mať trpezlivosť, to je cnosť. To je cnosť ak ... „Tí ktorí očakávajú na Pána nadobúdajú novú silu.“ Nie tí, ktorí sa snažia predbehnúť Pána, ktorí sa snažia povedať Pánovi, „Pane, viem, že chceš aby som toto robil, sláva Bohu, ja ...“ Nerobte to. Čakajte na Pána. Biblia povedala: „Tí ktorí očakávajú na Pána nadobudnú novú silu.“
149    Bohu zabralo tisíce rokov, aby vyplnil svoje zasľúbenie, týkajúce sa príchodu Spasiteľa. Ale pamätajte, On po celý čas vedel, kedy to príde. Povstalo mnoho ľudí, ktorí sa snažili byť mesiášmi. Mnoho cirkví sa snažilo vyprodukovať mesiášov. Ale Boh mal ustanovený čas pre svojho Mesiáša. On nebol unáhlený. Vidíte?
150    A v priebehu tohoto času On ukázal mnoho príkladov Mesiáša. On to ukazoval po celej ceste od Adama po Mesiáša, od prvého do posledného Adama; jeden zo sveta a ten druhý z Neba, jeden zemský a druhý Nebeský, jeden prišiel dole z neba a ten druhý prišiel zo zeme. Ale zasľúbený Mesiáš, trvalo mu tisíce rokov aby to vyplnil.
151    Ukázaný v Jozefovi presne aký On bude. Jozef Ho znázornil.
152    Dávid Ho znázornil. Keď Dávid bol odmietnutý kráľ, vyšiel hore na kopec, pozrel sa naspäť a plakal nad Jeruzalemom ako odmietnutý kráľ, to bol Ježiš v Dávidovi. Po osemsto rokoch, stál nad Jeruzalemom ako odmietnutý kráľ, povedal: „Jeruzalem, Jeruzalem, ako často som vás chcel zhromaždiť, ako sliepka svoje kurence, ale nechceli ste.“
153    Pozrite sa na Jozefa, narodený medzi svojimi bratmi, patriarchami; nie ako posledný (predposledný; Benjamín bol posledný), ale tesne pred posledným, vidíte, tesne pred tým. Nenávidený od svojich bratov, milovaný od otca. Nenávideli ho pretože bol duchovným. Mohol vykladať sny a bolo to presne tak. Mohol vidieť videnia, predpovedať veci, ktoré sa mali stať. A oni ho nenávideli. Bol predaný za tridsať strieborných.
154    Za čo nenávideli Ježiša? Nazývali Ho Belzebub pretože bol Slovom a Slovo mohlo rozpoznávať myšlienky, ktoré sú v srdci. Oni Ho nenávideli. A predali Ho za tridsať strieborných.
155    On bol hodený do jamy, Jozef, pokladaný za mŕtveho. Jeho krvavý plášť bol zanechaný, ako Ježišov krvavý odev, ktorý bol sňatý z kríža, rúcho, ktoré On nosil, aby bola zidentifikovaná Jeho smrť. Ale čo urobil Boh Jozefovi? On ho vyviedol z tej jamy, postavil ho po pravici faraóna. A nikto nemohol vidieť faraóna, jedine Jozefa. A keď Jozef opustil palác, zatrúbili trúby a zaznelo volanie: „Nech sa skloní každé koleno, Jozef prichádza.“
156    Tá istá vec, Ježiš. On bol zobraný zo svojej jamy, odtiaľ kde bol považovaný za mŕtveho a povstal a sedí po pravici Majestátu. „Nikto nikdy nevidel Boha iba jednorodený od Otca. A keď opustí to miesto, zaznejú trúby a každé koleno sa skloní a každý jazyk vyzná.“ Vidíte? On je Knieža prosperity. Pozrite čo vtedy urobil Egypt, to zachránilo celý svet, prišlo sucho. Tak to bude pri príchode Syna človeka. Koleno, každé koleno sa skloní a každý jazyk vyzná, že On je Pán.
157    On bol celý ukázaný v predobrazoch, ale Boh vedel presne kedy On príde. On vedel presne kedy príde. Bez ohľadu na to, koľko ich mali pred tým, On mal svojho Mesiáša. On im ukázal v predobrazoch, čo prichádza.
158    Presne tak, ako nám ukázal sedem cirkevných vekov, čo príde. Presne tak, ako nám ukázal čo príde, keď tam postavil to svetlo, pri zjavení toho aby ho ukázal svetu. Keď poslal tých sedem anjelov zjaviť tých sedem poslov, ktorí boli dole v priebehu tých vekov a ukázať tie nedotiahnuté konce. Každý deň prichádzal jeden anjel a zjavoval tie nedotiahnuté konce, ktoré zanechal Luther, Wesley a letniční, všetko je v tom zastúpené. A práve v tom príklade a tieni toho veľkého Šalom, Jehovah, Jahve. Vidíte? Presne. Hodil to na oblohu a objektív fotoaparátu urobil fotografiu toho. Vidíte? Chvála Pánovi!
159    Šalom! Pokoj! Netrápte sa, Ježiš je tu. Jeho veľké Svetlo prišlo ku nám a my sme za to vďační, áno, Jeho Slovo, to veľké tajomstvo. On sa dnes manifestuje, robí to isté, čo robil vtedy, presne to isté. Robí presne to isté.
160    My sme stvorenia času. On je Boh Večnosti. My sa snažíme pretlačiť, snažíme sa urobiť niečo inak: „Ó toto treba urobiť.“ Pamätajte, On všetko o tom vie. To sa aj tak stane. Nech to On urobí. Len sa vydajte Jemu.
161    Pozrite hore a svieťte radosťou Pánovou, aby vedeli, že ste dostali privilégium, že sa otvorili vaše oči a vidíte tento deň. Spoliehajte na Neho do budúcnosti. Videli ste Ho potvrdiť jeho Slovo v minulých dňoch. On, ktorý potvrdil svoje Slovo v minulých dňoch a spravil, že všetky tieto ostatné veci sa dejú presne do hodiny, v ktorej žijeme, všetko presne, do toho siedmeho anjelského posolstva, obojako ukázané, na nebesiach, na zemi a spravil, že trojakým spôsobom sa to dalo poznať, že v tom nemôže byť žiadny omyl, pamätajte, On zasľúbil že znovu príde. Haleluja! Slovo bude potvrdené. Božie zasľúbené Slovo, s dvetisíc rokmi čakania, On príde na čas! Nestrachujte sa, On tu bude. Tak ako potvrdil svoje Slovo v každom veku, Cirkevné Veky ukazujú to isté a zjavovanie nášho Pána skrze siedme posolstvo a tak ďalej. Boh to zjavil, zamanifestoval to a dokázal to. A medzi nami dnes, On sa tu ukázal s nami a dokázal a potvrdil svoje Slovo. Tak On bude ...
162    Bude Milénium. Starí tam budú mladí naveky. Choroby prestanú a smrti viacej nebude. Budú stavať domy a budú v nich bývať. Budú sadiť vinice a jesť ich ovocie. Nebudú sadiť, aby im to zabral iný (jeho syn to nezobere), jeho syn bude bývať pri ňom. Nebude sadiť a iný jesť z toho, nezomrie, aby to zobral niekto iný; ale on tam bude žiť. Amen! ...?... /Prázdne miesto na páske/ Vôl a baránok sa budú spolu pásť. A lev bude žrať slamu ako vôl a malé dieťa ich povedie. Nebude tam nič, čo by ublížilo. Budeme premenení z toho, čo sme teraz na tú slávnu podobu Syna Božieho, ktorý je nesmrteľný. Roky sa ho nemôžu dotknúť, vek mu nemôže nič urobiť, On je nesmrteľný Syn Boží. Tak vieme, že sme v čase konca. Sme na prelome toho. Všetky tieto veci boli dôkladne potvrdené, tak to znovu bude potvrdené.
163    No, budúcnosť, On ju drží. Ako viem kedy On príde? Kedy On príde? Neviem, ale On tu bude. Je to tak. Kedy urobí tak a tak? Kedy bude kliatba odstránená zo zeme? Kedy tieto požehnané odblesky Božej lásky, stromov stojacich tu a svietiacich a kvetov a všetkého, kedy oni vyrastú nesmrteľné? Neviem, ale to bude. Kedy všetky tie odblesky túžby ľudských sŕdc žiť a nemocnice a doktori a operácie a plač a zármutok, kedy to prestane aby nastalo slávne panovanie s Ježišom na tisíc rokov, šalom? Kedy to bude? Neviem. On povedal, že to bude. Ja neviem ako to On urobí, ale jeho vypovedané Slovo bude potvrdené, keď vyjde slnko spravodlivosti s uzdravením na svojich krídlach. A tá uzdravujúca časť tam nebude telesné uzdravenie, ako si to myslíte, ako sa hovorí, že keď je niekto chorý a bude to vzaté od neho. To je to čo On robí teraz, v predobraze. Ale celé stvorenie bude zmenené! Toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť. Tento starý vek po- skočí do mladosti. Amen. Dobre, ako sa to stane? Neviem, ale to sa stane.
164    Ja sám starnem. Tento rok, ak ma Pán nechá žiť do 6. apríla, budem mať 55 rokov, starý človek. Ale nedívam sa ... Nechcem ísť naspäť a byť znovu chlapcom. Chcem sa tlačiť do tam toho cieľu, kvôli ktorému  cieľu som prišiel. Teraz je to okolo tridsať rokov, čo stojím za touto kazateľňou, od chlapca, mal som asi dvadsaťrokov, okolo 21, 22 rokov, snažil som sa hlásať toto posolstvo. Vložil som do toho všetkú svoju silu. Keď ochabli moje ramená, moje vlasy zošediveli a vypadali, nedívam sa naspäť na to, to znovu ku nim príde. Dívam sa dopredu na úsvit dňa, o ktorom potvrdené Slovo Božie povedalo: Ani jeden vlas z vašej hlavy nezhynie a Ja to znovu vzkriesim v posledných dňoch.“ Ako to On urobí? Ja neviem. Ale dúfam ...
165    Nový rok, neviem čo on prinesie ale viem, že On ho drží. To je nádej nového roku, ktorú mám. Ak On príde, Amen. Ak nepríde, ja stále budem pracovať, ak ma zachová. Proste budúcnosť zverujem Jemu. Neviem čo to je, proste to zverujem Jemu. Videli ste ho, ako potvrdzuje svoje Slovo, tak viete, že to sa stane. Jeho Slovo ...
    Poviete: „Brat Branham odkiaľ to berieš?“
166    No, dovoľte, že vám na chvíľu tu predstavím jednu myšlienku. Viete čo je to sympatia? Viem, že viete. To je hudba, to je dráma. Viete, oni to hrajú.
167    No, vy malé deti, tak vy to budete rozumieť. Pamätáte sa v škole, myslím, že ste mali ... Ako sa volá tá ruská sympatia, oni sem tam hrajú na bubnoch, viete to sa nazýva, nie je to ... o tom malom ďateľovi, viete, ktorý išiel dole do lesov, a oni tam hrajú na flétnách, udierajú na bubny a tak ďalej. A vy to všetko počujete ako prechádzate cez tú symfóniu, ako to hrajú. Zabudol som ako sa to nazýva, „Peter a vlk.“ To je ono. „Peter a vlk.“ No to je ruská symfónia. Viete, oni tam nemajú figúrky, ktoré by tam pobehovali, hrali to, ale oni to hrajú na bubnoch /Brat Branham klepe na nejaké drevo/ a potom /Brat Branham zaklepal na niečo inšie/ a vydávajú tie zvuky a všetko. To je hrané, to sa odohráva. Tak budete rozumieť čo brat Branham chce povedať. Vidíte?
168    No pre vás dospelých, Písmo je Božia symfónia. Áno. Haleluja. Len Skladateľ vie, čo to skutočne znamená a On to zjavuje tým, ktorí počúvajú, ktorí sa zaujímajú, aby vedeli aká je tá dráma. Ale prv ste museli vedieť o tej symfónii. Vidíte? To nie je len niečo čo vidíte, to je zmieňanie, tie prechody Slova, tej hudby. To vrhá; Chvíľu to ide takto, určitý takt, za chvíľu sa to všetko zmieňa. Čo to je? Pre vás, ktorí by ste tomu nerozumeli alebo by ste o tom nič nevedeli, nezaujímalo by vás to, to je len hluk, to je hurhaj. Ale pre tých, ktorí o tom vedia oni to pozorujú, oni vedia, že to prichádza. Haleluja!
169    Tak my máme tieto chvíle symfónií tej symfónii Božieho Slova, že celá dráma sa zmieňa. Vy ktorí sa o to zaujímate, dávate pozor na tú zmenu. Viete že sa to približuje. Počúvate ako udierajú bubny, amen, chcú povedať, že niečo sa stane. Viete že toto je zmena. Vidíte? Za niekoľko minút to prepukne do vyvrcholenia. Vidíte? A vy to pozorujte, môžete povedať kedy nastupujú bubny. Ó Bože! Ak môžete teraz počuť tie zakončovacie bubny, ak môžete počuť ohlas hudby, ktorú spieva samo nebeské Slovo: „A stane sa v posledných dňoch!“ Tú symfóniu Božiu, veľkú drámu, ktorú On hrá. To sa zmieňa, Jeho symfónia v tých prechodoch. Skladateľ a tí ktorí sa o to zaujímajú, počúvajú a očakávajú na zmenu. To je to čo toto všetko pre nás znamená, my počúvame, pozoru- jeme. V každej chvíli sa On ukáže, niečo sa stane, vidíme, že čas dobieha do konca. Vidíme, že nedávno, keď boli nakreslené tie cirkevné veky, počú- vali sme. Videli sme, že to bolo presne podľa Slova, udieranie podľa Slova. Po nejakom čase, čo sa stalo? Tu On prichádza, On sám a potvrdzuje to.
170    Počuli sme Slovo hovorí, že: „Vo dňoch siedmeho anjela ...“ V tom cirkevnom veku, On proste povedal, že posolstvo siedmeho anjela bude posledné posolstvo. A potom, ó, nachádzame tu v Zjavení 10, „Vo dňoch posolstva siedmeho anjela sa majú dokonať tajomstvá Božie,“ Bude strhnutá Siedma pečať. To tam má byť. Potom zrazu, keď sa to deje prichádza videnie, je povedané. „Choď do Tucsonu nastane v tom  čase veľký výbuch a tak bude dôkladne rozumieť a vedieť, že je to poslané. To takmer zatrasie zemou.“ Vy všetci o tom viete. Je to na páske mesiace predtým ako sa to stalo. A tam sa to stalo! Potom sa to zjavilo na nebesiach. „Šalom!“ Čo to je? To je zmena rytmu v tej symfónii.
171    Potom raz On povedal o treťom potiahnutí; ako to príde týmto jedným spôsobom, potom skrze poznanie sŕdc a potom hovorené Slovo.
172    Ježiš povedal: „Väčšie veci ako tieto budete činiť; lebo Ja idem ku svojmu Otcovi.“ Ján 14 „Skutky ktoré ja činím vy tiež budete činiť, väčšie ako tie lebo Ja idem ku svojmu Otcovi.“ Práve ako som pred chvíľou povedal, keď sa ho Mária snažila zidentifikovať ako Jozefovho syna, On ju napravil. Jeho Slovo nemôže sklamať! On tak povedal: „Nebo i zem pominú, ale moje Slová nepominú.“
173    Keď počujeme rytmus symfónie ako sa zmieňa, má nastať zmena, to je čas prechodu. Všímame si ako On začína udierať a videli sme „Skutky ktoré Ja činím, vy tiež budete činiť a väčšie budete činiť.“ Väčšie. On to zasľúbil. My sme sa divili ako by to mohlo byť.
174    Ale všimli ste si, keď On vykonal svoj prvý zázrak, On zobral vodu a premenil ju na víno. Je to tak? Zobral vodu, ktorá teoreticky jedného dňa mohla byť vínom, ale to bola prv voda.
175    A keď nachoval päť tisíc, čo urobil? Zobral niečo čo bolo ako voda, zobral rybu, ktorá raz plávala a narodila sa z vajca a On to rozlámal a ďalšia ryba narástla do stvorenia to bolo originálne stvorenie. On zobral chlieb, ktorý bol raz pšenicou a bol semenom a stal sa z toho chlieb a lámal z tohoto chleba a to stvorenie sa len rozmnožovalo.
176    Ale tam v lesoch, tam nebolo nič, z čoho by mohla byť spravená veverička. „Nech bude,“ a bola bez lámania čohokoľvek. Čo to je? Ten istý Ježiš Kristus! Vidíte? „Väčšie veci ako tieto budete činiť, lebo ja idem ku svojmu Otcovi.“ Nie zobrať niečo čo už bolo stvorené, lámať niečo z toho a rozmnožovať stvorenie, ale absolútne stvoriť. Ukazuje, že On je ten istý Jehova, ktorý stál tam vtedy a povedal: „Nech sa stane.“ a stalo sa. Jeho Slovo sa zamanifestovalo! Keď sa On stal telom na zemi, On zobral svoje originálne stvorenie, zlámal to a rozmnožil. Ale teraz v posledných dňoch, keď On znovu prichádza dole medzi nás, to isté Svetlo ktoré zostúpilo dole, povedal: „Nech je svetlo,“ vidíte, On len prehovoril a stvorenie prišlo do existencie. Väčšie ako tieto budete činiť lebo ja idem ku svojmu Otcovi. Pamätajte, my sme v týchto časoch.
177    A svet nerozumie pretože to je „množstvo nezmyslov“. Pretože to nie sú Metodisti, tak Metodisti tomu nerozumejú. Pretože toto, oni nie sú Baptisti, tak Batisty tomu nerozumejú. Pretože to nie sú Katolíci, tak katolíci tomu nerozumejú. Pretože to nie sú Letniční, tak letniční tomu nerozumejú.
178    Ale tí, ktorí očakávajú na Pána, tí ktorí dávajú pozor! Žiadny človek z histórie v žiadnom observatóriu nevedel, že prechádzala tá Hviezda. Ale tí mudrci ju nasledovali stovky míľ po dobu dvoch rokov, oni ju pozorovali a nasledovali. Rozumiete čo chcem povedať? To je pre tých, ktorí sú započúvaní do tej symfónie.
179    Pamätajte, skladateľ pozná koniec od začiatku. On vie o tom všetko, preto to tu mohol napísať. Správne. No vy musíte začať s ním, vy musíte začať ... Ak chcete počúvať symfóniu, začínate s ním, ako v hudbe symfónii. Počúvate, viete čo ona vyjadruje, to bude to, o čom je tá symfónia, potom začínate počúvať tú hudbu. A viete čo to je, tak približne viete, „Tu sa odohrá tá a tá vec,, teraz sa to musí zmeniť.“ No, ale pre každého iného, kto nevie nič o tom, čo oni ... kto len vošiel a sadol si, to je len množstvo nezmyslu, štrkajúci hluk. Ale pre toho, kto vie čo to je, to je rytmus s tou hudbou, zabubnovaný podľa nôt, je to zatrúbené na trúbkach, je to zabrnkané na harfe, zahrané na husliach, takt na base, zatrúbené na trúbkach. Celá tá vec spolu je rytmus, a to tvorí drámu, že až môžete zavrieť oči a žiť v tom. Haleluja!
180    Človek by mohol zavrieť svoje smrteľné oči na tie zemské veci a žiť v prítomnosti Ježiša Krista, keď vidíte jeho Slovo, ako sa vyjadruje v rytme melódii tej veľkej symfónii, v ktorej teraz žijeme, ako sa premieňa. Musíte byť v tej symfónii. Jediné čo môžete robiť, ak ste v tej symfónii, potom začnete, začínate sa dostávať do rytmu. Tak to robíte ohľadne Boha. Nepostavíte sa nabok a nedívate sa na to. Vchádzate do rytmu toho! Ako sa tam dostanete? Ste do toho narodení, do rytmu Slova, keď sa stanete časťou Slova.
181    Museli ste sa stáť časťou tanca, aby ste sa dostali von z toho tanca. Musíte sa stať časťou loptovej hry, alebo niečoho čo vás zaujíma, aby ste sa dostali do tej loptovej hry.
182    Musíte sa stať časťou Slova, aby ste poznali Božiu symfóniu. Jeho symfóniu, keď je to hrané, rozumiete, pochodujete v takte času. Očakávate na to: „Skutky ktoré ja činím aj vy budete činiť; väčšie ako tie budete činiť,“ v týchto posledných dňoch. Ó! Veľká premena času. Dostávame sa do rytmu, rytmu Slova. Rozpoznávame jeho zámer, hodinu v ktorej žijeme. Dostávame sa do rytmu toho, ako ... Ako to On robí. Ak sa dostanete do Slova, zisťujete ako to On robil na začiatku, potom viete ako to On robí po celý čas.
183    Ako On poslal svoje Posolstvo prvý krát? Čo On robí? On sa nezaoberá s organizáciami, On to nikdy nerobil, tak to nerobí ani teraz. Tam, ak počú- vate na rytmus cirkevnej rady, ste v tme. Ale ak počúvate na rytmus Slova!
184    Prečo zabili Ježiša? „Ty súc človek, robíš sa Bohom.“
185    Máte moje posolstvo na tému „Tri druhy veriacich.“ Ako tí jedni tam stáli a ... Tam boli tí ktorí sa robili, že tomu veria a nasledovali to nejaký čas, robili sa ako keby tomu verili. A jedného dňa im Ježiš povedal, povedal: „Čo si budete myslieť keď Syn človeka, ktorý je z neba, vystúpi naspäť do neba? Ja som prišiel z neba a idem naspäť do neba.“
186    Aha, tie zástupy odišli preč a povedali: „To je tvrdá reč.“
187    Potom prišli tí čo sa robili veriacimi, ktorí chodili s Ním, sedemdesiati, keď počuli niečo tvrdšie, oni nevideli, že to ... oni nepoznali tú symfóniu. Oni nepoznali zasľúbenie, že toto dieťa bol Jehova „Nazvú jeho meno Radca, Knieža Pokoja, Mocný Boh.“ A keď on povedal: „Keď vystúpim hore do neba, odkiaľ som prišiel!“
188    „No,“ povedali, „toto je tvrdá reč. Kto tomu môže rozumieť? Vieme, že ty si len človek. Jedávame s tebou, spávame s tebou, sme s tebou v lesoch, sme s tebou pri vode. No, ty si len človek a hovoríš, že syn človeka ide naspäť odkiaľ si prišiel? Čo poviete? Toto je tvrdá reč!“ Vidíte? Oni nepoznali ten takt. Nepoznali rytmus tej symfónii Božieho Slova, že On bol Boh zamanifestovaný v tele, lebo On bol potvrdeným Svetlom Slova na tú hodinu. Oni to neporozumeli. Povedali: „Toto je tvrdá reč. Kto to môže rozumieť?“ A Odvrátili sa preč. Oni nepoznali ten takt.
189    Potom si znovu všímame, tam bol Judáš, ten ktorý sa robil veriacim, alebo neveriaci, ktorý čakal kým nájde chybu. On sa potom obrátil k učeníkom, povedal to tým dvanástim a Judáš bol medzi nimi. On povedal: „Vy tiež chcete odísť?“
190    Potom Peter povedal: „Ku komu by sme išli Pane? Ty si skladateľ.“ Amen. „Ty vieš ako to ide ďalej. Ty si jediný, kto má Slovo života. Kde by sme sa mali obrátiť? Nepôjdeme naspäť ku farizejom alebo k Sadúceom alebo k Herodiadom,“ alebo čokoľvek to bolo. „Ty si ten, ktorý má Slovo života. Nemáme iného miesta kde by sme išli. My sme sa zapojili do tohoto veľkého Koncertu. My sme v tomto tu, počúvame to a sme v rytme. My veríme, že ty si syn Boží, zamanifestovaný Jehova. Sme si toho istí! Nevieme čo znamenajú tieto veľké skúšky a problémy a utrpenia a to všetko a ty hovoríš, že pôjdeš tam hore a budeš obetovaný a všetko toto, to a tamto a na tretí deň, všetky tieto veci. Nerozumieme tomu. Ale sme v tom, počúvame Božiu symfóniu, sme časťou toho. A čakáme aby sme videli, čo sa deje ďalej a nasledujeme to tesne s tebou.“ Ó. To je to, čo chcem robiť. Zasľúbenie ...
191    Ako On začal? Presne tak, ako to urobil na začiatku. Vidíte? On nikdy neposlal svoje posolstvo do nejakej organizácie. On nikdy neposlal svoju skupinu s posolstvom, On poslal jedného muža. Vo dňoch Noeho, to bol Noe. Vo dňoch Mojžiša to bol Mojžiš.
192    Raz si jedni mysleli, že povedali: „No, ty sa robíš jediným svätým v celej skupine.“ Boh pohliadol dole na to.
193    Mojžiš išiel ku Pánovi: „Urobil som toto. Čo mám robiť?“
194    On povedal: „Oddeľ sa od nich. Ja sa postarám o to ostatné. Ja som ťa poslal. To je moja zodpovednosť.“ A otvoril zem a pohltila Koracha a celú tú skupinu. Stále.
195    Ján a Ježiš nemohli byť v tom istom čase. Ježiš ... Keď sa Ján pozrel, povedal: „Ja sa teraz musím menšiť a On musí rásť. On je to potvrdené Svetlo.“ Tak sa toto Svetlo bude pohybovať dopredu až on zistí, že prichádza to plné potvrdenie. Je to tak. Je to tak.
196    On je taký, aký bol na začiatku. Takto začínate, takto sa začínate učiť poznávať aký je Boh. Čo On robil, keď bol tu na zemi? Aký druh života On žil? Či On s každým súhlasil, či robil kompromisy? Či išiel do nejakej organizácie? Ako sa On identifikoval? „Skúmajte Písma! Vy si myslíte ... Myslíte, že v nich máte večný život a oni sú to, ktoré svedčia o Mne.“ Vidíte? Tak isto je to dnes alebo v ktoromkoľvek inom čase. Keď chcete svetlo, vidíte čo Písmo hovorí pre túto hodinu. Dobre.
197    Kde potom začínate? Ak je tu nejaký hriešnik, ty začínaš na kríži, keď sa pokladáš za mŕtveho s Ním. Vošiel si potom do tej veľkej drámy. Počúvaš potom, pozoruješ noty, pri to čo ich držíš v ruke, tú sympatiu. Máš v ruke noty a to ti povie o týchto veciach, kde zmeny tej hudby to začínajú odohrávať, potom vieš čo sa hrá. Keď vidíš, že Boží Duch padá na ľudí a robí určitú vec, pozrieš sa naspäť a vidíš kde to je. Vidíš či je to to, či je to, čo je na dnes. Prečo, oni mali v rukách noty tej sympatii, keď prišiel Ježiš. Samozrejme, mali.
198    Vyslovujem správne to slovo, symfónia, sympatia? Dúfam. Tak potom tak som sa nad tým zamyslel. Symfónia? /Niekto v zhromaždení hovorí: „Symfónia.“/ Symfónia. Dobre? V poriadku.
199    No, oni mali v ruke noty, ale čo chceli robiť? Oni sa snažili pozrieť naspäť na nejaký takt, ktorý už ... na časť, ktorá už bola zahraná. To je to, čo robia cirkvi dnes. Dívajú sa naspäť, vidia akú časť odohral Luther; to robia Luteráni. Oni nepoznajú tú zmenu v tej hudbe. Oni nevedia, čo Boh robí dnes, keď robí tieto veci, Luteráni. Letniční hovoria: „Ó, my to máme.“ Máte noty, podľa ktorých sa hralo pred päťdesiatimi rokmi. Vidíte? Samozrejme. Držme len toto Slovo v rukách a dávajme pozor kedy prichádza tá zmena, potom budeme vedieť, čo robíme.
200    No, a začni s Ním na kríži. „Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť vo meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov; a dostanete hudbu, smer,“ Vidíte? „Jeho Slovo, Ducha Svätého, ktorý manifestuje Slovo.“ Potom pokračujte ďalej v rytme Slova. Čokoľvek tá hudba hrá na tú hodinu, hrajte s ňou. Rozumiete?
201    Veľa ľudí sa pýta. „Prečo?“ Pýtajú sa. Raz sa ma opýtali. „Prečo? Prečo sa musia diať tieto veci? Čo, prečo, prečo sa mi toto stalo? Prečo som začal a toto sa mi stalo a tu som mal tieto problémy a toto ma tu rozhádzalo a tu som stratil toto?“
202    Niekedy som sa ja pýtal. „Prečo?“ Prečo, keď som bol len mladým kazateľom, keď som prvý krát rozpočal Boh zobral moju ženu odo mňa zobral moje dieťa, od môjho srdca? Prečo to urobil? Nevedel som. Teraz viem. Držal som len svoju ruku v jeho a neprestával som spoliehať na neho.
203    On pozná každé zbiehanie udalostí. On pozná rytmus, keď sa to musí stať. On vie čo je treba aby ťa sformoval, On vie aký materiál použije. Vidíte? Niekedy vzadu na púšti Boh formuje spravodlivých ľudí za mudrcov a prorokov. Vidíte? Tam tí ľudia naberajú tvar pod tými údermi. Sú vytvarovaní aby pasovali do Slova. Keď majú v sebe všetky možné vyznania a také veci, nech prídu do Slova a Boh to z nich vytlčie, formuje ich rovno do tohoto, do veľkej symfónii jeho Slova. Vidíte? A potom vidia ako sa Slovo pohybuje dopredu.
204    Boh vie kedy sa ten rytmus toho musí zmeniť. On vie ako prebieha ten rytmus. Ja neviem ako to ide, ale On vie. On vie ako to ide, ja nie. Ale dívam sa tu na to a hovorím: „Dobre, to práve prichádza.“
205    „Mnoho zlého prichádza na spravodlivých ale Boh ich zo všetkého vyslobodzuje.“ Vidíte? Boh prešiel cez históriu s rytmom zasľúbenia Jeho Slova, v každom veku v tom istom rytme, vyplňujúc svoje Slovo. Tak Boh prechádzal cez históriu, celou cestou od Genesis do Zjavenia, On prechádzal cez históriu so svojím Slovom. Je to tak. S rytmom moci Ducha Svätého potvrdzujúc Svoje Slovo pre Vyvolených. Pamätajte. On nikdy nebol schopný dotknúť sa tej vonkajšej cirkvi. To sú len Vyvolení.
206    Pozrite sa na tých kňazov, povedali: „Tento človek je Belzebub. On je veštec. Aha, On číta ich myšlienky.“
207    Oni málo vedeli, že „Slovo je ostrejšie ako dvojsečný meč, ktoré rozpoznáva myšlienky, ktoré sú v srdci.“ A On bol Slovo.
208    Ale tá prostitútka, ktorá stála pri studni toho dňa, aby nabrala vodu do vedra, ona povedala: „Vidím, že ty si prorok. My vieme, že príde Mesiáš. Nemali sme proroka stovky rokov, ale vieme že príde Mesiáš. A keď on príde, to je to čo On bude robiť.“
209    On povedal: Ja som On.“ To stačilo. Prečo? Ten rytmus zaznel! Ona očakávala na tú zmenu, z cirkevnej denominácie na potvrdeného Mesiáša. A tu On stál, Mesiáš o ktorom hovoril Mojžiš: „Pán váš Boh vám vzbudí proroka ako som ja.“ Tu On je. Rytmus sa premenil, potvrdené Semeno to rozpoznalo.
210    A keď skutočné Slovo Božie dopadá na vyvolených, na to Semeno a oni vidia potvrdenie Slova, oni to rozpoznávajú. Oni sa dívajú na Slovo, oni poznajú zbehnutie tých okolností, oni poznajú čas, poznajú zmenu, poznajú ten rytmus, ktorý má byť v tej hodine. Haleluja! Oni poznajú ten takt, poznajú čas, oni vedia ako to má ísť. Vidíte? Jedine tí vyvolení to vedia.
211    Keď to Filip videl, nemohol to dlhšie vydržať, on vedel že to je Mesiáš. Tak išiel za svojím priateľom, oni spolu študovali Bibliu. „Natanael“, povedal „poď sa pozrieť na jedného muža. Poď, uvidíš čo sme našli, našli sme Ježiša z Nazaretu. Našli sme Ježiša z Nazaretu, to je ten prorok o ktorom hovoril Mojžiš, že príde. Našli sme ho. Našli sme ho.“
212    On povedal: „Ako to môže byť? Kde je?“ Vidíte? On nebol ... On nepoznal presne ten rytmus. Oni to študovali. Ale keď tam prišiel, on mu povedal, predstavil mu Slovo.
213    A keď tam prišiel, Ježiš povedal: „Hľa, Izraelita,“ten rytmus sa začal chytať, v ten deň sa tá veľká dráma začala odohrávať tam na pódiu, alebo na zemi. Možno Ježiš stál na skale a hovoril ku ľuďom. A keď prišiel Filip s Natanaelom, pozrel sa na neho a povedal: „Hľa, Izraelita v ktorom nieto lesti.“
    On povedal: „Rabbi, kedy si ma vôbec poznal?“
214    On povedal: „Prv ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod tým stromom, videl som ťa.“ Ó!
215    On bol časťou toho. On povedal: „Ty si ten Syn Boží! Ty si ten Kráľ Izraelov.“ Nezáležalo na tom aký bol rytmus sveta, a aké zábavy mali vo svojich denomináciách, to nebola tá veľká Božia symfónia. Amen. On povedal: „Ty si ten Kráľ Izraelov! Tu to je. Vidím to. Viem to.“ Prečo? On bol Vyvolený. Vyvolené semeno to vie. To stále tak bolo v každom veku, že oni to vedeli.
216    Vy poviete: „Ale Brat Branham a čo moja matka a otec, čo moja rodina, čo moja denominácia, čo oni budú robiť? Oni ma vyhodia. Je to ...?“ Ak sa nemôžeš dívať dopredu, dívaj sa hore. Nesnaž sa dívať dopredu, aj tak, daj svoju ruku do Jeho. Nechal Jeho nech ťa vedie. Dívaj sa hore, nedívaj sa dopredu. Vy poviete: „Prečo, prečo si robia iní žarty z mojich dlhých vlasov a že som prestala nosiť nohavice a že som prestala chodiť do kostola.“ Och! Trpieť za jeho meno to sú rastúce bolesti jeho milosti. Tak je. Trpieť pre jeho Slovo. Vidíte? To sú rastúce bolesti jeho milosti. Tak veru! Len pamätajte, to je milosť Božia, ktorá ti bola daná. Ó!
217    Ako povedal Pavel, haleluja, on mal slabosť, niečo ho trápilo. On mal ... Diabol s ním lomcoval, rana za ranou. A pýtal Pána o radu, tri krát, aby to bolo od neho odobrané, povedal: „Pane, ja toto nechcem. Zober to odo mňa!“
218    A potom jednej noci Pán ku nemu prehovoril, povedal: „Saul“ alebo „Pavel, dosť ti je moja milosť.“
219    On povedal: „Budem sa chváliť svojimi slabosťami. Budem sa v tom chváliť. Viem, že Ty si uzdravovateľ. Videl som ako uzdravuješ nemoci, kriesiš mŕtvych, vyháňaš démonov, otváraš oči slepých. Ale keď som sa s tebou radil a povedal si mi, že to je tvoja milosť a ona je dostatočná, potom ten diabol, ktorý ma trápi, to sú rastúce bolesti tvojej milosti. Potom sa budem chváliť vo svojich slabostiach. Prečo? Aby som sa príliš nepovyšoval ponad množstvo zjavenia.“ Vidíte?
220    Vidíte? On mal niečo čo iní učeníci nemali, on ho videl po jeho smrti, pohrabe, zmŕtvychvstaní a vystúpení do neba. On ho videl. Niekto z nich povedal: „No, ja som s ním chodil.“ Tak isto všetci, ktorí chodili po ulici. Ale potom, keď On zomrel bol pochovaný a povstal a vystúpil do neba a navrátil sa naspäť vo forme Ohnivého stĺpa, On sa rozprával s Pavlom. To bolo viacej než čo mal ktorýkoľvek z tých ostatných.. Amen.
221    On povedal: „Aby som sa nepovýšil a nechcel postaviť nejaké veľké semináre a všetko možné a niečo ďalšie veľké, aby som sa nepovyšoval na skutok prevelikosti tohoto zjavenia, Boh dovolil aby ma posol satana pohlavkoval.“ Povedal: „Vtedy keď som slabý, vtedy som mocný.“ Amen. Amen.  Rastúce bolesti milosti! Amen. Mohli by sme pri tom zostať dlhý čas; prešla hodina a trištvrte a znášame jeho bolesti milosti.
222    Ó, On môže dovoliť, že prídeme na križovatky aby nás skúsil, aby nás zdokonalil do svojej služby. On to môže dovoliť teraz, cirkev, pri vás tu i pri tých ktorí počúvajú pásky. On môže dovoliť tie križovatky v našej službe.
223    Ako to urobil pri Danielovi. Jedného dňa dal Danielovi malú križovatku. On vedel, že on bol v Babylone veľkým mužom. On to urobil, spravil, že kráľ sa obrátil proti nemu a hodil ho do jamy ľvov. To ho len zdokonalilo. Skutočne!
224    Nechal, že tie hebrejské deti išli do ohnivej peci. Oni boli rozhodnutí postaviť sa na jeho Slovo!
225    On môže dopustiť na nás krížové slová, nechať ich, že sa z teba smejú za to že máš dlhé vlasy, nechať ich, že sa z teba smejú, že si sa stal náboženským fanatikom alebo akokoľvek to nazývajú. To môže, oni sa môžu za to z teba smiať, to je poriadku. To je križovatka, to je malá križovatka. To je na to aby to niečo dokázalo.
226    Vidíte, to jediné čo tá križovatka urobila tým Hebrejským deťom, ktoré stáli na Slove, to ich len rozviazalo z tých pút, ktoré mali na nohách.
227    A niekedy sú potrebné tvrdé skúšky aby boli z nás zlámané putá sveta. Niekedy Boh nechá, že máme malú skúšku, viete, aby videl čo budeme robiť, aby vás zobral zo sveta. Alebo, inými slovami, nechá, že príde na vás malá skúška a vyrazí vás to von z organizácie a z tej predstavy, že „Metodisti sú tí jediní, baptisti, alebo letniční, alebo že to je tá jediná skupina, ktorú oni majú. Ak tomu neveríte tak, ako tomu verí moja cirkev, vôbec neveríte.“ Niekedy nechá, že sa stanú také malé skúšky. Možno vám ochorelo dieťa. Možno sa deje niečo rovno v hodine smrti, možno vám je niečo odobrané alebo niečo také. Čo to má vykonať? Odtrhnúť vás, ukázať vám niečo, otvoriť vám oči. Možno niekedy prichádzaš kritizovať. Možno počúvaš túto pásku len preto aby si to kritizoval. Možno Boh to robí aby odtrhol nejaké svetské putá, ktoré ťa zviazali.
228    Ako človek, ktorý sa topí v rieke, musíte prv vytiahnuť toho človeka z rieky a potom rieku z toho človeka. Je to tak. Prv ho musíte dostať von z rieky, potom dostávate vodu von z neho. Niekedy to Boh tak musí robiť. On dovolí, že sa zbehnú udalosti, že prídeme na križovatky aby to urobil. Stojte na jeho zasľúbeniach, na Slove, lebo oni nikdy nesklamú. Budúcnosť je v jeho rukách. Stojte ako oni stáli, neodstupujte.
229    Abrahám, na svojich križovatkách vedel, že Boh môže vzkriesiť jeho syna z mŕtvych, odkiaľ ho prijal na tých križovatkách. Abrahám prišiel na svoju križovatku. A potom keď spoľahol na Boha a videl všetky tie Božie zázraky. Dvadsať päť rokov čakal na toho chlapca, na zasľúbeného syna a potom mu Boh povedal aby išiel a obetoval práve to, na čo čakal. Ó, čo za čas! Ale či Abrahám zaváhal? Čítajte Rimanom 4. kapitolu, povedal, že si bol cele istý. Amen. On si bol cele istý toho, čo Boh zasľúbil, že je schopný vykonať. Amen. On dopustil na križovatku. On nám ukazoval cez Abraháma, že je schopný vzbudiť z mŕtvych.
230    Abrahám povedal: „Dostanem ho ako vzkrieseného z mŕtvych.“ Sárine lono bolo mŕtve, Sárine lono bolo mŕtve; a on, jeho telo bolo mŕtve, on bol starý muž. Ona nemala žiadne mliečne žľazy aby chovala to dieťa. A oni nemali ... No, nebolo nič. A on sám bol neplodný a ona bola neplodná. Vidíte? Nemali vôbec žiadnu možnosť. A on ho dostal ako z mŕtvych, povedal: „Ak Boh môže urobiť toto, Boh ho môže vzbudiť z mŕtvych. Lebo ten istý Boh, ktorý mi povedal, že príde to dieťa a ja som na tom trval a ono prišlo, On ho môže vzbudiť z mŕtvych.“ Lebo, On robí aby všetko spolu pôsobilo na dobré tým, ktorý ho milujú. Amen.
231    Boh, ktorý dal to zasľúbenie, že v týchto posledných dňoch sa budú diať tieto veci, ktoré vidíme že sa dejú! Keď On zasľúbil syna a ten syn prišiel; keď On zasľúbil všetky tieto veci, ktoré vidíme v Písme a to sa stalo, vojdime do rytmu toho. On zasľúbil v posledných dňoch, že sa budú diať tieto veci a my to vidíme. On zasľúbil, že pošle Ježiša. Haleluja. Bude Milénium! Nastane nový deň. Bude deň, že slnko nebude viacej zapadať, lebo ... nebudeme ho viac potrebovať, lebo Baránok  je svetlom toho mesta, do ktorého ideme. Amen.
232    Svitanie nového dňa, cítim to teraz všade na sebe. Svetlo nového dňa! Svetlo dňa kde už nie je žiadna noc, nie je tam temnosť, žiadne tiene, žiadne oblaky, žiadne mračná, tmavé oblaky, žiadna polnoc, žiadne hroby ani žiadne kvety na nich, žiadne pohrebné sprievody, žiadny doktori, ani márnice. Amen. Môžem cítiť lúče jeho Svetla, ktoré svietia na moju dušu. Nový deň! Ten starý je tlačený preč.
233    Ako cítim tú smrteľnú krv ako prúdi v mojom tele, cítim príval Ducha Svätého ako vchádza za tým: „Povstaň a svieť.“
234    Niečo povedalo: „Billy Branham, starneš, slabneš, ochabujú ti ramená šedivejú a vypadávajú ti vlasy.“ To je pravda. A temnosť a veľká temnosť je na zemi!
235    „Povstaň a svieť!“ Cítim ako tam padá ten príval Svetla slávneho evanjelia Ježiša Krista, ktorý ma učinil novým stvorením v Ňom. Očakávam na ten deň, amen, na ten nový deň. Neviem aká bude budúcnosť. Neviem čo prinesie rok 1964, či pre mňa niečo prinesie alebo nič ďalšie ale mám svoju ruku v ruke toho, ktorý drží večnosť, ktorý je večnosťou. Amen.
236    Abrahám vedel, že Boh ho môže znovu vzkriesiť, tak sa spoľahol na neho.
237    Tak, v tom novom roku buďte rozhodnutí stáť na Jeho Slove a na tom čo ono zasľúbilo, ako to robili iní Vyvolení v iných dňoch. Ak cítite, že ste videli svetlo Ježiša Krista, ktoré sa predralo a svieti na vás, jeho manifestáciu jeho veľkého Ducha Svätého v týchto posledných dňoch. A pamätajte, pamätajte, stojte s tým, čo On urobil, ste jeden z Vyvolených; a čo on, ten vyvolený v tých iných dňoch, ako Abrahám, keď to videl, keď to bolo všetko proti vedeckému dôkazu. Noe to videl, a to všetko bolo nezhodné s vedeckými dôkazmi. Mojžiš to videl a to všetko bolo nezhodné s vedeckými dôkazmi. Tie intelektuálne veky pominuli ale tí vyvolení, ktorí to uvideli, stáli pevne! Amen.
238    A čo sa týka budúcnosti, stojme pevne na zasľúbení. Boh ho dal, je na Bohu aby to vyplnil. Ja len nasledujem ten rytmus. Keď odbíja ten čas na zemi a hovorí: „Toto je koniec Williama Branhama na zemi,“ potom pôjdem s tým rytmom. Potom s tým rytmom znovu povstanem. Haleluja. Ten, ktorý mi v tom rytme dal život, ho odoberá a znovu ho dáva. To je rytmus Boží: „Ja ho vzkriesim v posledných dňoch. Ten kto verí v mňa má večný život. Ten kto čuje moje Slová a verí v toho, ktorý ma poslal, má večný život; a nepríde na súd ale prešiel zo smrti do života.“ Ja budem nasledovať to bitie Slova. Amen. Nie bitie môjho srdca; bitie Slova! Bez ohľadu na to čo to je, ak moje srdce nebije zhodne so Slovom, potom moje srdce nie je v poriadku. Amen. Lebo On je Slovo! Amen. Biblia nám to hovorí, Božie Slovo.
239    Počúval som s Billim taký program, ktorý nedávno  išiel. A to bola táto Biblická ... hodina nazvaná prorocká ... Ako sa to nazýva? Niečo o proroctve. „Hlas proroctva.“ Skutočne, to sú adventisti siedmeho dňa.. Oni mali štyri alebo päť mien. Millerovci, tak sa zo začiatku nazývali.
240    To boli oni, ktorí povedali tam na zhromaždení, že ja tvrdím, že som Ježiš Kristus; že Svätý Otec je nado mnou, ten ohnivý stĺp a že ja som Ježiš Kristus. Tak sa stalo, že jeden môj priateľ tam bol na tom zhromaždení a vstal a povedal. „Budete to musieť dokázať, pretože ho tu hneď zavolám. Chcem vidieť čo len raz, že by on niečo také tvrdil.“ Takým spôsobom. Ten človek rozprával o rôznych kultoch a takých veciach, ktoré sú na zemi.
241    Oni vedia. Raz som sa s nimi pustil do rozhovoru na otázku tohoto sabatu. Oni sa držia toho starého dňa, ktorý prešiel. Duch Svätý je náš Sabat, Biblia tak povedala: „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení a ja dám sabat vašej duši.“ Nie „deň“ Pavel povedal: „Vy ktorí dodržiavate dni, bojím sa o vás.“ Vidíte, je to tak. Tak veru. „Zostáva odpočinutie,“ Židom 4, božiemu ľudu, zachovávanie sabatu. Lebo my, ktorí sme vošli do jeho odpočinku, odpočinuli sme od svojich skutkov, ako Boh od svojich.
242    Ale ich rečník, pred nedávnom, mali pekný program, ja nemám nič proti nim. Urobil by som všetko, čo by som mohol aby som im pomohol. Slobodne im odpúšťam čo hovorili, pretože povedali niečo, čo nebola pravda. Ale to je v poriadku. Ich náuka je proste ako náuka Svedkov Jehovových a Kresťanskej vedy a všetkých týchto ďalších kultov, viete, to je to isté. Ale všimnite si, oni sú proste ako všetky ďalšie organizácie. Myslím, že nie sú na tom horšie ako tie ostatné. Slovo má stále pravdu, ono sa samo potvrdí. Všimnite si.
243    Ale keď hovoril, ten človek povedal: „Máme knihu roku.“ Tento pisateľ, ó, ako sa volá, ten rečník? Zabudol som teraz ako sa volá. On hovoril pre kresťanských obchodníkov tu hore v Seattle nedávno na Svetovom veľtrhu. A povedal, tento hlásateľ povedal: „Tento človek napísal knihu, najlepšiu knihu na tento rok.“ Nesúhlasím.
244    Knihou na tento rok je Biblia! To je svetlo sveta. To je sám Boh. Našou knihou na tento rok je Biblia. Na tento rok 1964, našou knihou je Biblia. A na všetky ďalšie roky, ktoré prídu, našou knihou je Biblia. Na všetky roky, ktoré prešli, to bola kniha tých predošlých rokov, kniha tých rokov, ktoré prídu a to je kniha večnosti. To zjavuje, že to je Boh. Tak veru, ona zjavuje Boha. Každý rok, ktorý má prísť, to je kniha toho roku. Kedykoľvek počujete, že Biblia niečo hovorí, jej zasľúbenie je potvrdené, jedného dňa nastane večnosť. Biblia je tým, ktorý nám dáva toto zasľúbenie, keď počujete, že Biblia hovorí, že prichádza deň, keď príde Ježiš. A ako hovorím dnes, teraz ...
245    Musím zakončiť, pretože už som tu pri tom dve hodiny.
246    Pozrite, ak nám Biblia hovorí o týchto veciach ktoré majú prísť, hovorí o všetkých týchto hodinách cez ktoré sme prešli. Sú predpovedané dni Noeho. Dni všetkých týchto ostatných, ktoré Písmo predpovedalo. Dni Martina Luthera boli predpovedané, dni Wesleya. dni letničných. Táto hodina, v ktorej žijeme bola predpovedaná. Všetko sa stalo presne tak, ako to bolo. Potom keď ... Čo to je? To je hovorené Božie Slovo, ktoré Boh potvrdil, robí ju svetlom na túto hodinu. Vidíte? Presne tak ako je slnko. Keď Slovo, samo Slovo je svetlom, keď je potvrdené na ten čas do ktorého patrí. Vidíte? To je potvrdené, potom je to svetlo na danú hodinu.
247    Ján bol svetlom, on bol väčším svetlom než to, ktoré mal Eliáš a tí ostatní. Eliáš ... On nebol Eliášovým svetlom, ale on bol Eliášom v inej forme, potvrdzujúc svetlo. Vidíte? On bol ... A keď prišiel Ježiš, povedal: „On bol jasným svietiacim svetlom, nejaký čas a vy ste radi chodili v jeho svetle.“ Vidíte?
248    A Ján povedal: „Ja teraz musím hasnúť. Ja teraz musím odísť, moje svetlo prestalo svietiť. Ja musím odísť. On musí narastať. On je svetlo.“
249    On povedal: „Ja som svetlo sveta.“ Amen. Je to tak. „Ten istý včera dnes i naveky.“ A On je stále svetlo sveta. A čo On je? „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha.“ Prečo bol On svetlo sveta? Keby On bol prišiel a povedal, že je Mesiáš a nerobil by to, čo Biblia povedala, že má robiť, potom by nebol svetlo sveta. Rozumiete? To je potvrdené Slovo, ktoré to robí svetlom sveta.
250    A v tejto hodine, v ktorej teraz žijeme, potvrdené slovo tejto hodiny ... Letniční, vy hovoríte: „Hovorenie v jazykoch,“ a tak ďalej. To bol deň letníc, to bolo svetlo na tú hodinu vtedy. Vidíte? Toto je iný deň. On je svetlom tejto hodiny dnes.
251    Sedem cirkevných vekov, všetko zahasené, Kristus je vystrčený von. Mesiac to identifikuje, všetká tá temnosť prichádza na zem. Svetlo sa teraz tlačí, začína ukazovať čo sa bude diať. Tá vec bude zničená a svetlo vojde dovnútra a zničí to. A svätí zdedia zem, pokorní zdedia zem. Zem, mesiac temnosť bude odstránené preč. Pominie temnosť noci, temnosť so svojou smrťou a vyznaniami, a preč od Slova Božieho, prevrátené veci, ktoré oni hovoria. A zasvitne svetlo a nastane deň.
252    A pamätajte, keď celá Biblia ... Počúvajte, na zakončenie. Keď celá táto Biblia bude dôkladne potvrdená, potom nastane večné Šalom, večný pokoj. Rozumiete?
253    On prišiel a bolo povedané, že On bol „Pokoj na zemi, v ľuďoch zaľúbenie,“ ale svet to neprijal. Vidíte? Vidíte? On bol pokojom pre každého, kto prišiel ku nemu pre pokoj. Vidíte? Pokoj na zemi, v ľuďoch zaľúbenie, On bol tým pokojom na začiatku toho nového roku, nového Božieho dňa. Prečo? On bol tým potvrdeným svetlom toho dňa. Vidíte?
254    Ale je ešte viacej Slova, ktoré má byť potvrdené. On musel potvrdiť viacej Slova. A keď je potvrdené to posledné Slovo, keď je potvrdené, potom je smrť pohltená vo víťazstvo a povstanú mŕtvi v Kristovi, nastane Milénium a to bude jeden veľký Pokoj, Šalom. Zostaňme v očakávaní na ten deň, brat sestra, na ten veľký Šalom.
255    Pamätajte, Biblia je zdrojom všetkej múdrosti, a drží všetky nádeje budúcnosti. Pre cirkev, Šalom! Modlime sa.
256    Táto malá skupina, ktorá je tu teraz prítomná. Zabral som dve hodiny s týmto malým novoročným posolstvom. Boli ste veľmi trpezliví. Je tu niekto dnes ráno, či vlastne dnes popoludní, kto nemá Šalom, ten Pokoj, ktorý hovoril, ktorý potvrdil Slovo Božie, keď ty a slovo ste sa stali jedno? Keď, ak Biblia hovorí jedno a ty hovoríš „nie, nedokážem tomu veriť, žeby to bola pravda,“ potom nemáš Šalom. Nemáš pokoj s Bohom, pretože jeho Slovo hovorí jedno a ty s tým nesúhlasíš.
257    A keď Slovo hovorí: „Šalom, Pokoj,“ a ty máš ten pokoj, že na každé Slovo, ktoré Boh hovorí, môžeš povedať Amen a veríš tomu. A keď to vidíš potvrdené, hovoríš, „Amen, to je to Slovo!“ Ale spôsobí vyznanie, či nejaké svetlo, falošné svetlo, či svet, ktorý prebehne ako tieň v tom svetle, ktoré zasvietilo, a zatemní ti to, nejaké vyznanie, a povieš: „Nie, ja si myslím, že To bolo na niečo iné. To neznamená práve to,“ a predsa to Slovo hovorí? Nasleduješ ten tieň alebo chodíš s tým svetlom?
258    Tu a na páske, ktokoľvek to bude počúvať, zamyslite sa nad tým za chvíľu. A ak je tu prítomný niekto, kto by chcel, kto nemá to Svetlo, zodvihol by si ruku a ukázal tak, že si pripravený chodiť dnes v tom svetle. A ak je niekto taký niekde tam kde pôjdú tieto pásky, a nemáš to, zodvihneš svoju ruku ku Bohu, práve tam kde si ... Vypni magnetofón na chvíľu, keď sa budeme modliť, kľakni na kolená a povedz: „Pane Bože, ja som pochyboval, robil som toto. Myslel som si, že keď cirkev hovorila, že tie veci nemôžu byť a že toto nebude. Ale vidím, že je to zasľúbené v Biblii a vidím príliš veľa vecí. Samé nebesia vydávajú o tom svedectvo. A tieto veci, ktoré sú povedané, sa presne dejú. A Boh v nebi vyhlasuje to isté. Tak, ja to chcem teraz prijať. Nech vojde do mňa Slovo Božie a nech ma vovedie do toho rytmu, aby som nepočúval čo hovorí cirkev alebo kazateľ; ale daj mi vojsť do toho rytmu Slova aby som videl čo ono hovorí. A nech ma to privedie do tejto veľkej Božej symfónii, do odbíjania jeho vôli v mojom živote.“
259    Náš nebeský Otče, prinášame ti teraz každého kto kdekoľvek zodvihol ruku. A nech Duch Svätý Boží im prinesie ten rytmus Slova a jeho Pravdu, aby boli teraz sformovaní na synov a na dcéry Božie a aby  odzrkadľovali Božie svetlo na zemi. Oni majú byť zamanifestovaným Slovom, tí muži a ženy majú žiť tak, ako Ježiš žil na zemi a veriť každému Božiemu Slovu a žiť ním tak, ako On žil, lebo On povedal: „Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom Slove, ktoré vychádza z úst Božích.“ Nie len na niekoľkých Slovách, na časti Slova ale na „každom Slove, ktoré vychádza z úst Božích.“
260    Slovo z času Mojžiša nefungovalo v dňoch Ježiša. Slovo, Slovo vo dňoch apoštolov nefunguje v tomto dni. To je zasľúbené Slovo na tento deň. Oni sami povedali a hovorili to skrze Ducha Svätého, čo sa bude diať v týchto posledných dňoch, ako cirkvi budú naduté, vysokomyseľné, ako povstane tá smilnica a tie pobehlice budú rovno s ňou a ako oni zatemnia zem. A v tom poslednom cirkevnom veku, v Laodicei, Ježiš bude úplne odstránený z cirkvi.
261    Ó Pane, daj mi zotrvať pri ňom, pri Slove. A manifestuj jeho svetlo cez všetkých nás, keď s rozhodnutím začíname tento nový rok. Nevieme čo nesie tento nový rok ale držíme sa jeho, Slova, ktorý pozná celú symfóniu od začiatku do konca. On pozná každý pohyb každú križovatku. A, Pane, my Ho len pozorujeme, neodvraciame od neho svoj zrak, od Slova. A potom keď vidíme, že sa zjavujú tieto veci, vieme, že sme rovno v rytme Slova. Udeľ to. Pane, spas každú stratenú dušu, ktorá tu je a každú, ktorá počúva tú pásku. Porúčame ich tebe, pre tvoje kráľovstvo v mene Ježiša Krista. Amen.
262    No ...?... Som šťastný, že som tu s vami celé dopoludnie. Prepáčte.  Bolo to presne ako sme začali, presne dve hodiny, od trištvrte na jedenásť do trištvrte na jednu. Povedal som Méde: „O pol druhej budem  naspäť.“ No, neveríme, že môžeme prekračovať povolenú rýchlosť. Myslím, že by sme to nemali robiť. No, ďakujeme.
    Chcem teraz povedať, Terry vypol svoj magnetofón, pretože to je ten, z ktorého idú tie pásky. Myslím, že vy máte svoje stále zapnuté, to je v poriadku. Pretože chcem hovoriť ku zboru. Skutočne si vás všetkých tu cením. A veľakrát myslím, že toto je pre mňa taká malá rezerva, prísť sem dozadu na púšť, ako to nazývam. Prísť z púšte, tu tou cestou a rozhliadnuť sa, vidieť túto malú skupinu tu vonku pod stromami, rovno pri rieke. A my sme teraz na východnej strane rieky. A verím, že Boh vás bude žehnať, každého jedného. Boh, Šalom bude s vami. To je jeho pokoj.
263    Prepáčte, skutočne, že som vás takto držal ale zoberte si teraz tú pásku o tomto z ... Ak Pán dá, toto je to, čo mám kázať vo Phonixe, v nedeľu popoludní, budem mať malé krátke zhromaždenia a tak ďalej. Zaumienil som si v srdci, že tohoto roku, ak Pán dá ja len sekám a trhám zo strany na stranu. A my to všetci poznáme tú identifikáciu, vieme čo je tretie potiahnutie, všetci tomu rozumieme.
    Máte - budete mať tú pásku. Vidíte? A to je ... No, myslím, že to bude ležať skryté za nejaký krátky čas, až kým nepríde tá veľká hodina prenasledovania. To je vtedy ...?... To bude hovoriť. Zamanifestuje sa to. Práve tak ako tých päť priamych znakov bez chyby, dokonale. A teraz, myslím, len čakajte (Rozumiete?); len sa dívajte čo sa deje. No, ja znovu pôjdem tak isto, ďalej a ďalej, aby som našiel, krátke zhromaždenia a budeme sa snažiť aby sme mali - skončili každý večer včas. Aby sme len okolo tridsať minút hovorili o niečom, o božskom uzdravovaní, alebo niečom takom. A kedykoľvek, keď budem hotový znovu nahrať pásku, prídem buď sem, dozadu na púšť alebo do modlitebni / v Jeffersonville/ alebo niekde, kde môžu nahrať pásku, kde budeme medzi svojimi a môžem povedať to čo chcem.
264    Ale vidíte, Ježiš ... Pamätajte. Vidíte? Musím dávať pozor. Keď som videl tých ľudí proste úplne, namyslene odchádzať preč, myslím, že som sa to snažil vyjadriť dnes ráno; to je veľká temnosť, ktorá je na nich. Nemôžu si pomôcť. Ja im odpúšťam (Rozumiete?), že nepočúvajú ani nehľadia na tie veci, ktoré im Boh dal a stále to nerobia. Stále sa modlím: „Bože odpusť im.“ A myslím to tak v srdci. Nehovorím to preto, že to povedal môj Majster, ale prv to chcem cítiť v srdci, to skutočne cítim.
    Neizolujem sa od ľudí. nechcem to robiť. Vidíte? Pretože som ... mám pre nich posolstvo, „Spasenie.“ A musím ísť medzi ních. Rozumiete? Idem s trojičiarmi, s Metodistami, Baptistami, Luteránmi, s Letničnými, s Adventistami siedmeho dňa a so všetkými inými, pretože hľadám spasiť to, čo bolo zahynulo, ak ich môžem priviesť, ukázal im Svetlo. A Pán bude s vami.
265    Mal som tu našu prvú malú skupinu zhromaždení. Neviem či ste si pozerali ten rozpis. Ak niekto z vás ... nechám to tu; pastor vám to prečíta, kde sa môžeme stretnúť a keď Pán dá, to záleží na Pánovi ... Ja nemám pre nich žiadne vedenie, proste idem a snažím sa robiť čo môžem. A ak máte tam niekde nablízku svojich blízkych, ktorí by chceli prísť na tie zhromaždenia, napíšte im a povedzte im nech navštívia jedno z tých zhromaždení.
266    Nech vás Boh žehná. Je milo vidieť vás, brat Stricker a sestra Strickerová a všetkých ostatných ľudí, ktorí sú tu. Niektorých ani neviem ako sa volajú ale poznám vás skrze svedectvo Ducha Svätého, že ste moji bratia a sestry. A milujem vás a vážim si vás. A je mi veľmi príjemné byť tu s vami.
    A viem, že ste tu pripravili obed a budete mať také malé obecenstvo pri obede. Prial by som si, aby to bolo možné a mohol som tu zostať, viem že je to dobre. Viem, že máte najlepších kuchárov v kraji. Viem, že je to tak. Ale ja budem pravdepodobne musieť zostať na nejakom hamburgeri cestou domov. Ale jednako, musím ísť na stretnutie. Môj čas je vyhradený, trochu tu a trochu tam. A som si istý, že všetci rozumiete. To nie je preto, žeby som tu nechcel zostať. Boh to vie; inak by som tu neprišiel. Rozumiete?
267    Niektorí hovoria: „Či pôjdeš tam a budeš kázať tridsiatym ľuďom, keď by si mohol ísť kázať to isté desať tisícom?“ Samozrejme. To nerobí žiadny rozdiel, to množstvo. Chcem vidieť kde je to prijaté. Nehádžte svoje perly pred svine. Oni sa obrátia a pošliapu ich nohami, potom sa obrátia a roztrhajú vás. Vidíte? Ale nehádžte tam svoje perly.
    No, cítim, že to čo hovorím tu nie je hádzanie periel pred svine. Myslím, že to je ukazovanie deťom drahokamy, ktoré im patria. Vidíte? Vy ... Kde sa niekedy našli drahokamy? V blate a v špine.
    Všimli ste si niekedy ľaliu, odkiaľ ona pochádza? Rovno zo dna mazľavej diery rybníka. A ona sa namáha dňom i nocou aby sa dostala do svetla, rozkvitá najkrajší kvet, aký je. A tým je ľalia. Ona vychádza z blata zeme a zo špiny. Tam sa nachádzajú drahokamy obalené tu v tomto zlatom štáte národa. Kde nachádzate zlato? Dole v špine. Kde nachádzate rubíny a drahokamy?  V blate a v špine. Presne tak. Stade všetci pochádzame, z blata a zo špiny sveta.
268    Ale títo tu ... Ja som zlatokop. Čo robí zlatokop? Hľadá zlato. Čo potom robí, leští ho, vytepáva ho a taví ho a pripravuje. Toto je zlatá baňa. Rozumiete? Po celý čas sa tu obzerám po nádherných drahokamoch. Vidíte? Nachádzam ich tu niekde v prachu a leštím ich a hovorím: „Pane, tu sú. Tu je brat. Tu je znovuzrodený kresťan. Tu je  milá mladá pani. Tu je milý v strednom veku, stará žena, ó, mladá žena. Čokoľvek to je, tu sú, Pane. To oni sú tvoje klenoty. Vlož ich do svojej koruny, Pane. Oni budú svietiť na veky vekov.“ Takto.
    Až sa uvidíme, Šalom. Boží pokoj s vami. Dobre, pastor, poď sem. Dobre. Nech vás Boh teraz žehná. A ja ... Vy všetci pokračujte.